Filmový Marvel Universe pozostáva z celovečerných filmov a seriálov, ktoré boli za posledných dvadsať rokov natočené na motívy komi... Nie, nebojte, robím si srandu. Jasné, že vám teraz nebudem vysvetľovať, ako vzniklo koleso, všetci vieme, o čo ide. Tak poďme na to! Do kín prišiel Antman 3 aka Ant-Man a Wasp: Quantumania a Paul Rudd sa od čias, čo si vzal Phoebe, takmer nezmenil, len čo sa z neho stal rozvedený otecko so superhrdinskou priateľkou. Antman ťahá skôr do komickej strany, takže moje očakávania maľovali odľahčený film s príjemne dramatickými akčnými momentmi. Začiatok vyzerá veľmi sľubne, hlavný hrdina Scott (Paul Rudd) kráča v civile mestom a usmieva sa na ľudí, ktorým zachránil život, jeho cesta je lemovaná vtipnými bonmotmi a sebaironickou prezentáciou vlastného úspechu. Už o pár minút sa dozvedáme, že nie je všetko až také ružové, lebo jeho dcérkou Cassie (Kathryn Newton) zmietá puberta a núti ju namočiť si ruky do každého bahna, aj toho kvantového. A to je skvelé, pretože neprejde ani štvrťhodina a my sme už tam, v strede diania, v kvantovom svete, ktorý je mimo času a priestoru – teda, je to ten malý, maličký svet, kde sme všetci oveľa menší ako normálne, okrem mravcov, tí sú väčší, ale to je jedno, to nevadí, určite niekde existuje nejaké fanúšikovské a možno dokonca aj kanonické vysvetlenie prečo, kde a ako. Takže sme v kvantovej ríši a do plnej miery sa tu napĺňa tretie očakávanie, ktoré vzniklo v krátkom úvodnom flashbacku s Janet Van Dyne – vizuálne očarujúci a nekonečne zvláštny svet. Do povedomia sa vkrádajú spomienky na Avatar, vzduchom lietajú prapodivné... hviezdy? Živočíchy? Niečo, proste niečo veľmi krásne a tajomné a ten prapodivný pocit zvláštnosti bude diváka sprevádzať nasledujúcu aspoň polhodinu filmu. Avatarovská atmosféra sa svižne zmení a film odrazu silne pripomína estetiku Hviezdnych vojen – ľudia a humanoidné príšery sa bavia v bare, zahalení v béžových plášťoch na moderných lodiach so stredoveko vyzerajúcimi zbraňami. Takéto veci chytajú za srdiečko, hoci sme ich už videli aj predtým – alebo možno práve preto. Nový svet prapodivna dáva tvorcom zároveň príležitosť na vytvorenie veľmi imaginatívnych postavičiek či už na udivenie, alebo aspoň ako comic relief a, našťastie, chytili sa tejto šance za pačesy. Vznikol tak úbohý telepat, ktorý má presne ten problém, aký by všetci telepati určite mali, či antropomorfná vec zo slizu, ktorej najväčším trápením je, že nemá žiadne diery... A to nehovorím o koňoslimákoch z úvodnej scény alebo o snáď najznepokojivejšie vyzerajúcej figúrke Marvelu – MODOKovi. Už len za toto šteklenie fantázie dávam body hore. Samozrejme, nedá sa dve hodiny jazdiť na vlne originality, a tak sa zhruba v strede filmu vrátime do klasických marvelovských čiernych väzenských chodieb, temných výškových budov pospájaných vzdušnými mostami, lebo po takých sa dobre beží s bojovým výkrikom na nepriateľovu armádu, ktorej vojaci, samozrejme, vyzerajú všetci rovnako... Čo je škoda, lebo na začiatku sme videli naozaj rozmanitú bandu rebelských civilizácií.

Ak ste videli trailer, tak vás neprekvapí, že hlavnou premisou je záchrana Cassie a Scottovej rodiny z kvantovej ríše – a popritom nevypustiť na svet ultimátne zlo v podobe dobyvateľa Kanga. Ak ste trailer nevideli, pravdepodobne vás to neprekvapí ani tak. Upratanie rodinných záležitostí plus boj o záchranu sveta sú v superhrdinovských filmoch pomerne očakávané témy. Veľkým plusom tohto filmu je, že sa tak deje bez zbytočného pátosu. Carrie, starí rodičia Janet (Michelle Pfeiffer) a Hank (Michael Douglas) ako aj Hope alias Wasp (Evangeline Lilly) sú samostatné a hlavne svojhlavé postavy so silnými charaktermi a rozhodne nestoja na pozadí ako drúci, kým otecko zachraňuje svet, práve naopak. Všetci osobitne prispievajú k príbehu, ktorý sa do veľkej miery krúti okolo tajomnej minulosti babičky Janet Van Dyne. Janet kedysi strávila v kvantovej ríši tridsať rokov a odmieta o svojej minulosti rodine čokoľvek porozprávať. Budovanie jej identity, jej prepojenie s Kangom či miesto v kvantovom svete sa odbaľuje veľmi prirodzene, budovanie napätia funguje, ďalšie postavy, vrátane hlavného zloducha, prichádzajú na scénu veľmi efektne. Celé sa to zdrcne na logike a poslednej bitke. Lebo áno, Dobyvateľ Kang sa určite stal dobyvateľom tak, že strieľal na hrdinu len tam, kde hrdina držal štít, aby ho náhodou nezabil. A síce precestoval stovky vesmírov a má loď, ktorú riadi vlastnou mysľou, ale určite je závislý na kúsku pozemskej technológie. Záporák ma ktovieako nepresvedčil, i keď v komentároch na internete vidím, že si našiel svojich fanúšikov. Osobne by som ho totiž radšej prichytila pri nejakom záporáckom čine, než len videla nejaké mesto, čo medzičasom vystaval. Celkovo však treba povedať, že ako family friendly oddychovka funguje tretí diel Antmana dobre. Jeho úlohou je priviesť do Marvelu nový konflikt a bude zaujímavé sledovať, kam až vyklíči. Ak vám teda superhrdinské filmy nelezú von aj ušami, nevidím dôvod, prečo mu nedať šancu.

---

Verdikt: 70%

---

Originálny názov: Ant-Man and the Wasp: Quantumania (2023) Krajina pôvodu: USA Rok výroby: 2023 Dĺžka: 2 hod 5 min Produkcia: Kevin de la Noy Réžia: Peyton Reed Scenár: Jeff Loveness, Jack Kirby Hudba: Christophe Beck Hrajú: Paul Rudd, Evangeline Lilly, Jonathan Majors, Kathryn Newton, Michael Douglas, Michelle Pfeiffer, Bill Murray, William Jackson Harper...