Diskusia 2/2: Zvýšený nájom

Diskusia

Magda Medvecká
B.T. Niromwell: Ja som to pred uverejnením ešte raz čítala s tým, že idem tie dlhé vety seriózne upraviť/rozdeliť/prepísať, ale potom mi to tak nejak... nešlo. Možno to vidím len ja, ale prídu mi ako súčasť humornosti tej poviedky? Väčšinou dlhé vety neakumulujem v takomto množstve, čiže to bol trochu aj taký experiment, pri ktorom som sa bavila práve zložitosťou tých viet. Ale je pravda, že kvôli tomu sa tam potom zbierajú aj rovnaké slová a spojky, a môže ujsť aj skloňovanie. Aj keď na to si dávam špeciálne pozor, lebo z praxe viem, že v tom ľudia veľmi často robia chyby :D
Hmm, pozerám tie hormóny a naozaj to nie je celkom jasné. Ale nadväzuje to na odsek predtým, keď sa „žľazy pripravovali na vypustenie adrenalínu“. Čiže tu mi trošku ušla biológia, nie hormóny ostali v nečinnosti, ale žľazy.
09.05.2019

Magda Medvecká
Ohľadne časti s Veľkým Arnoldom som rozmýšľala, či ju celú nevymazať, lebo vlastne nemá so zvyškom poviedky nič spoločné, len je vtipná. Ale ako vidím, nikomu to nevadilo :D Ale vlastne to, že by spod postele vyšiel taký Švarcík namiesto chlpatého bubáka, je dosť dobrý nápad! S dovolením si tento nápad odložím na neskoršie preskúmanie. ;)
A je celkom sranda, že jedným sa to zdá ukončené príliš skoro a iným že to mohlo byť oveľa kratšie :D Pravda však je, že som to nemohla ukončiť po tom „prezradení pointy“, keď mu spod postele bubák podal peniaze. To bol začiatok príbehu, ktorý som chcela ďalej rozvinúť, pre mňa to nebola pointa – skôr taký „conversation starter“ :)
09.05.2019

Kei
Magda: "keď vyliezol spod postele, tak nejak naňho doľahol ten strach a on si naozaj plne uvedomil, že sa práve stretol s príšerou spod postele?"
hm, problém bude v tom, že som koniec takto nevnímala, a to kvôli dvom vetám v závere:
1. všetko mu pripadalo ako sen
2. presvedčený, že mu žiadny bubák nemôže ublížiť, keď mu spod prikrývok nebude trčať ani vlások.
1 - ak vníma ako sen, tak to nie je doľahnutie strachu, tj plné uvedomenie toho, že naozaj má pod posteľou strašidlo. Práve naopak, akoby sa od reality odtotožnil - nie je to skutočné, len sen - a keďže som mala pocit, že pod posteľou už to svetielko nevidel (či videl?) tak nemá ako na neho doľahnúť realita.
10.05.2019

Kei
2 - posledná veta je taký typický detský únik pred niečím čo neexistuje. Neverím, že podobný únik, či ochrana by stačila dospelému človeku, ak by sa bál niečoho hmatateľného, reálneho. Skôr to vyzerá, že má strach z niečoho čomu stále až tak veľmi neverí, teda možno sa bojí o čosi viacej, ale stále si plne neuvedomuje/nepripúšťa čo sa stalo.
"ukončené príliš skoro či príliš neskoro" - takýto rozpor obvykle nastáva, ak záver nefunguje ako má, nevygraduje, tak každý si ho hľadá tam, kde sa mu to hodí. Nie je to dĺžkou, aspon si to myslím :)
10.05.2019

Magda Medvecká
Kei: 1. Možno to nebolo najlepšie vysvetlenie? Ale ja som to tak nejak vnímala, že si to prvýkrát naozaj uvedomil. Lebo dovtedy bol v „inej dimenzii“ a nadopovaný čokoládou proti strachu. :) Čiže po návrate do reality to jeho racionálna myseľ odmietala ako sen, ale podvedome vedel, že to bola pravda a preto sa bál.
2. So schovávaním sa pod dekou – áno, tak to robia deti a bol to zámer. Ale priznajme si, koľkí z nás, aj keď sme už vekovo dospelí, nevystrčí nohu/ruku za hranicu postele? Koľko z nás sa zakuklí do prikrývky, aby sa nič nedostalo pod ňu, aj keď sme si istí, že žiadne príšerky neexistujú? Nemyslím si, že toto je niečo, čo človeka len tak opustí. Možno časť ľudí áno, ale časť to podľa mňa robí stále, aj keď je to možno skôr nevedomá činnosť.
10.05.2019

Magda Medvecká
Poznáš deep dark fears komiksy? Bol tak jeden, kde sa človek bál, že keď zaspí s rukou mimo postele, tak mu ju niečo chytí. A kopa ľudí písala, že sú na tom podobne a že sa treba zakryť alebo si urobiť „hradbu“ s vankúšov, aby ťa príšery nedostali. A mňa to vlastne dosť fascinuje, že napriek tomu, že už ľudia nie sú deťmi, stále takéto pocity majú.
Pravdepodobne som to nepodala tak, aby to bolo jasné aj pre iných, nielen pre mňa, ale vlastne obidve tieto veci majú svoje opodstatnenie. :) Snáď v ďalšej poviedke z tohto sveta to už bude jasnejšie.
10.05.2019

Kei
Komixy veľmi nečítam, ale viem na čo myslíš. Mne je jasné, že ako si to myslela, teraz už áno po vysvetlení. Len mi to tak nepríde, práve preto, že aj teraz sú ľudia, ktorí od strachu z neznámeho, alebo neexistujúceho si nechávajú na noc svietiť svetielko, či majú rôzne odplašovače duchov, zlých síl a podobne. Aj keď v živote ziadneho ducha nevideli. Otázka je, či by im dané opatrenia, ktoré robili doteraz, prišli dosť účinné, čiže - či by po priamej konfrontácii zostali sa správať rovnako ako doteraz, alebo by ten zoči-voči zážitok mal na ich správanie aj vplyv :)
ale beriem, je celkom možné aj to, že to len ja som nepochopila :) Ale tak či tak, v tom závere niečo chýba, asi nejaké to zadosťučinenie.. ale neber v zlom, poviedky su dobré :) o zlých sa nedá toľko diskutovať :thumbsup:
10.05.2019

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami