Diskusia 2/3: Vyhnanstvo

Spacer
Ďakujem za kladné i záporné kritiky a vôbec Vám to nemám za zlé. Čo sa týka rozsiahlosti, budem to teda považovať za najdlhšiu poviedku, akú som kedy napísal (respektíve novelu). Tým, že človek dostáva kritiku, sa učí. Ešte na margo toho slovníka: Som si vedomý, že je zbytočný, ale akosi sa mi páčilo dať ho tam. Nie je dlhý a kto chce, môže ten slovník výrazov jednoducho preskočiť a začať rovno s poviedkou.
17.01.2011

Aldeberan
som ešte len na začiatku, ale mala rada ku slovnikom: nikto ich nikdy nečíta, ich jedinou funkciou je odradzovať čitateľov. No dobre, majú ešte aj druhú funkciu - obohacujú svet o fakty, ktoré nie sú nutné pre samotný príbeh, ako slovník na konci Duny od Franka Herberta. Preto bývajú na konci knihy (teda v našom prípade na konci poviedky), najlepšie schované tak, aby si ich väčšina ludí pri listovaní nevšimla :)
18.01.2011

jurinko
Slovnik: Ak ma byt v diele, tak na konci, na zaciatku iba otravuje. Navyse to fakt bolo vsetko vysvetlene v deji. Najprv hodnotenie veci tak, ako ma napadali pri citani: prilis formalne dialogy – ludia nepouzivaju slova ako “na ine osoby, defrauduje”; opakovanie slov – vsak, ked, takze, “obrie mrakodrapy sa tycili do obrovskej vysky”, …; opakovanie informacii – “o 22 rokov starsi” a hned vzapati “vo svojich 44 rokoch”; vykanie s velkym pismenom; zbytocne slova – “vyliezol z kupela VON” (da sa vyliezt dnu?) – “reakcia ZO STRANY ozbrojenych zloziek”; zatvorky v poviedke su zlo, treba ich obmedzit na minimum; prechodniky s apostrofom; niektore hrozne vetne konstrukcie – “mal na svojej strane korupcny vplyv bezcharakternych ludi”; chvilu volas hlavneho hrdinu Adan, chvilu Sivoll; ...
18.01.2011

jurinko
[pokr.] divne slova (aj ked nie vsetky nespisovne) – oblicaj, nemoc, “byt uzasnuty” namiesto “uzasnut”, dotaz (cechizmus), …; bacha na instrumental – “lucami”, “mytami” (spravne “lucmi”, “mytmi”); zbytocne vety – “Alebo sa mylil? Nemylil sa.”; zle pouzite uvodzovky (nemyslim pri priamej reci); sem tam ti usiel slovosled; zle pouzite slova – “v interieri chatrce” (preco nie “vovnutri chatrce”?); “HRUPS” – je toto citoslovce smiechu?
18.01.2011

jurinko
[pokr.] K deju: Po vydarenom prologu si sa mal vykaslat na prvu cast a hodit citatela rovno na Drom. Takto citatel cely cas caka na zjavne – ze sa Adan dostane na Drom a prezije viac ako 5 hodin – co je nuda a nedobre pre dynamiku poviedky. Okolnosti jeho prichodu mali pre citatela vyplynut spatne, napriklad z jeho spomienok, casu na rozmyslanie mal na Drome dost. Pocity hlavneho hrdinu nie su dobre opisane, snazis sa o metafory (daria sa ti), ale vzapati sklznes do opisov – bol smutny, jej smrt bral ako nespravodlivost – chyba. V prvej casti si sa prilis zameral na udalosti, ktore viedli k jeho vyhnanstvu, co bolo zle. Jednak ich pravny system bol uplne v protiklade s cimkolvek, co dnes povazujeme za pravo (porota rozhoduje o moznosti odvolania; zastupovanie mrtveho advokatom pri trestnom konani; najimanie advokata pribuznemu obete niekym, kto sa vola prokurator; ...
18.01.2011

