Diskusia 1/2: Zvýšený nájom

Lea
Trošíčku skoro useknuté... Chcelo by to ešte jeden odstavec kde Arnold prežíva zbytok týždňa a snaží si všímať akékoľvek čudné veci, ale všetko mu príde normálne. Potom v piatok nájde na stolíku polovicu nájmu. Potom by to bolo perfektné. I keď samozrejme by sa to i dalej písalo samo. Mohol by sa z toho zblázniť až by sám začal robiť podiviny a nakoniec by ho zavreli do blázinca. Pretože väčšina ľudí by na potvoru pod posteľou nereagovala takto stoicky kľudne 😄. Ale páči sa mi ako si autorka tie potvory predstavuje. Slušné, rozumné a empatické. Keď pil čaj predstavovala som si že mal vytrčený malíček. Niečo mi hovorí, že má týchto poviedok viac. Už sa teším na ďalšiu.
27.04.2019

Alexandra.x
Poviedka sa mi pacila. Milá, bez zbytočného násilia. Taká zo života 😀
28.04.2019

Kei
Pekné, pobavila som sa, len ten záver mi príde trochu jednoduchý. Chýba tam nejaká tá perlička, čosi, čo by príbeh "zaklincovalo".
Možno preto, že potom, čo HP v hlave odobril príspevok do nájmu a dokonca bol ochotný podať si so strašidlom ruku, teda akoby sa zmieril so situáciou, prichádza krok späť. Tá posledná veta posúva stretnutie na úroveň imaginácie HP - môžeme to považovať za jeho sen, akoby sa to nestalo, lebo nedochádza k posunu HP. Oveľa lepšie by bolo, keby to stretnutie spôsobilo nejakú nečakanú zmenu. HP sa môže sa báť aj naďalej, lebo hlboký strach sa nedá len tak zrušiť, ale už by sa tam mohla prejaviť aj nejaká ďalšia vlastnosť Arnolda, môže začať uvažovať o spolupráci alebo o pomste alebo niečo v tomto smere.
A ak sú ďalšie duchárske poviedky na sklade, rada si prečítam.
01.05.2019

Marek Papcun
Velmi dobre :D paci sa mi ten kontrast :D skoda fakt ze je pribeh tak kratky, mohoo by to byt zaujimave :)
01.05.2019

B.T. Niromwell
Dostala som odkaz, že v tejto poviedke je veľa dlhých viet, tak som tu :D Dlhé vety nie sú sami o sebe problém – problém je, keď sa v nich čitateľ začne strácať a prúser je, keď sa stratí aj autor. Čiže ide len a len o to neupliesť na seba ani na čitateľa búdu. Napr. táto veta sa rozbila – ak vyberieš zátvorku, posledná vedľajšia veta je v inom čase ako ostatné a pôsobí od veci: „Určite si musí prejsť všelijakými prednáškami, skúškami, určite aj praktickými cvičeniami (pri tom sa trochu zarazil, preto si pre istotu odhryzol z čokolády), a aj podľa vyjadrovania pôsobil ako inteligentný tvor.“ „Staršiemu Arnoldovi to teraz všetko prebehlo hlavou, najmä tá časť s mečom a odtínaním končatín a hláv, ktoré viedli k tomu, že hlavný hrdina zoči-voči veľkej príšere prežil.“ (akumulovanie podraďovacích spojok ktorý-že a ukazovacích zámien to-tá-tomu).
06.05.2019

B.T. Niromwell
S opakovaním ukazovacích zámen sa tu stretáme viackrát: „Tam nikdy neupratoval, list tam upadne do zabudnutia. Prial si, aby tam mohol zahodiť aj časť svojej mysle“ (3x tam), ale aj s opakovaním slov vo všeobecnosti (na inom mieste vysunul-vysunula blízko seba) či ktoré-ktorá: „ktoré k nemu prichádzalo z ľavej strany cez medzeru medzi posteľou a zemou, ktorá mala teraz snáď päť metrov.“ Občas ti v tejto poviedke ujde skloňovanie. A vo fráze „nadýchol sa na guráž“ si nie som istá či to je slovná hračka aka paródia na „na zdravie“. Potom nechápem tomu, prečo sa pri prvom stretnutí spomínajú hormóny – hlas nemutoval, bol stále hlboký, tak hormóny hovoriaceho to asi neboli, a Arnold nerobil nič také, pri čom by mu mali hormóny pracovať. Neber to ako buzeráciu, prosím, ale tvoje poviedky by mohli bodovať v súťažiach, možno aj bodujú, čo ja viem, ale ako sa hovorí, devil dwells in details.
06.05.2019

B.T. Niromwell
Chcela by som vyzdvihnúť pekné momenty: „tajné zásuvky tajných snov“ a tiež, keď našiel peniaze v liste, to som sa smiala. Bolo tam vlastne veľmi veľa dobrého, vystrčený malíček, úvaha o dôležitosti pravidiel atď. Inak, SPOILER alert, nejako som čakala, že pod posteľou nájde Arnolda... Inak sa ti podaril husársky kúsok, totižto tvoja pointa bola celá kompletne vyzradená v momente, keď dostal Arnold svoju polku nájmu. Tu to mohlo v pohode seknúť a bola by to mikropoviedka ako vyšitá. Ale našťastie je to tak pekne napísané, že si to v podstate nikto nevšimol a veselo sme čítali ďalej a ešte sme boli aj spokojní.
06.05.2019

Magda Medvecká
Lea: No mohli by sme povedať, že bol v šoku? Predsa len, keď človek zistí, že príšery spod postele existujú, je to viac než dobrý dôvod na to byť v šoku (+ čokoláda tlmila nejaké horšie účinky strachu /aka tak trochu narážka na dementorov/). Iba toto jedno stretnutie bolo schválne, už sa mi tam nehodilo ďalšie pokračovanie. Práveže to by mi prišlo skôr ako zbytočné predlžovanie.
Čo sa týka Arnolda a jeho psychického stavu, nerada píšem/čítam o takýchto veciach, čiže týmto smerom sa nechcem uberať a vlastne ma viac zaujímajú tie príšerky. Chcela by som rozvíjať skôr ich svet ako ten ľudský. No a jedna poviedka o bubákoch tu už je a ďalšia čaká na redigovanie, takže možno časom bude ešte nejaká :)
09.05.2019

Magda Medvecká
Kei: Na toto celkom neviem reagovať, ale budem o tom rozmýšľať. Možno v nadväznosti na predchádzajúci komentár – keď vyliezol spod postele, tak nejak naňho doľahol ten strach a on si naozaj plne uvedomil, že sa práve stretol s príšerou spod postele?
09.05.2019

Magda Medvecká
Alexandra: Taká zo života. To sa mi páči :D
09.05.2019