Diskusia 2/7: Kniha Nula kelvinov (Ja neexistujem, ty neexistuješ) - predstavenie knihy

Lenona
Knihu som prečítala a páčila sa mi, hoci mám pár výhrad.
Na rozsah - 570 poctivých strán sa číta ľahko a rýchlo. Podľa obalu by som knihu nikdy, naozaj nikdy netypovala na SF a nebyť reklamy, čo sa mi dostala do uší, by som o ňu asi nezakopla. Pri SFaF som zvyknutá na farebné, akčné ale hlavne - jednoznačné obálky, ktoré sa predháňajú v zaujímavosti, takže som si veru nejednu knižku kúpila podľa pekného obalu... ak bola dobrá, skončila u mňa ak nie, tak som ju darovala ďalej.
02.03.2013

Lenona
Čo sa týka obsahu - dej je prepracovaný výborne, napreduje zrozumiteľne a jasne. Chýbala mi akcia - napríklad prezradenie vedcov nejakej organizácii, polícii či niekomu, kto by chcel stroj času zneužiť. Zjavne je román viac zameraný na filozofické otázky a vedu než na dej, ktorý by to viac zdramatizoval a urobil by z toho akčnú naháňačku s časom a ľudskými túžbami.
Odborných časti bolo v knihe neúrekom - uznávam, že popis presunu je originálny a dobre vysvetlený, ale niektoré výklady o genetike, rekombinácii... zachádzajú do zbytočných detailov a niekoľkokrát sa opakujú. Viackrát som mala dojem, že to, čo som práve čítala, som už prečítala skôr a nakoniec som odbornejšie pasáže už preskakovala. Pre dej neboli dôležité a aj tak som im nerozumela.
02.03.2013

Lenona
Hrdinovia - David a Molly sú sympatický, ich vzťah a jednanie sú uveriteľné. Na nervy mi však občas liezlo neustále pripomínanie spomaleného rastu a z neho vyplývajúcich problémov, ktoré mal - vyradený zo spoločnosti rovesníkov, ľútostivé pohľady... keby sám zo seba nerobil chudáka a každému o anomálii nevykladal a nepripomínal ju, kopa ľudí by si ju ani neuvedomila. V prvom rade by som čakala, že na neho vpadnú ľudia, ktorí by chceli žiť dlhšie, aby zistili, ako je to možné. Ale David s matkou neutekajú pred žiadnou sektou či fanatickými vedcami, lež pred susedmi, spolužiakmi a bežnými ľuďmi, ktorí aj tak pravdu vedia, ale len zazerajú. Nikto ich nevyháňa ani ich nelynčuje, no oni aj tak vždy z času na čas odídu a všetko sa opakuje.
02.03.2013

Lenona
Keby David starol pomalšie, ale jeho psychika by sa vyíjala v súlade s jeho skutočným vekom, v tom by som videla rozpor - duša tridsaťročného uväznená v pätnásťročnom tele - ale on nie len vyzeral na pätnásť, ale duševne a citovo mal pätnásť, hoci žil už tridsať rokov - ale ľudia žijú s rôznymi postihmi a sú schopní akceptovať všeličo, zvyknú si. Niektorí sú predčasne vyspelí a iní ostanú detskými aj po tridsiatke a vôbec ich netankuje, že matka musí zarábať a oni si doma váľajú šunky, na nejakú ženbu ani nepomyslia. Vek je v hlave a tam rozpor vo veku nebol. V tomto mi David pripadal ako ufňukanec, ktorý už dopredu vie, že ho ľudia budú v prvom rade posudzovať podľa jeho "postihnutia", hoci ho nemal napísané na čele.
02.03.2013

Lenona
Postavy štyroch vedcov mi splývali - škoda - boli jeden ako druhý, hoci každý z nich bol z iného odboru. Tu som cítila najväčšiu slabinu románu. Namiesto vedeckých výkladov, ktoré jeden druhému často až s pohŕdaním a zúrivosťou predkladali, by bolo lepšie ukázať ich spôsob života, rozlíšiť ich nie len menami, ale charaktermi. Všetci boli nadutí, namyslení, pohŕdali minulosťou a vyvyšovali sa nad ňu. Nič im nebolo dobré, s ľu´dmi zvonku sa takmer nestýkali a ak, ešte aj vtedy ich neakceptovali - chápem, že boli úzko zameraní na svoju úlohu, ALE - tak pyšní a sebavedomí ľudia by nemali motiváciu, prečo ísť do minulosti a doslova zahodiť svoj skutočný život, keď vedeli, že sa nemôžu vrátiť. Oni neboli typy na sebaobetovanie. Museli by im ponúknuť niečo, kvôli čomu by nemohli odmietnuť, ale nedostali nič.
02.03.2013

Lenona
Nemali rodiny, manželky a deti, kvôli ktorým by sa obetovali. Nemíňali peniaze zo stroja, čo si doniesli, na ničom si "neukájali" svoje úchylky, ktoré ani nemali. Žili pre Davida, ale v podstate ho nenávideli a brali ho len ako vec - hračku. Príbeh by bol oveľa dramtickejší, keby mal postupnú gradáciu a neodhalil pôvod a dôvod, pre ktorí muži sledovali Davida už odzačiatku. Davidovo pátrane po záhadných úkazoch a nehodách a jeho postupné odhalenie pravdy by udržiavalo čitateľa v napätí. A vedci by miesto vysvetľovania jeden druhému toho, čo robia a aké sú ich zámery či úvahy o "decku", mali skôr konať a len v náznakoch odkrývať pravdu čitateľovi.
Ich charaktery sú suché, konanie schématické - sú ako unavené roboty.
02.03.2013

Lenona
Najsilnejší pocit života som z nich mala, keď jeden z nich vyslovil myšlienku, že sa pravidelne navzájom vyvražďujú a ten, čo prežije, prejde do minulosti, aby svoj čin vymazal - to bola paráda, toto by som si vedela u nich dosť dobre predstaviť. Prečo nie, keď majú stroj do minulosti? A hlavne, keď si neustále opakujú - ja neexistujem, ty neexistuješ... - tak potom ani vražda nie je vražda. Veľmi nebezpečný slogan pre ľudí, ktorí stratili budúcnosť.
Záver sa mi páčil, ale asi som príliš akčná, aj ten by som zdramatizovala, no v podstate bol logický a smutno-šťastný.
02.03.2013

Lenona
Knihu stojí za to prečítať a urobiť si na ňu svoj vlastný názor. Cesty do minulosti, naprávanie chýb a ich následkov tu už boli, ale tento príbeh je v mnohom originálny a zaujímavý. Príbehy vnímam skôr cez pocity, vzťahy a akciu, preto ma technické pasáže zdržiavali, ale viem si predstaviť, že tí, čo majú radi prešpekulované technológie, detailné popisy vedeckých postupov a opisy vyrovnávania sa časopriestoru s vznikom alternatívnej budúcnosti, si prídu na svoje.
Tak šup - prečítať!
02.03.2013

Aldeberan
vdaka za recenziu, by si mala hodit aj do spacenews, kde si to precita viac ludi :}
03.03.2013

Lenona
Aldeberan: to je len ohlas čitateľky, recenzia by si vyžadovala oveľa hlbší rozbor.
03.03.2013