Čakanie na prvý slovenský preklad Barbara Conana skončilo! (Jupiter 15)
Slovenský elektronický fantasy a sci-fi časopis Jupiter prichádza s pätnástym číslom. Opäť v ňom nájdeme kvalitné príbehy a skvelý rozhovor, no prináša nám hlavne kultovú poviedku Veža slona z pera Roberta E. Howarda. Prvýkrát v slovenčine.
Časopis Jupiter z vydavateľstva Rogerbooks je na slovenskej scéne od roku 2011, keď vyšlo nulté číslo. Mal som to šťastie podieľať sa pri jeho zrode na prvých číslach, a preto som sa rád zhostil úlohy recenzenta. Samozrejme, úplne nestranne.
Teda... uvidíte, či sa mi to podarilo alebo nie.
Za desať rokov si Jupiter prešiel veľmi turbulentným vývojom a vydavateľ Martin Králik bojoval s mnohými problémami. Začiatky sa niesli v znamení hľadania si vlastnej tváre a taktiež nadväznosti na svojho predchodcu, Istrozin. Nosnými boli poviedky zahraničných autorov doplnené o poviedky z domácich súťaží a obohatené zaujímavými rozhovormi či publicistikou – tá časom ale vymizla. Od šiesteho čísla (prvého plateného) sa jednotlivé čísla zameriavali na žánrové špeciály ako napríklad steampunk, horor, cyberpunk a iné. Potom sa vydávanie na čas utlmilo, nakoľko sa vydavateľ venoval rodičovským povinnostiam, ale časopis našťastie nezanikol. Od svojho návratu robí priaznivcom domácej fantastiky iba radosť a jubilejné pätnáste číslo je toho dostatočným dôkazom.
Téma čísla sa nesie v znamení hrdinov a svetov Roberta E. Howarda a hlavnou hviezdou je nepochybne poviedka Veža slona, publikovaná po prvý raz v slovenskom jazyku. Conan sa dopočuje o tajomnom drahokame a keď zistí, že ho ešte nikto nikdy neukradol, po hlave sa vrhá do ďalšieho dobrodružstva. Čoskoro sa ale ocitne zoči-voči niečomu, čomu ešte nečelil a čo by nejeden čitateľ ani nečakal. Pre znalcov moderných trendov pôsobí tento text zastaralo, ale úroveň prekladu a edičná práca z neho napriek tomu robí výbornú poviedku, ktorá je známa aj prvkami sci-fi. Na dobrý dojem má veľký vplyv titulná ilustrácia od Jakuba Šimjaka a ilustrácia od Bey Tomash, v rôznych smeroch talentovanej autorky.
Nasledujúce dve poviedky sa zúčastnili súťaže Stopy Roberta E. Howarda a prvá z nich s názvom Conan a kráska z Khitaie od Moniky Kandríkovej nám prináša dobrodružstvo z odľahlých a nie veľmi prebádaných končín Conanovho sveta. Poviedka má výborný spád, ukazuje nám Conana v mierne odlišnom poňatí, ale so všetkými dobre známymi povahovými vlastnosťami a celkom prekvapivým rozuzlením. V tej ďalšej s názvom Tí, čo prichádzajú v tme od jedného z nestarnúcich členov fandomu Jaroslava Lupečky sa stretávame s Kullom, kráľom Atlantídy. Tento text je bohatý na dej, zaujímavé scény, no napriek tomu sa odohráva takpovediac iba prostredníctvom rozhovoru troch postáv pri hraní hry. A čo je hlavné, Kull ako jeden z Howardových hrdinov ani nie je hlavným aktérom príbehu. Čitateľ by čakal, že to bude na škodu, ale štýl príbehu je veľmi svieži a príjemný až je jedno, kto je hlavná postava.
Druhú polovicu poviedkovej časti zaplnili texty zo súťaže Poviedka za 33 na tému humor. V tomto čísle máme možnosť prečítať si tie, ktoré sa umiestnili na stupňoch víťazov. Súťaž vyhrala poviedka Nula sa rovná jednej od čoraz úspešnejšieho Zdenka Jašeka a odohráva sa na bojovom poli, kde o výsledku víťazstva rozhodujú rôzne typy mágov. Tí sa odlišujú na základe prevládajúcich vlastností ako napríklad či ide o biologických B-mágov alebo chemických Ch-mágov. Autor kladie dôraz na parodovanie rôznych zaužívaných pravidiel, ako sú dlhé a nezmyselné mená postáv alebo zbytočné komplikácie pomenovaní jednoduchých vecí. Záver pôsobí trochu otrepane, ale textu neuberá na kvalite.
