"POSLEDNÝ ODPOČINOK CLYDEA BRUCKMANA" (vysielanie 24. apríla 2004 na TV Prima)

Darin Morgan zásluhou vynikajúceho scenára k tejto epizóde v roku 1996 vyhral prestížnu cenu Emmy za najlepší scenár dramatického seriálu. Cenu Emmy vyhral aj Peter Boyle za stvárnenie postavy Clydea Bruckmana.

"Po všetkých stránkach to bola vydarená epizóda," hovorí vedúci scenáristov Frank Spotnitz. "Je to moja najobľúbenejšia epizóda z tých, ktoré napísal Darin Morgan, pretože sa v nej prelína toľko rôznych rovín. Darin svoj príbeh píše ako naozajstný spisovateľ a v jeho scenároch je mnoho citu. Obsadenie Petera Boylea bolo veľkým úspechom, už len kvôli tomu, ako sme sa potrápili práve s obsadením tejto úlohy. Darin ju pôvodne napísal pre Boba Newharta, ktorý by bol určite vynikajúci, ale nakoniec sme angažovali Petera Boylea. Všetci sa zhodujeme v tom, že je to naozaj napínavá epizóda. Darin sa vždy snažil napísať niečo, o čom by sme nikdy nepovedali, že sa to bude do seriálu hodiť, a to sa mu tiež podarilo. Myslím si, že práve on všetkým ukázal, že tento seriál môže byť omnoho mnohostrannejší, ako by si kto dokázal predstaviť."

Prekvapujúco najmenej je s touto epizódou spokojný sám scenárista Darin Morgan. "Chcel som napísať epizódu, ktorá by bola omnoho vážnejšia a deprimujúcejšia a ktorá by sledovala líniu epizódy 'Tam za morom' z prvej série," vysvetľuje. "Pôvodne som chcel napísať scenár, v ktorom by nebol ani jeden žart. Skrátka som chcel, aby to bola najdeprimujúcejšia epizóda vôbec. Snáď to čiastočne pramenilo ešte z doby, kedy som písal 'Humbug', ktorý bol vlastne komédiou a kedy sme tušili, že mnoho divákov bude mať problém to ako komédiu akceptovať. A to sa aj stalo. Sťažovali si, že také poňatie by mohlo seriál úplne zničiť. Keď sa to odvysielalo, dospel som k názoru, že asi majú pravdu. Takže som sa vrátil k niektorým skorším epizódam seriálu. Keď som pozeral 'Tam za morom', povedal som si, že to je presne ono. Samozrejme, že to nakoniec dopadlo tak, že som sa niektorým vtipom nedokázal vyhnúť. V tomto prípade mi to ale prešlo, pretože tento príbeh sa vcelku podobal ostatným štandardným príbehom Aktov X a diváci ho bez problémov akceptovali. Rozdiel medzi oboma sériami Aktov X, na ktorých som sa podieľal, bol v tom, že keď som prišiel s 'Humbugom', všetci hovorili: To je predsa zábava, to nemôžeme nakrútiť. A keď som priniesol 'Posledný odpočinok Clydea Bruckmana', všetci hovorili: To sa mi páči, pretože je to taká zábava. To bol ten rozdiel medzi tým, čo bolo, a tým, čo je.

Ďalším prínosom 'Posledného odpočinku Clydea Bruckmana' boli rešerše. Mali sme knihy o tom, ako sa vyšetrujú vraždy, v ktorých sú policajné fotografie obetí a návody, ako by sa malo správne vykonať vyšetrovanie. Tie knihy sú natoľko znepokojujúce, že ich mnohí ľudia radšej odložia s tým, že ich také veci nezaujímajú. Potom ale o deň či dva prídu a hovoria: Viete, v tej knižke je jedna taká fotka, ktorá mi nejde do hlavy. Skutočne ja sám nedokážem celkom dobre popísať, nakoľko znepokojujúce sú niektoré z tých fotografií. Pripomína mi to jasnovidcov, ľudí, ktorí tvrdia, že dokážu nahliadnuť do budúcnosti. Pokiaľ to skutočne dokážu, určite musia vidieť celý ľudský osud vrátane jeho konca, teda smrti. A pokiaľ vidia, ako ľudia skutočne raz umrú tak, ako je to zachytené napríklad na tých policajných fotografiách, musia sa z toho zákonite zblázniť. No a o tom je vlastne celá táto epizóda."

