Diskusia 1/2: Syn hordy

Filmová história scifi

Diskusia

Zlodejisnov
Pri tebe mám vždy ten istý pocit. Prečítal som Rád bieleho krídla aj Hodnotu života. Spoločne s týmto posledným kúskom mi to príde, ako keby bolo všetko z jedného sveta. Taktiež všetky tri vnímam ako úvod k niečomu veľkému a celistvému, čo v poviedke nemám rád. Je tam priveľa vecí, ktoré by si zaslúžili rozpísať do niečoho veľkého. Teraz už len k samotnej poviedke.
Keď Samo oslovil duchovnú matku, použil si veľké M. Najprv som si myslel, že je to meno, ktoré sa v horde používa, ale potom sa ďalej vysvetlilo, teda vysvetlil to sám Samo, že ju považuje za matku kmeňa a sám následne použil malé m. Preto by som matka s malým m používal už od začiatku. Ale to je len taký detail.
Viac ma ale prekvapujú konania a jazyk. Rozprávali divným sekavým jazykom, ktorý by mal zmysel, ak by to bolo z pohľadu niekoho, kto rozpráva plynule a stretol ich, ktorý ledva vedeli jazyk. Takto, keď to bolo písane priamo z ich pohľadu, prišlo mi divné, že rozprávajú ako neandertálci. Ďalej k pointe. Prečo tí rohatí a mocní brali vôbec slabé ženy a deti. To chceli miešať svoju krv s takýmito odľudmi? Respektíve, ako z pointy vyplynulo, Samo bol tiež takýmto zajatým dieťaťom. V realite by z nich spravili len otrokov a nič iné. Celkovo mi to ale pripomínalo Mongolov, Hunov alebo aj Turkov. Unášali deti a robili z nich svojich pomätených vojakov. Čiže to fantasy, že majú rohy, mi prišlo ako umelé dosadenie prvku, aby sa to dalo zaradiť k fantasy. Neber to zle, tvoj jazyk písania je zaujímavý. Metafory sú super, no do poviedky si dávaš až priveľa vecí a v rozsahu, ktorý je povolený, nemôžeš vysvetliť všetko.
05.07.2021

Lukáš Polák
Ja síce nie som veľký fanúšik podobného typu fantasy, no tiež mi to prišlo ako nejaký prológ ku chystanej knihe, dobrodružstvu či príbehu. Napísané schopne, aj sa to dobre čítalo, len dej šiel moc skokovo a urýchlene dopredu. Zišla by sa tomu väčšia voľnosť a hĺbka, i na úkor deja.
06.07.2021