Autorka ďalšej poviedky vystupuje pod pseudonymom Simon Crabak; je pomerne známa zo zborníkov súťaže Martinus Cena Fantázie a nie je žiadny nováčik. Jej text nesie celkom dlhý názov Daňová kontrola u magicky aktívnej osoby triedy E a aj tu sa dej točí okolo mágov. Základným rozdielom sú stupne dosiahnutej magickej úrovne. Nie vždy ale sedí to, čo je uvedené na daňovom priznaní. Hlavným hrdinom je člen inšpekcie z Oddelenia zvláštnych kontrol, čerstvý absolvent túžiaci po prvom úspešnom prípade v kariére. Spočiatku je kontrolór na koni a už sa vidí, ako ho triumfálne vítajú pri návrate na oddelenie, čoskoro sa ale karta obráti a on začína ľutovať, že sa vôbec tejto kontroly zúčastnil. Vtip celej poviedky tkvie v záverečnej pointe, tá je skvelá a vhodne premyslená, pre čitateľa má veľmi príjemný efekt.
Posledným textom je poviedka s názvom Ryšavé problémy od autorky s prezývkou EmA. Začiatok má celkom milý, až rozprávkový podtón, ale ten končí v momente, keď hlavná hrdinka pri prechádzke v lese stretne líšku. Vlastne, pardon. Ufrflaného, namrzeného a tak ako u každého chlapa (aspoň podľa autorky) aj samoľúbeho lišiaka. Humorný prvok predstavuje v texte stret dvoch svetov, ženského a mužského, keď obe strany zisťujú, že nie všetko je také, ako sa zdá na prvý pohľad. Poviedka má dobrú atmosféru, viac uveriteľná by bola, keby sme nemali z hlavnej hrdinky pocit, akoby sa jej podobné príhody stávali bežne a rozhovor so zvieratami by nebrala normálne, prakticky bez začudovania sa, či sníva alebo nie.
Publicistiku zastupuje rozsiahle vyspovedanie debutového autora Daniela Šmihulu, ktorému tento rok vyšla vo vydavateľstve Hydra prvotina Obrancovia Liptova. Po krátkom úvode sa dozvedáme, o koho vlastne ide a osviežujeme si pamäť na poviedky z časopisu Fantázia. Zisťujeme aj to, že Daniel sa venoval viac právu či zahraničným vzťahom ako beletristickej tvorbe. V rámci rozhovoru odzneli otázky a odpovede týkajúce sa hlavne autorovho románu, kde sa vzal nápad, prečo si zvolil za nosnú tému vpád Mongolov a aj to, akým problémom musel čeliť pri opisoch krajiny, nakoľko sa počas tvorby nachádzal v Japonsku. Zisťujeme aj to, akým spôsobom v diele využil svoje skúsenosti z pracovného prostredia, ale aj zistené poznatky z histórie. Poriadne výživný a na zaujímavé odhalenia bohatý rozhovor viedol publicista a spisovateľ Miloš Ferko.
Ilustrácie sú skvelým korením čísla aj napriek tomu, že sa o ne postarali prakticky iba dve autorky, už spomínaná Bea Tomash a nadaná a dobre známa Zuzana „LaKiRi“ Droppová. Z kuloárov viem o problémoch ďalších umelcov, ktorí zvykli prispievať do Jupitera, a preto je nutné pochváliť prácu oboch ilustrátoriek. Svojimi obrázkami dodali každej poviedke jedinečný umelecký zážitok. Grafické prevedenie a vzhľad ebooku si udržiava vynikajúci štandard z minulých čísel, už dávno je preč doba, keď časopis oplýval množstvom chýb.
Martin “Roger“ Králik (1973) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej fantastickej scény. Od vzniku prvého slovenského sci-fi časopisu, ktorý spoluzakladal, po charitatívnu antológiu ukrajinskej tvorby Fantastická Ukrajina, ubehlo 25 rokov. Počas nich bolo málo období, keď nevymýšľal niečo nové, čo sme tu ešte nemali. K najvýznamnejším spoluprácam patria: prvý slovenský podcast o fantastike Rádio Fantastika, prvá antológia poľskej fantastiky v našom jazyku Železný generál a séria antológií pre vydavateľstvo Artis Omnis Farby strachu, Dotyky budúcnosti a Čas hrdinov. V roku 2002 pod názvom Raketa spoluzakladal aj dnešnú Martinus Cenu Fantázie, bol spolutvorcom jej hlasovacieho systému. Momentálne vlastní vydavateľstvo Rogerbooks, kde vydáva elektronický časopis Jupiter. Býva s manželkou Katkou a synom Miškom v Dunajskej Lužnej a keďže ako 40-ročný objavil čaro komiksov, venuje im veľkú časť svojho voľného času, hlavne tým od DC Comics.(CeFa)
Záver: Jupiter už dlho patrí na scénu slovenskej fantastiky a za tie roky sa vypracoval na vhodnú alternatívu chýbajúceho magazínu o fantasy a sci-fi v našich končinách. Je za tým hlavne poctivá redakčná práca a skvelé poviedky od domácich (nielen) autorov, prispieva tak k ich zlepšovaniu a zdokonaľovaniu. Jubilant s číslom 15, nefalšovaný, ale už mierne vyzretý tínedžer, sa určite nemá za čo hanbiť a určite poteší nejedného fanúšika. Je trochu na škodu úbytok publicistiky, no nakoľko sa Jupiter orientuje viac na poviedkovú časť, je to pochopiteľné. A už iba jedna informácia, chystá sa ďalšie číslo a veľkú rolu v tom bude hrať práve náš portál, takže sa je na čo tešiť.