Keď Darin nakoniec videl konečnú podobu tejto epizódy, začal na ňu byť hrdý. "Túto epizódu mám zo všetkých, ktoré som napísal, vôbec najradšej. A Peter Boyle bol ohromný. Ďalším dôvodom, prečo som sa do toho pustil, bolo to, že ma zaujímalo, či by som dokázal napísať niečo, čo by bolo nenáročné z hľadiska rozpočtu seriálu. Takže mnoho scén sa nakoniec odohráva v Bruckmanovom byte alebo v hotelovej izbe. Vyšlo to presne podľa plánu a náklady na nakrúcanie boli nižšie ako pôvodný rozpočet."

Režisér David Nutter považuje scenár za dokonalý. "Scenár bol veľmi ucelený, ľahký a svieži, takže mi ako režisérovi stačilo iba navodiť atmosféru, postaviť tam hercov, nakrútiť dané zábery a inak zostať prakticky neviditeľný," hovorí. "Skrátka stačí ustúpiť o krok dozadu a iba sledovať, ako sa to nakrúca samo, vystihnúť okamih, kedy je to treba zastaviť, sledovať, ako idú scény za sebou. Samozrejme, že toto všetko viete vopred, ale keď už nakrúcate, je treba tomu nechať veľmi voľný priebeh, pretože práve v tej chvíli príbeh naozaj vzniká a naviac rešpektuje pôvodný zámer i jednotlivé postavy."

'Posledný odpočinok Clydea Bruckmana' dosť spočíval na konaní postáv, čo Nuttera naozaj oprávňovalo k tomu, aby v tomto prípade použil trochu odlišný spôsob réžie: "Ľudia v Hollywoode vás často klasifikujú a zaraďujú do rôznych kategórií - ten robí horory, ten drámu a tento nakrúca komédie. A tak ďalej. Lenže v tomto seriáli môžem používať prvky rôznych žánrov. A na to som naozaj veľmi hrdý."

Keď vedúci výpravy Graeme Murray navrhoval byt Clydea Bruckmana, chcel, aby všetko bolo natoľko útulné, ako to len pôjde. "Chcel som vytvoriť kontrast medzi týmto útulným bytom, akýmsi útočiskom, a ostatnými scénami, kde je všetko podivné, kde panujú jasné farby a kde sa dejú podozrivé veci. Pre mňa tá epizóda veľa znamenala, bola v nej naozaj hĺbka," hovorí Murray.

Pre producenta Roberta Goodwina bol na celej tejto epizóde najzaujímavejší predstaviteľ hlavnej úlohy Peter Boyle. Už aj preto, že tú úlohu pôvodne vôbec nechcel hrať. "Petera úlohy v televíznych seriáloch vôbec nezaujímajú," vysvetľuje. "Skôr sa venuje divadlu a filmom. Napriek tomu si nakoniec tú úlohu zahral. Neviem, či ho k tomu nakoniec niečo donútilo, alebo to bola otázka peňazí. Ale keď po prvýkrát medzi nás prišiel, bolo evidentné, že sa mu do toho vôbec nechce. Postupne však povolil a rýchlo medzi nás zapadol. Keď sa nakrúcanie skončilo, veľmi mi ďakoval a požiadal ma o tričká na pamiatku. Hovoril, že táto úloha mala väčší ohlas než ktorákoľvek iná, akú stvárnil za celú svoju kariéru."

David Duchovny túto epizódu jednoznačne považuje za svoju najobľúbenejšiu z tretej série. "Clydea Bruckmana som miloval," hovorí.