Smrtislav Pierko
Ďakujem k poskytnutým postrehom.
Napred ku gramatickej poznámke: Matka je oslovenie/meno/titul. Duchovná matka kmeňa je potom vysvetlenie tohto oslovenia, aj to novozavedené, lebo starý morgari používajú názov ohnisko kmeňa(názov tohto postavenia sa môže vo vzdialenejších kútoch územia hordy líšiť.). Morgarská horda je oficiálny názov zoskupenia kmeňov a morgarský bojovník, je bojovník prislúchajúci morgarskej rase/Morgarskej horde. Názvy a pomenovania vo fantasy sú veľmi dôležité a preto sa snažím dávať si na ne pozor.
Keď som dopísal túto poviedku, tak som si s úškrnom poloblázna uvedomil dve veci, ktoré som vedel, že mi tu niekto vytkne:
Priama reč sa ťažko číta a poviedka nemá hlavného hrdinu.
Priama reč sa dá veľmi ľahko vysvetliť. Morgari majú veľmi chudobnú kultúru. Nemajú žiadne písomnosti a dokonca ani piesne. Celé generácie žijú v nehostinnej krajine a tak čo najviac času venujú svojim povinnostiam. Ženy sa snažia malé deti začleniť do práce hneď ako je to možné a tak s nimi rozprávajú len veľmi stroho a k veci, na rozdiel od našej modernej spoločnosti, kde deťom čítame rozprávky alebo ich posadíme pred televízor :D Takže v detstve sa naučia len veľmi slabo rozprávať(ak vôbec) a v dospelosti sa už jazyk a myslenie rozvíja ťažšie, pokiaľ človek nemá solídny základ.
Priamu reč pokladám za dôležitý nástroj rozprávania. Keď postava používa veľa nezvyčajných slov, tak je sčítaná. Keď sa vyjadruje obšírne v podivných slučkách a obrazoch, tak má umelecké cítenie. No a keď má obmedzenú slovnú zásobu a problémy tvoriť zložitejšie vety, tak je prostoduchá.
Keby som sa mal vyjadriť, prečo sa poviedka nedostatočne venuje hlavnému hrdinovi, tak by som povedal, že skôr ako hlavnú postavu má poviedka ústredný motív. A tým motívom je práve život v kmeni z pohľadu odvedenca. A práve títo odvedenci sú pre kmeň dôležitý, lebo napomáhajú k rozvoju poľnohospodárstva a v neposlednej rade aj kultúry(čo si ale rohatý až tak priamo neuvedomujú. v ich prípade ide o náhodný úspech).
Na záver, čo sa týka spôsobu môjho písania. Mám svoju vlastnú skicu sveta(už zadrbanú rôznymi fľakmi) a wordový súbor, kde mám po bodoch rozpísané významné body histórie. Vždy keď ma napadne námet na poviedku, tak si ho napred preváľam v mysli a potom určím kde a kedy by tento príbeh najlepšie zapadol. To mi dopomáha poviedku lepšie rozvinúť a dať jej nádych akoby to bol len malý príbeh z veľkého otvoreného sveta. Ale neopieram sa o zaužívané barličky ako sú všeobecne známe rasy a bytosti, takže vždy keď sa tam objaví niečo iné ako človek, tak tomu venujem potrebný opis. Či už priamy, alebo nepriamy, pretože chcem čitateľovi poviedky poskytnúť všetky potrebné informácie. Napríklad, pre poviedku nepotrebná informácie je, že morgarské ženy majú najväčšie poprsie, ale nepovažoval som to za dôležité, tak som to tam nasilu nerval :D Alebo že morgari sú vlastne kanibali(čo sa postupne ďalšou integráciou bezrohých mení), ale ani pre to tam nebol priestor.
Viem, môj štýl nemusí vždy nájsť pochopenie a nemusí sa tešiť všeobecnej obľube, ale mňa to nesmierne baví. Aj čítať diela takéhoto typu. Dáva to viac priestoru na rozpravu pri pive keď človek môže uvažovať aj nad niečím iným, ako len nad hlavným príbehom.
Možno tu budem večne škriabať dno sudu s hodnoteniami, ale najväčšou odmenou sú mi aj tak komentáre pod poviedkami. Je to znak toho, že ten môj praštený svet ožíva aj niekde inde ako len v mojej hlave :)
06.07.2021

Zlodejisnov
Len v skratke. Z tvojich príbehov vidím, že pri tvorbe poviedky vymyslíš celý svet. To je tvoja prednosť a zároveň slabosť. Ak by si písal celé knihy či už z tejto poviedky alebo z Rádu bieleho krídla či Hodnoty života, tak by som ich hltal jedným dychom. Do poviedky ale nemáš šancu zmestiť celý tvoj svet, a to je veľká škoda. Už len to, že ich ženy mali veľké prsia bola pre mňa veľmi dôležitá informácia, pretože som mal dojem, že ani ženy nemajú, a preto unášajú iné ženy, aby ich rod nezanikol :) PS: tiež pochybujem, že by rozprávali takto, nakoľko africké kmene v súčasnosti rozprávajú normalne a aj bez písma.
06.07.2021

Goran
Tiež som si všimol, i pochopil, že Tvoje prózy sú akoby ilustračným literárnym výsekom zo sveta, ktorý si vybudoval. Majú svojimi príbehmi dokresľovať ten ktorý dejinný úsek či zaujímavú krajinu a/alebo udalosť na psychickej mape tvojho sekundárneho univerza :) Nevadí mi to, naopak, je to pozoruhodné. Môžeš síce spadnúť do pasce toho, že to bude skutočne len taká textová "ilustrácia" a sotva to bude fungovať ako ucelená poviedka - to sa, podľa mňa, stalo pri Hodnote života, ktorá nebola vôbec zlá, ale u mňa dojem nekompaktnosti a toho, že je to fragment veľkého obrazu jednoznačne prevážil, vôbec mi to ale neprekážalo pri Ráde bieleho krídla, ktorý bol, a za tým si stojím do posledného muža a neustúpim ani o krok :D - perfektnou poviedkou (a nepodarilo sa Ti ju teraz tromfnúť) alebo v tomto prípade.
Nesmierne sa mi páčil nápad - taký fantasy Turčin Poničan :D, ktorý nemôže čitateľa nechytiť za srdce. Vzbudzuje veľké a silné emócie aj keby hneď nechcel. Proti Tvojmu spisovateľskému štýlu takisto niet výhrad. Je pekný, knižný, rozprávačsky zvládnutý.
Sú tam ale nejaké momenty, ktoré, pre mňa, postrádajú logiku. Aj v historických dobách nebolo nijako zriedkavou praxou povýšiť otrokov (unesených) do zvláštnej bojovej kasty, ktorá sa napokon tešila svojským privilégiám, viď. janičiari, ale prečo by to robila rasa, čo je priam fyziologicky nadizajnovaná pre boj, s bežnými ľuďmi, ktorí sú oproti nej jednoznačne znevýhodnení? Takých bojovníkov predsa nepotrebujú, keď majú sami lepších. Je pochopiteľné, že by unášali ženy, ale chlapcov/mužov, jedine ak tak na prácu (lenže nomádi by ani nepotrebovali otrokov na hospodárske a staviteľské práce...).
A aj keď poviedka vôbec nemusí mať prekvapivé či úderné rozuzlenie pre to, aby fungovala, predsa je tu hrdinovo zistenie tak prezentované... to bolo možno šokujúce zistenie pre Sama, ale čitateľovi bolo dávno jasné, že to bola jeho matka, ba bolo mu už dávno jasné kam sa bude rozuzlenie príbehu uberať.
Aj keď to považujem za peknú a dobrú poviedku, na mňa osobne nemala požadovaný účinok, potreboval by som tam ešte niečo viac. Dačo viac v deji, viac retrospektív, klimaktickejšie stretnutie so svojou rodinou alebo ešte umocnený záver. Takto mi to naozaj veľmi pripomínalo slovanskú povesť o nájazdoch kočovníkov, iba vo fantazijnom preoblečení - nápad je skvelý, je fajn, že si si také dačo prepožičal a upravil po svojom, ale žiadalo sa mi tomu pridať nový rozmer, skrátka niečo novátorskejšie. Keby sa napríklad stretol s Čiernou pani... a prípadne by prežil a došiel by ešte výraznejšej katarzie, alebo by ho napríklad zniesol zo sveta nejaký jeho príbuzný, ktorý bol ním ujarmený, no pritom by to bolo zbytočné, lebo on by sa tesne predtým uvedomil... viem si skrátka predstaviť emočne vypätejší a mocnejší záver.
07.07.2021

Smrtislav Pierko
Goranovi musím udeliť bod za pozornosť :D Prvotnou inšpiráciou skutočne bola báseň od Sama Chalupku - Turčín Poničan. Lenže po kratšom uvažovaní bolo nelogické aby uniesol starú ženu, tak som to prekrútil na nepoznanie. Ale roztrúsil som tam zopár indícii aby som vyjadril úctu k tomuto dielu.
Asi najpádnejší dôvod, prečo som sa rozhodol s touto poviedkou tu zabojovať bola postava, ktorá starenu nahradila - Lupka a jej zničujúce šialenstvo. Takže som smutný akurát za to, že nedokázala zanechať silnejší dojem.
Ale pamätám si, že v predošlých poviedkach som bol ostro kritizovaný za štylistiku až do takej miery, že mi to pripomínalo ako si v Simpsonovcoch pan Burns kúpil bejzbalový tím a jedného hráča tam furt prudil za bokombrady. Medzičasom som dokázal identifikovať z akej knižnej série som si tú nezvyčajnú štylistiku podvedome osvojil, takže to vyzerá, že aspoň tento problém som tentoraz podchytil. Pokiaľ mi to tu teda nezačne ešte vyskakovať :D
07.07.2021

BocianSara
Nezvyknem čítať tento druh fantasy ale vôbec mi to nevadilo a dobre sa mi to čítalo. V rámci sveta som ja osobne mala vysvetlení tak akurát, konanie postáv mohlo mať trošku jasnejšie motivácie ale tiež nekonali úplne nezmyselne. Brala som väčšinu vecí s rezervou a myslela na to, že to je tvoj vlastný svet a nemám v tom hľadať svoju logiku :D S čím mám problém je, že som akosi nepochopila kto bola umierajúca žena na začiatku keď si meno Lesana použil len tam a aký bol jej vzťah k Samovi. Alebo bola tá scéna v texte len kvôli tomu aby sme mali naznačené, že Lupka (Matka kmeňa) je jeho sestra? Vidno, že si si s textom dal veľa práce a určite sa teším aj na ďalšie poviedky.
08.07.2021