jurinko
[pokr.] za zabitie podmienka a penazny trest, bez straty verejnej funkcie; obvineny si nemoze vybrat obhajcu; vrah najprv meni dokazy, mari vysetrovanie a klame, aby sa potom na sude priznal?; atd…[tych veci je tam prilis vela]). Aj keby sa pravne vnimanie vyvinulo akokolvek za tu dobu, urcite by toto nebolo mozne. Nie bez brutalneho nasilia (ale potom zas nepotrebujes “pravo”, aby si presadil svoje). V druhej casti bolo zas nejasne, o com to cele ma byt, hrdina sa plahocil cudzim svetom bez problemov, bez nejakeho planu, proste prezival ako kvasinka, bez akejkolvek ludskej potreby na sebarealizaciu, plan, cokolvek. To, ze ho bavila praca, mu sice mohlo pomoct nezblaznit sa, ale bez dlhodobejsieho planu by to bolo iba male zdrzanie na ceste k apatii. Preco sa snazit, ked aj tak skor alebo neskor umriem, sam a opusteny, na divnej planete? Nepochopil som, o com mala byt ta velryba..
18.01.2011

jurinko
Nuz, a este dve male podpichnutia:1) ak maso kvardalov sposobuje rozpad mozgovych buniek, tak ho treba rychlo objednat na Zem do steakhousov – dobre najedeny a zaroven dobre ozraty, to je kombo, ake treba zazit :-); 2) Drom by musel byt dost velky, aby mohol mat atmosferu (Calliope je velka ako Zem, jej mesiac tiez?), a bola by prilis velka nahoda, keby trval den na Drome tak dlho, ze by to bolo v sulade s biorytmom cloveka ;-)
18.01.2011

jurinko
Slovne zhrnutie: Mam z toho velmi zvlastne pocity. Z celej poviedky sa mi totiz zdal byt najlepsi prolog a epilog. Boli celkom dobre napisane, patosu bolo sice v epilogu dost, ale nejako extra ma nerusil, ba dokonca by sa to dalo nazvat aj dojimavym. Skoda, ze ostatne casti diela boli extremne utahane, rozvlacne, nezaujimave a tak akosi kusavo nudne, az strach. Zakladnym predpokladom kazdeho dobreho autora je schopnost skrtat. Ty ju nemas. Citis potrebu vypisat sa zo vsetkeho, co ta napadne, objasnit nam aj najmensie chvenie travy, ktore je pre dej uplne nepodstatne, kazdy detail pribehu nam rozpovedat tak, aby sme mohli sekundu po sekunde zlozit pribeh, ktory si rozohral na dvoch planetach, jednom mesiaci, v rozpati tisicok rokov a bohviekolko parsekov. Nerob to. Hovor nam podstatne veci. ...
18.01.2011

jurinko
[pokr.]Neposli nam to dielo take, ake je, poviedku, ktora ma 67 stran vo Worde, nechaj ho odlezat a preskrtaj ho o viac ako polovicu. Zamysli sa nad tym, ktore slova su klucove pre to dielo, a tie tam nechaj. Daj si zalezat na kladeni slov vo vetach tak, aby boli malebne. Daj si zalezat na kladeni viet do suveti a odstavcov tak, aby mali dobry rytmus, aby to bolo ako pesnicka, ktoru budu ludia pocut. Pohraj sa s magiou slov, s odtienkami vyznamov, hladaj najlepsie kombinacie ako chute do majstrovskeho jedla. Ja sam s tym mam obrovsky problem, ale stale si myslim, ze to je to, o co by sa mal pokusat kazdy autor: Vtlacit svojmu dielu vynimocnost, zasluzit si citatelov cas a vtiahnut ho do sveta, ktory vytvoril svojimi slovami, svojim neopakovatelnym stylom, magiou, ktoru ovlada. To sa ti nepodarilo. ...
18.01.2011

jurinko
[pokr.] Tvoje dielo ma uroven nadseneckeho textu, vyzivania sa v premakanosti vlastnej fantazie a takom akomsi narcizme autora, ktory je strasne na seba hrdy, lebo vymyslel nieco, co este nik. Ale to dielo tym trpi, a trpi tym aj citatel. Napriek tomu z toho citit snahu a mam pocit, ze ty ako autor mas potencial. Ked sa naucis skrtat a pouzivat magiu slov :-) Ospravedlnujem sa za take dlhe hodnotenie, ale nechcel som to odbit nejakym skratenym komentarom :-) Dal som 4
18.01.2011