Epizóda bola už pri prvom zostrihu o desať minút dlhšia. Preto ju museli zostrihať vrátane dvoch scén medzi Peterom Boyleom a Gillian Andersonovou. Darin Morgan zažil podobné problémy už so scenárom k epizóde 'Humbug'. Zaumienil si, že pri ďalších epizódach už rovnakú chybu neurobí.

* * *

"ZOZNAM" (vysielanie 2. mája 2004 na TV Prima)

Vedúci scenáristov Frank Spotnitz konštatuje: "Podľa mňa je to veľmi podceňovaná epizóda. Bola totiž veľmi odvážna, od ostatných sa dosť líšila a veľmi dobre obstojí v skúške času. Odvážna bola hlavne preto, lebo v nej nie sú jednoduché, priamočiare postavy. Nikto, koho by ste si mohli obľúbiť. Mulder a Scullyová tentoraz svoj prípad nevyriešia. Mimochodom, k tomu by podľa mňa aspoň občas malo dôjsť. Pôvodne som chcel, aby podobne neuspeli v 'Našom meste' v druhej sérii, ale nakoniec sme záver tej epizódy v poslednej chvíli zmenili.

'Zoznam' nie je napínavý nejakým nápadným spôsobom. Jeho napätie je skôr plazivé a zlovestné. Už na prvý pohľad sa tiež líši od ostatných epizód, pretože sme tentoraz použili dosť zelených odtieňov, pričom so zelenou sa obzvlášť v televízii zle pracuje. Pokiaľ ide o scenár, herecké výkony, spôsob nakrúcania a réžie, myslím si, že to bola štandardná epizóda. Pôvodne ma prekvapilo, že si napriek svojim nepopierateľným kvalitám získala iba takú malú obľubu. Potom mi napadlo, že to bude asi preto, lebo Mulder a Scullyová tentoraz nič nevyriešili. Divák si v tej epizóde skrátka nikoho nemohol obľúbiť, takže preňho bolo ťažšie sa v nej zorientovať."

Producent Robert Goodwin k tomu dodáva: "Najzložitejšie pri nakrúcaní 'Zoznamu' bolo navrhnúť dekorácie. Museli sme postaviť priestorné väzenie, rozdelené na dve časti, čo nebolo jednoduché. A keď už sme ho konečne postavili, zistili sme, že sa v ňom bude nakrúcať len s problémami - cely boli príliš tesné. Pre nás sa z toho stal zlý sen. Inak sa mi to, ako to Chris nakrútil, páčilo, a J.T. Walsh ako správca väznice podal obrovský herecký výkon."

Tentoraz to bolo po druhýkrát po epizóde 'Duane Barry' z druhej série, kedy vedúci výroby Chris Carter napísal scenár a zároveň sa ujal réžie. "Chcel som, aby to nevyzeralo ako ďalšie Akty X," hovorí k tomu. "Predovšetkým je to celé ladené dozelena. Spolu s Johnom Bartleyom sme pri nakrúcaní použili svetloružovú, ktorú sme potom dodatočne pri dokončovacích prácach nahradili zelenou. Takže to celé vyzeralo ako nafilmované pod morskou hladinou. I zvuk sme urobili taký nejaký podmorský. Chcel som, aby sa divák cítil ako na dne mora, aby cítil ten tlak vody nad sebou. Skrátka som chcel, aby sa táto epizóda úplne odlišovala od všetkých, ktoré sme zatiaľ nakrútili. A na výsledok som veľmi hrdý. Tentoraz som sa cítil viac ako režisér. Je to ale výnimočne náročné a fyzicky vyčerpávajúce."

Producent Paul Rabwin dodáva, že osobitnú pozornosť venovali zvukom, ktoré sa ozývajú vo väzení. "Boli to tisícky rôznych zvukov," hovorí. "Ako ale vytvoriť väzenské zvuky, ktoré by neboli typicky väzenské? Chceli sme tam mať nejaké typické zvuky, ale na druhú stranu sme nechceli, aby to vyzeralo ako film od Jamesa Cagneya. Nakoniec sme tam zaradili mnoho hlbokých, temných, dunivých zvukov. Nedokážete presne povedať, čo to vlastne je, ale v ozvučení tejto epizódy je niečo tiesnivého, jaskynného. Keď sa do toho trochu započúvate, zistíte, že pokiaľ trochu zvýrazníte bas, dostanete zvuky, aké by sa asi ozývali niekde v ponorke. Takéto temné zvukové pozadie sme ponechali v celej epizóde. Je to veľmi zaujímavé."

"'Zoznam' sa stal pokusom urobiť niečo odlišné," hovorí hlavný kameraman John Bartley, ktorý túto epizódu považuje za jedinečnú.

Chris Carter priznáva, že pri stavbe väzenia prekročili rozpočet. Ale výdavky ospravedlňuje tým, že sa scéna použila i v ďalších epizódach (vrátane 'Teso Dos Bichos' a 'Talitha Cumi'), a tiež ju prenajali ďalším produkciám vo Vancouveri. "To sa skutočne hodí. Vlastne si tá scéna zarobila sama na seba," hovorí. "My v tomto seriáli takýchto miest používame veľa."

Gillian Andersonovej sa najhoršie pracovalo s larvami, ktoré sa objavujú v tejto epizóde. "Je to to najodpornejšie, čo si vôbec dokážete predstaviť."

Avšak nie každý voči týmto potvorkám pociťoval odpor. Maskér Toby Lindala nemal dosť času, aby vytvoril umelú figurínu celého tela prvej obete, ktorá sa objaví na pitevnom stole pokrytá larvami. Preto na herca Dennyho Arnolda naniesol make-up a premenil ho na mŕtvolu. Na ležiaceho potom vysypal vrecko živých lariev, ktoré sa mu veselo mrvili na tvári. Lindala si spomína na to, ako inak dobromyseľný herec ležal na stole a prežíval muky.

Napriek veľkému množstvu ďalších zložitých trikov, ktoré sa v seriáli objavili, kaskadér Tony Morelli hovorí, že automobilová nehoda - kedy správca väznice čelne narazí do stromu - bola najproblematickejšou sekvenciou, do akej sa počas tretej série pustil.

* * *

"2HANBLIVÍ" (vysielanie 9. mája 2004 na TV Prima)

Scenárista Jeffrey Vlaming vysvetľuje vznik tejto epizódy tak, že pracoval pre spoločnosť Universal na filme Čudesná veda. A práve vtedy dostal príležitosť stretnúť sa s Chrisom Carterom.

"Pôvodne," rozpráva, "to bolo tak, že páchateľ mal zo svojich obetí sať nie tuk, ale olej. V každom ľudskom tele je totiž nejaký olej, a on ho mal dokázať vysať. Prednosť dával ženám, pričom nemuseli byť obézne. Počas príprav však prešiel určitým vývojom. Zo začiatku pôsobil sliedivým dojmom - nosil nákrčník, ktorý mu siahal až k brade, tmavé okuliare a klobúk, skrátka pôsobil ako fantóm opery. Ale potom sme z neho urobili príťažlivého muža, ktorý iba sedí u svojho počítača a stretáva sa s tými ženami potom, ako si ich získal svojím hlasom a svojimi slovami. Vzápätí už vyzeral dokonca ako celkom obyčajný človek. Pôvodne to bol mäsiar, doslova pracoval v mäsiarstve, takže vedel, ako sa získava tuk. Tá postava jednoducho prešla mnohými zmenami, a pritom to neustále bolo lepšie a lepšie."

Jednou z najlepších scén celých Aktov X je scéna, kedy Scullyová v márnici otvorí box s telom obete a tam už je z celého ženského tela iba kaluž nejakých zvyškov.

"Ľudia tieto nechutné scény milujú," hovorí režisér David Nutter. "Zamilovali si Pijavicu (z epizódy 'Hostiteľ' z druhej série). Diváci majú takéto scény radi, a tak som im ich chcel dožičiť. Na tejto epizóde mám rád tie morbídnosti, ktoré v nej nájdete. Keď som čítal scenár, bol taký jemný, nádherný a vrelý. A ja som pochopil, že tam musím pre divákov na záver ešte niečo pridať."