Smrtislav Pierko
Ja osobne mám neskutočnú úchylku pre postavy. Aj keď venujem nejakej bočnej postave len dve tri vety, tak si ju vždy premyslím čo najpodrobnejšie. A potom mi prerastie cez hlavu, ako sa mi to v tejto poviedke stalo s Lupkou :D Lesana a mladá zajatkyňa pri konci slúžili v tejto poviedke na vyvolanie kontrastu. Zajatci hordy majú totiž na výber medzi dvoma možnosťami: Stať sa súčasťou kmeňa alebo zomrieť. Lupka potratila rozum a Samo bol vychovaný ako bojovník kmeňa, takže Lesana tam bola ako triezvy hlas nedobrovoľne asimilovaných členov kmeňa. Sama a Lupku poznala od detstva a jej láska k Samovi bola jeden z dôvodov, prečo sa dlhé roky držala pri živote. Jej umierajúce slová uvádzali Sama ako postavu v príbehu, nakoľko som ho experimentálne dal do pozadia. Samo bol postava, ktorého všetci vnímali. Bol ústrednou postavou, ale žiadna scéna ním nezačínala. Aby som uviedol príklad, tak rovnaký spôsob rozprávania je v sérii Goblin Slayer od japonského autora Kumo Kagyu.
09.07.2021

Goran
Vidíš, toto mi nevadilo, skôr naopak. Podľa mňa si mal postavy pekne kontrastne odlíšené, celé spektrum v pár charakteroch. Skôr mi to prišlo smutné... taký úsud.
10.07.2021

Tomáš Staviteľ
Opisy ti fakt idú, aj keď na môj vkus by sa tie súboje dali vykresliť lepšie. Mám pocit že práve scény, ktoré by mali čitateľovi prinášať napätie a dychberúcu atmosféru, sú trošku tvojou slabosťou. Viac by som zapracoval na akcii, ale to je možno len vec môjho vkusu. Formálnu stránku už každopádne zvládaš dosť kvalitne :).
Najväčším problémom tejto poviedky je z môjho pohľadu príbeh, ktorý akosi absentuje. Rád bieleho krídla sa mi páčil, aj keď by tam bolo čo škrtať a zoštíhľovať text, poviedka fungovala aj sama o sebe. Malo to riadne uvedenie, predstavenie postáv, čitateľ rýchlo pochopil o čo ide, kam to smeruje, skúsene si ho viedol a riadne to ukončil. Tu mi akosi chýba nejaká dejová línia, ktorej by sa dalo chytiť, ktorá by čitateľa udržala v pozornosti, napätí, či očakávaní.
Je pravda, že pracuješ s postavou Sama. Určite kvitujem a mám na tebe rád, že sa snažíš pracovať s postavami a počas príbehu si prechádzajú vnútorným vývojom. To je veľké plus. Tu to ale nestačilo. V tomto prípade mám už skutočne aj ja pocit, že je to len ako také okienko do nejakého sveta, ale chýba mi v ňom ucelenosť.
Je mi na tebe veľmi sympatické, aký rozsiahly a komplexný worldbuilding si robíš. To máme napríklad spoločné :). Chápem, že tvoje ciele a ambície miera k rozsiahlejším epickým útvarom, asi skôr uvažuješ o knihe. Keď ale píšeš poviedku, ber to ako poviedku a koncipuj ju tak. Ver mi, že ti to jedného dňa neuveriteľne pomôže aj pri knihe :). Skús možno čítať viac poviedok, fantasy autorov ktorí ich veľmi šikovne píšu je neúrekom. Odporučil by som možno aj nejaké videá či literatúru, ktoré priamo radia ako písať poviedky. Budeš možno sám prekvapený, ako ti to rozšíri obzory pri písaní knihy :). Vymyslieť si svet je jedna vec, zaujímavo ho predať a originálne spracovať je už čosi úplne iné. Práve na tomto sa vieš natrénovať, aby si nemal len epické prostredie, históriu, kultúru, náboženstvo, zaujímavé postavy, ale aby si mal aj úžasné a pútavé príbehy :). Budem ti držať palce a keby si potreboval ďalšieho beta-readera, kľudne mi napíš ;).
11.07.2021

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami