Brian W. Aldiss (1925 - 2017), mnohými vnímaný ako literárny nástupca H. G. Wellsa, Olafa Stapledona a ďalších autorov sociálnej science fiction, je považovaný za jedného z popredných britských spisovateľov science fiction a fantasy dvadsiateho storočia.
Narodil sa v Derehame v Norfolku, UK do rodiny obchodníkov s látkami. Po smrti svojho starého otca, majiteľa obchodu, predal Aldissov otec svoj podieľ a spolu s rodinou sa odsťahoval preč z Derehamu. Vo šiestich rokoch nastúpil na Framlingham College, no neskôr sa presťahoval do Devonu, kde po vypuknutí Druhej svetovej vojny nastúpil do West Buckland School. Ako dieťa objavil pulpový časopis Astounding Science Fiction a neskôr prečítal prečítal všetky romány od H. G. Wellsa, Roberta Heinleina a Philipa K. Dicka, čo navždy zmenilo jeho život.
Prvé texty publikoval v päťdesiatych rokoch a vďaka štylistickým experimentom a mainstreamovému prístupu ku klasickým sci-fi témam bol priradený k hnutiu Novej vlny šesťdesiatych rokov. Vo svojom prvom románe Nonstop (č. ako Nonstop) sa zaoberá vedeckými a filozofickými aspektmi života na palube multigeneračnej kozmickej lode. V románe Report on Probability A využíva postmoderné rozprávacie techniky na predstavu krajiny charakterizovanej stagnáciou a entropiou. Román Greybeard (č. Pokolení starců) popisuje devastáciu Zeme vplyvom radiácie a nevyhnutný zánik ľudskej rasy prostredníctvom zážitkov postavy putujúcej po Temži na ceste, ktorá symbolizuje beh jej života a dejiny celej rasy. Hoci je v Aldissovom diele hojne zreteľný vplyv Thomasa Hardyho, Jamesa Joyca, Alaina Robbe Grilleta a ďalších literárne vyspelých spisovateľov, rovnako tak v ňom môžeme odhaliť odtlačok autorov, ktorí vyšľapávali cestu fantasy a science fiction. Poviedka Saliva Tree (č. Slintajúci strom) je vysoko cenenou poklonou H. G. Wellsovi. Román Frankenstein Unbound prikrášľuje varovného ducha Frankensteina rozprávaním o mužovi z budúcnosti - v ktorej vedecká nezodpovednosť spôsobila trhlinu v časopriestorovom kontinuu -, ktorý je prenesený späť do devätnásteho storočia kde ovplyvní vývoj románu Mary Shelleyovej.
Medzi Aldissove najambicióznejšie diela patrí trilógia Helliconia pozostávajúca z kníh Helliconia Spring (č. ako Helikonie Jaro), Helliconia Summer (Helikonie Léto) a Helliconia Winter (Helikonie Zima). Ide o premyslenú a inteligentnú planetárnu romanca odohrávajúcu sa v prostredí planéty Helikonia, na ktorej jednotlivé ročné obdobia trvajú celé tisícročia a vznik a zánik civilizácií je prispôsobený meniacemu sa prostrediu.
Aldissove najlepšie poviedky boli vydané v zbierkach Man in His Time (č. ako Člověk svého času) a A Romance of the Equator (č. ako Rovníková romanca), ktoré vychádzajú z jeho predchádzajúcich kompilácií No Time Like Tomorrow, Galaxies Like Grains of Sands (č. ako Galaxie jako zrnká písku), But Who Can Replace a Man a Saliva Tree and Others. Okrem uvedených mu v českom preklade vyšli ešte zbierky A Tupolev Too Far (č. ako Příliš vzdálený svět) či Supertoys Last All Summer Long (č. ako Superhračky vydrží celé léto), z ktorej titulnú poviedku z roku 1969 previedol Steven Spielberg v roku 2001 do filmovej podoby s názvom A.I. Artificial Intellience. Spojením viacerých voľne na seba nadväzujúcich poviedok vznikla kniha Hothouse (č. ako Skleník).
Okrem žánrovej tvorbe sa venoval aj mainstreamovým literatúre. Za zmienku stojí čiastočne autobiografická trilógia The Hand-Reared Boy , A Soldier Erect a A Rude Awalening, ako aj vlastná autobiografia Bury my heart at W. H. Smith's. V spolupráci s Davidom Wingrovom napísal The Trillion Million Spree, rozšírenie svojej významnej a oceňovanej teoretickej práce o histórii science fiction The Billion Year Spree.
Aldiss napísal niekoľko desiatok románov a poviedok, zbierok esejí a recenzií. Okrem toho sa podieľal na editorskej činnosti a zostavil (často spolu so svojim autorským kolegom Harry Harrisonom) hneď niekoľko antológií. Spolu s Michaelom Moorcockom, J. G Ballardom či Johnom Brunnerom patril k priekopníkom a popularizátorom hnutia Novej vlny SF na britských ostrovoch. Počas svojho života získal niekoľko ocenení – okrem iného dva krát Huga, raz Nebulu a Locus a päť krát BSFA Award. V roku 2000 získal titul Veľmajstra žánru (Damon Knight Memorial Grand Master Award), najvyššie možné ocenenie žánru a o štyri roky bol uvedený do Siene slávy science fiction (Science Fiction Hall of Fame).
Bol dva krát ženatý, prvý raz s Olive Fortescue, s ktorou mal dve deti. Druhý krát sa oženil v roku 1965 s Margaret Christie Manson, s ktorou mal tiež dve deti a žil s ňou až do jej smrti v roku 1997.
Brian W. Aldiss zomrel 19 augusta 2017, iba deň po svojich 92. narodeninách.