Vedúci scenáristov Frank Spotnitz spomína: "Keď Jeff Vlaming po prvýkrát prišiel s tým nápadom, že to bude o nejakom upírovi, ktorý namiesto krvi saje tuk, mal som výhrady, pretože myšlienka, že by niekto parazitoval na obéznych ženách, mohla byť veľmi urážajúca. Chrisovi ale musím priznať, že sa nikdy nezaoberal tým, či to, čo robí, bude i spoločensky korektné. On si verí v tom, že dokáže vyrozprávať dobrý príbeh. A tiež je pravda, že pokiaľ rozprávate naozaj dobrý príbeh, nemusíte sa už starať, či náhodou niekoho neurazíte. Ten príbeh už predsa má svoju vlastnú integritu. Takže - bola to zábavná epizóda, skrátka Akty X zo starých časov."

Originálna tu bola myšlienka, že sa vrah so svojimi obeťami kontaktuje cez Internet. "Chris chcel, aby základ príbehu bol naozaj reálny," hovorí Spotnitz. "A to, že si niekto môže vyberať svoje obete práve týmto spôsobom, je dnes veľmi aktuálne, a teda pravdepodobné."

"Myslím, že na ten nápad s Internetom prišiel Chris," dodáva Jeff Vlaming. "Páčila sa mu zraniteľnosť tých ľudí. Na druhom konci môže pri počítači sedieť naozaj ktokoľvek. To rozruší mnohých z tých, čo pracujú na počítači a napoja sa na Internet."

Producent Robert Goodwin si spomína, ako sa nakrúcala scéna so ženou, ktorá sa bozkáva s upírom, a ten obyčajný bozk sa stane nenapodobiteľnou hrôzou, keď sa jej z úst začne valiť sliz. "Chudinka," hovorí Goodwin. "Takmer sa to nepodarilo. Samozrejme, že všetok ten sliz bola potravinárska želatína. Ale aj tak to bolo napohľad odporné, a kým sme to nakrútili, takmer sa udusila, a naviac videla, ako ten sliz tečie sem a tam. Mali sme z toho nakoniec výčitky svedomia. Aspoň sme jej potom poslali kyticu. Timothy Carhart, ktorý hral toho vraha, bol tiež ako prízrak. Je to veľmi pekný a príťažlivý muž. Vždy, keď som ho videl, povedal som mu: Si ten najodpornejší človek, akého som kedy videl. - Fajn, ďakujem. - To bolo všetko, čo mi na to odpovedal."

"V tomto prípade," hovorí producent Paul Rabwin, "sa každý musí opýtať, aký by sme mali použiť zvuk, keď upír saje tuk a obaľuje ľudí do slizu. Ako to urobiť, aby to bolo naozaj desivé? Po zvukovej stránke to bola naozaj zábava."

Takisto poznamenáva, že táto epizóda, ktorá mnohým ľuďom značne pripomína epizódu 'Neodolateľné', mala v skutočnosti s danou epizódou len veľmi málo spoločné. Okrem toho, že obe epizódy režíroval David Nutter, sú tu vlastne len dva styčné body. "Jedným z nich je scéna s prostitútkou, keď sa ju vrah snaží zbaliť a reakcia divákov je jasná: To je presne ako v epizóde 'Neodolateľné'. A druhým je fakt, že herečka, ktorá tu hrá majiteľku realít, je tá istá, ktorá v epizóde 'Neodolateľné' piekla koláčiky. Vo Vancouveri samozrejme žije iba určitý obmedzený počet hercov, a tak je občas nutné obsadiť jedného herca i dvakrát, a v niekoľkých prípadoch k tomu dôjde dokonca i počas jednej série. Ale celkovo sa epizóda '2Hanbliví' od epizódy 'Neodolateľné' podstatne líšila.