Williama Shakespearea a jeho Romea a Júliu nie je potrebné predstavovať. V tisíckach podôb prerozprávaný príbeh dvoch rozvadených rodov, ktorých nakoniec spojí až nešťastná láska ich detí, sa stal celosvetovým kultúrnym dedičstvom a zároveň archetypálnym zosobnením pochabej osudovej lásky. Shakespeare sa v pôvodnom texte veľmi šarmantne hrá so slovom, v niekoľkých na seba nadväzujúcich veršoch skladá na seba jeho rôzne významy. Zároveň sa nebojí drámu okoreniť humornými momentami, ktoré majú často naznačený erotický podtón. Jeho postavy majú svojrázny jazyk – predsa len, jedná sa o horúcich Talianov, ktorí sa neštítia okamžite tasiť (kordy alebo iné falické záležitosti), tlačiť na niekoho (hoc niekoľkokrát o stenu) alebo snažiť sa, aby panny prišli o hlavu (doslovne či obrazne). Vzhľadom na chýbajúce inštrukcie pre hercov či dramaturga a režiséra v pôvodnom texte, je osobitosť postáv a forma ich divadelného spracovania zakódovaná v ich jazyku: jemná Júlia sa vyjadruje diametrálne odlišne od jej dojky, ktorá si rada pustí jazyk na špacír. Romeo nonšalantným prejavom oponuje zúrivému Tybaltovi.

Slovenské komiksové vydanie zveril vydavateľ do rúk ostrieľaným odborníkom. Daniel Majling, ktorý je nielen divadelným dramaturgom, ale zároveň aj autorom niekoľkých vydarených autorských komiksov (Rudo, Zóna), sa postaral o scenár na základe prekladu od Ľubomíra Feldeka. Autorom ilustrácií je Juraj Martiška, ktorého čitatelia budú poznať ako ilustrátora detských kníh (Dobšinského Slovenské ľudové rozprávky, Andersenove rozprávky či Pinocchiove dobrodružstvá – ak potrebujete skratku, tak si predstavte niečo na štýl Mach a Šebestová v akvarele). Na rubáši má ale aj niekoľko komiksov (3x Komiks od vydavateľstva Perfekt, 2018), kde zasa prekvapivo (a zároveň vynikajúco!) pracuje s karikaturistickou kresbou v štýle belgicko-francúzskej školy (à la Asterix a Obelix či Spirou). Detto je jeho akvarelový komiks Jonáš ozaj úchvatné dielo. Keď som videl túto trojicu podpísanú na komikse, mal som vysoké očakávania…

Preklad tejto drámy od Ľubomíra Feldeka je relatívne nový, z roku 2005. Jeho text bol kritikou chválený vzhľadom na presun mnohých textových zvratov a obsahu do modernejšej slovenčiny, zanechaním archaizmov a komplikovaných vetných konštrukcií. Súhlasím, text vyznieva jednoduchšie, obchádza starobylú štylizáciu pôvodných prekladov (napr. od Karola Strmeňa alebo Jozefa Kota). Zároveň ale Feldek presúva v mnohých momentoch ťažisko humoru do obscénnejšej polohy. Čitateľský problém s touto formou prekladu je evidentný aj v niektorých recenziách, ktoré sa dajú nájsť na webe. Zdá sa, že pri klasike čitateľstvo predsa len uprednostňuje jazyk, ktorý zodpovedá dobe, v ktorej dielo vznikalo. Netreba pritom uprieť aj historický kontext, ktorý táto klasická štylizácia so sebou nesie a ktorý v nás vyvoláva. Ako čitateľ sa chcem preniesť do tých dôb – najmä, ak sa aj v ostatnej podobe jedná o klasicky formované dielo (o tom neskôr). A to nehovorím o tom, že Feldek niekedy na môj vkus až príliš odbočuje od pôvodného textu, voľne ho interpretuje.

Výber samotných statí od Daniela Majlinga sa drží základných dôležitých javiskových momentov: roztržky medzi členmi znepriatelených rodov Montekovcov (prečo nebol ponechaný pôvodný prepis Montague, mi je záhadou) a Capuletovcov (prečo potom tu nebol prepis zmenený na Kapulet ako u Jozefa Kota tiež nechápem), ktoré ohrozujú obyvateľstvo mesta, prinútia Veronské knieža sprísniť tresty. Previnilcom hrozí smrť! Romeo Montek sa s priateľmi v maskovom prestrojení zúčastní plesu v dome nepriateľa. Amorov šíp ho zasiahne, keď uzrie krásu Júlie Capulet. Pri tancoch sa aj ona zahľadí do Romea a spoločne si večer na balkóne prisahajú lásku a plánujú manželstvo. To si Romeo vybaví u miestneho frátra Lorenza. K tajnej svadbe však nedochádza, pretože v krvavom spore na uliciach dôjde k úmrtiu Romeovho priateľa Mercutia. Jeho vraha, Tybalta Capuleta, v návale zlosti zasa zabije Romeo. A hoci mu podľa kniežacieho dekrétu hrozí smrť, dostáva vyhnanstvo. Mních Lorenzo však prichádza s plánom, ako spojiť milenecký pár… žiaľ, tento namiesto sladkého vykúpenia končí tragickou smrťou oboch mladých ľudí.

