Diskusia 1/4: Úvod do teórie chaosu – recenzia

jurinko
Dik za to graficke spracovanie, vyzera a cita sa to omnoho lepsie, nez ako som to mal v kompe :-)
07.09.2019

Aleš Horváth
Jurinko, zastanem sa Adhary, čo sa týka mien. Určite vyslovene slovenské mená by vyzneli čudnejšie v scifi(vzhľadom na Adharin vzťah na prepojenie scifi a Slovenska), človek si zvykol na anglické či exotické mená v dielach a človeku pripadajú už akosi prirodzené v literatúre.
A ženské priezviská? Tipujem, že by sa dalo nájsť aj psychologické vysvetlenie. Vďaka svojim pracovným skúsenostiam poviem len, že je to skôr otázka zvyku.
Knihu som nečítal, podľa spoileru by som si ju chcel prečítať už len kvôli tým vedeckým pasážam. A to je druhá vec, s ktorou máš problém, lebo človek je zvyknutý skôr na opisy scifi predmetov, ktoré sú iba povrchové.
myslím si že Adharino úsilie je zamerané práve proti tomu klišé ako si v texte spomínal a neprejavuje sa to len v literárnych prostriedkoch, ale aj tých iných záležitostiach.
Vďaka za recenziu, mňa si aj napriek spoileru navnadil.
09.09.2019

Adhara
Neviem, aké boli problémy so skloňovaním zahraničných mien a ženskými verziami priezvisk. Niečo som si overovala aj v jazykovednom ústave. A aby gramaticky správne skloňovanie mien znižovalo úroveň románu, to som ešte nepočula.
Ďalej som neporozumela tomu, prečo podľa recenzenta Pete nemusí zachraňovať svet. Áno, pri dostatočne dlhom čakaní by kľúčový synchronizátor zničili aj tí bájni Japonci Samo Sato, ale to nie je dôvod vyložiť si nohy. Záchranu je totiž nutné vykonať rýchlo, čo najrýchlejšie, skôr, než všetko živé na Zemi zošalie. A pokiaľ ľuďom hrozí smrť krutým zošalením a silným prežívaním všetkého najhoršieho, čo sa môže stať, asi si nepovedia „no a čo, veď v nejakom vzdialenom paralelnom vesmíre som úplne v pohode“. Chcú sa zachrániť práve v tomto vesmíre. Evolúcia do nás nenatlačila spoliehať sa na to, že naše paralelné ja v iných vesmíroch... (pokr)
09.09.2019

Adhara
(pokr)...sa majú lepšie aj bez nášho pričinenia – natlačila do nás potrebu bojovať za seba v tej jedinej realite, ktorú sme počas priebehu evolúcie poznali. V tomto vidím zásadné nepochopenie diela zo strany recenzenta. A to ani nehovorím o filozofickom probléme, či je moje ja mojím ja aj v paralelnej realite, alebo či je to niekto iný, len veľmi podobný (mimochodom, tiež spomínaná téma v knihe).
Čo sa týka Arnieho „nie všemocnosti“, aj on je, rovnako ako Pete, zahltený vnemami a paralelnými ja, ktoré si vyžadujú jeho pozornosť. Zároveň chráni synchronizátor pred x ďalšími nebezpečenstvami v x vesmíroch, neustráži preto každého jedného Petea. Preto sa spoľahol na jeho psychické zablokovanie (príhoda s prechodovou komorou), fyzické totiž z princípu nie je možné. (pokr.)
09.09.2019

Adhara
(pokr., spojler) K údajnému happyendu (ja ho ako veľmi happy nevidím) – videl už niekto niekedy triler, ktorý skončil deštrukciou sveta? Tuším to pravidlá trileru vyslovene zakazujú. Zároveň si myslím, že po tom, ako bolo silne zdôrazňované, že je to len jeden z fest ohromného množstva vesmírov, ktorý bol echt nepravdepodobný, nemusel recenzent ofrflať práve tento konkrétny vesmír. :-) Viacero čitateľov ofrflávalo zase ten vesmír so sad endom. Ale to je irelevantné. Oba tieto vesmíry (aj nevyčísliteľné množstvo ďalších, ktoré iba neboli ukázané) jednoducho z logiky tejto kozmológie musia existovať. A medzi tým bezpočtom ďalších sú aj ešte lepšie a ešte horšie verzie než boli popísané...
09.09.2019

jurinko
Ad: Pravidla (nielen) v gramatike:
Chyby imho znizuju citatelsky zazitok uplne rovnako, ako dokonale spisovne vyjadrovanie. Preto by to malo byt vyvazene. Predstavme si napr. okridlenu kritiku na slovensky dabing, ktoru pekne opisal trebars Lubo Nemes tu: https://www.dailymale.sk/artic les/stephen-king-rysava-jalovi ca_2644 (bez zbytocnych medzier, ofc.). On to nazyva "cit pre detail" (zo strany korektora prekladu), ja som to v recenzii na Vecnost omylov nazval "clovecinou", ci "spinou", ale vzdy je to to iste, ci ide o jazykovu stranku alebo o typ opisov: stavnatost, nieco, co je viac, nez roboticky nasledovane jazykove pravidla (ci "pravidla zanru).
(Ze si sa inac pytala na niektore veci jazykovedneho ustavu, tak to ma sice asi neprekvapuje, lebo je to priam az vidiet, ale urcite to nie je nieco, co by som komukolvek odporucal... To uz radsej ist za rozumnou slovencinarkou, myslim si.)
10.09.2019

jurinko
[pokr.]
Co sa tyka sklonovania zenskych mien, to je nieco, co uplne podkopava "medzinarodnost" toho prostredia. Lucy Liu sa nevola Liuova, to iba my ju tak nazyvame. Preto by ju na medzinarodnej lodi nikto takto nenazval, dokonca aj na Slovensku ju tak nazyvame iba vtedy, ak neadresujeme priamo ju (povedat jej "Ladies and gentlemen, miss Lucy Liuova" si nevie hadam nikto predstavit :-D ). Cize na palube lode, kde su zenske postavy z inych kultur, sa tieto postavy maju volat tak, ako sa volaju, nie tak, ako ich volame v tejto nasej malej kotline, lebo Jazykovedny ustav povedal, ze to tak novinari maju pisat do clankov. A je uplne jedno, ze vacsinou ide o opisy "bozskeho" rozpravaca, ktory sa prihovara citatelovi a nie postavam (hoci, tusim sa tam tak aj navzajom predstavovali, ak sa nemylim). Ine by to bolo trebars s ruskymi menami, ktore sa prepisuju foneticky, a tam som za "slovenske"..
10.09.2019

jurinko
[pokr.]
prepisovanie, a nie trebars "anglicke" (Cechov alebo Cajkovskij namiesto Chekhov alebo Tchaikovsky). Ale to je iba odbocka. Jednoducho, ked vidim, ako zahranicne postavy adresuju inu zahranicnu postavu tym, ze jej uplne nezmyselne pripoja slovansku koncovku k priezvisku, tak to povazujem za chybu, a je mi uplne jedno, co na to hovori Ludevit Stur aj s jeho jazykovedcami ;-)
10.09.2019

jurinko
No. A na zaver jeden drobny spoiler, pretoze myslim, ze ma vela ludi moze obvinit zo vselicoho, ale z toho, ze by som nieco nepochopil, ma spravidla obvinuju uplne chybne ;-)
[SPOILER ALERT]
Ak sa chceme zachranit v danej jedinej realite, mozno by nemuselo byt odveci skusit aj ujst, hm? Ja viem, v x nekonecnach realit Pete aj usiel, to len my sledujeme tu jednu, ktora ponuka zabavne udalosti (ako napriklad, ze sa necha dobrovolne po miliardach pozabijat otvorenim reaktora a zrazu mu vobec nevadi, ze v danych realitach zomrie, ci tu, v ktorej prejde cez stenu, a vobec nam nevadi, ze v drvivej vacsine realit by cez stenu nepresiel, cize ten hrozostrasny pocit pri smrti by aj tych, co presli, totalne paralyzoval, hm? :-) )
Ak sa ta postava naucila zvladat vlastnu smrt (on ten Pete, s ktorym sme zacali pribeh, zomrel v kuchyni, ked ho nezmyselne zaklal ten kuchar, pamatame si?), lebo ved...
10.09.2019

jurinko
[pokr.]
vzdy "niekde" prezije, tak nemozes zaroven povedat, ze sa sustredi na prave tu jednu realitu, v ktorej sa aktualne nachadza autorka s citatelom ako pozorovatelia. Lebo by neotvoril reaktor, nesiel by do hlbiny, ale by usiel niekam prec a dufal by, ze v inej realite sa najde Pete (alebo niekto iny), ktory bude mat viac odvahy a stastia. A vlastne, napriek tomu, ze v miliardach realit umrel, aj tak presne takymto sposobom prezil v tych vsetkych ostatnych (a prezil aj inym sposobom, napr. tym, ze sa vynoril, a tak dalej).
Preto nie je o co hrat. Lebo nech to tu u nas dopadne akokolvek, aj tak to "niekde" dopadlo dobre (alebo zle, alebo akokolvek).
Mozno by pomohlo menit "hlavne" postavy s kazdou jeho smrtou, neviem. Alebo mat obmedzeny pocet Pitov/vesmirov. Ale tak, ako je to teraz, je zaver len pohlad na realitu, v ktorej je Pete hrdinom, pricom ta realita sa furt meni, lebo ...
10.09.2019