Neviem, či to bolo obmedzením rozsahu diela (komiks má ale napriek tomu 106 strán) či veľmi voľnou formou grafického spracovania alebo krátkym časom pre realizáciu (iba môj dojem), ale dramaturgický výber textov z bohatej predlohy je od Daniela Majlinga minimalistický. Rozhodnutie nevstupovať do textu opismi okolia a autorskými komentármi určite chválim (tak si napr. všimnete, že opisy sú len na začiatku prvých dvoch dejstiev, ktoré korešpondujú aj s jedinými miestami, kde Shakespeare využil divadelný zbor v podobe rozprávača). No zároveň vzhľadom na unikátnosť predlohy a jej šťavu v mnohých slovných hračkách, umeleckých veršoch a bohatosť sa mi zdá kontraproduktnívne neponúknuť čitateľstvu viac ako tých pár úbohých veršíkov na stranu. A pritom si nepýtam litánie ako v klasickom komiksovom spracovaní od dua D. E. Dutch – H. C. Keifer z času Zlatého veku. Veľa scén v tejto podobe vyznieva príliš skratkovito, pričom expresívny Feldekov jazyk týmto ešte viac vyniká a prechádza na dvoch miestach až do akejsi hulvátskej roviny (čo eventuálne môže byť autorský úmysel, na mňa to malo skôr ale negatívny efekt). Jednotlivé postavy vzhľadom na zúženie výberu textu v bublinách nie sú dostatočne vykreslené, a tak sa nemôžu ani prejaviť ich samostatné charakterové črty obsiahnuté v texte (napr. už spomínaná dojka). Výsledkom je akási celková plochosť a nezaujímavosť. To, že niektoré scény (napr. usmrtenie Tybalta) nekorešpondujú s predlohou vôbec neriešim.

Grafické spracovanie je pre Juraja Martišku nové. Obľúbené akvarely v tomto diele vystriedal za digitálnu kresbu, ktorá v sebe nesie nádych dobových drevorezieb či vyškrabovaných ilustrácií, ktoré vo mne však zároveň vyvolávajú pocit z rýchlej roboty. Tento dojem podčiarkuje aj strohé, skoro neexistujúce vykreslenie prostredí a pozadí jednotlivých okien. Cítiť z toho ale aj autorský cieľ sústrediť sa na jednotlivé postavy, ich výraz v tvári, pohyb. Verona je však takto ľudoprázdna, bez kulís a národa, ktorý v niektorých scénach absentuje, hoci sa naň vzťahuje kontext textu. Osobne mi prišiel výber tohto štýlu trochu ľúto, špeciálne pretože z komentára Juraja Martišku na konci knihy je zrejmé, že akvarely používal na skicovanie jednotlivých stránok knihy. Mám pocit, že tie by atmosféru diela transportovali pre čitateľa oveľa emotívnejšie a podporili by ta tragiku príbehu. Takisto som mal v niektorých scénach problém rozoznať jednotlivé mužské postavy, čo ma doslova miatlo.

Nakoniec musím spomenúť ešte lettering komiksu, čiže stvárnenie textu v bublinách a mimo nich. Žiaľ, je to najslabšia časť celého diela. Dovolím si dokonca povedať, že dehonestuje všetko ostatné. Výber typu písma hraničiaci efektom Comic Sans, použitie malých písmen namiesto kapitálok, jednotvárne bubliny, nefunkčné zvolania… Niekedy som mal kvôli použitému typu písma ťažkosti s čítaním a v duši sklamanie hraničiace s odporom. A pritom by mi bol milší aj síce trochu nečitateľný, ale emóciami nabitý rukopis Juraja Martišku, ktorý je viditeľný aj v jeho prvej koncepcii stránky na konci knihy. Nechápem, ako k tomuto vôbec mohlo dôjsť.

Slovenské vydanie grafického románu Romeo a Júlia je neuspokojivým počinom. Dramaturgicky pôsobí skratkovito, jazykovo niekedy nesúrodo či výstredne. Grafické spracovanie je síce presvedčivé vo veľkých scénických momentoch alebo zameraním sa na detaily tvárí protagonistov, ale celkovo pôsobí unáhlene a bez detailov. Jedine scény, ktorým je venovaná dostatočná šírka realizácie na niekoľkých stranách (napr. známa balkónová scéna), pohladia srdce čitateľstva. Koncové vyjadrenia prekladateľa, ilustrátora a herečky Márie Karoľovej o divadelnom stvárnení pôvodného diela sú príjemným obohatením knižky a ponúkajú pohľad za kulisy tohto inak zaujímavého projektu. Škoda, pretože idea grafického románu tejto klasiky mala veľký potenciál.

Vydavateľstvo: Divadelný inštitút, Bratislava

Rok vydania: 2022

Vydanie: prvé

Jazyk: slovenský

Počet strán: 126

Väzba: tvrdá / viazaná

ISBN: 978-80-8190-083-9

Ilustrácie: Juraj Martiška

Preklad: Ľubomír Feldek

Výber a úprava textu: Daniel Majling

Týmto sa chceme poďakovať vydavateľstvu Divadelný inštitút za poskytnutie recenzného výtlačku.