Návrat Heliopolských rytierov (recenzia)
Máte radi historické komiksy a Jodorowského tvorbu? Tak vám možno pokračovanie Rytířů z Heliopole sadne ako vyšité! A možno nie...
Pred rokom sme vám priniesli recenziu prvých dvoch volumov štvordielnej série Les chevaliers d'Héliopolis od Alejandra Jodorowského. Obe časti s názvom Nigredo, l'œuvre au noir a Albedo, l'œuvre au blanc vyšli v českom vydavateľstve Crew v jednom veľkoformátovom zväzku ako Rytíři z Heliopole 1: Dílo v černé.
V ňom sme sledovali osudy Ľudovíta Karola, potomka Ľudovíta XVI, ktorý na rozdiel od historicky reálnej postavy nezomrel na tuberkulózu vo väzení, ale vďaka svojim jedinečným schopnostiam prežil a stal sa členom rytierov z Heliopole, tajnej organizácie mystikov, filozofov a alchymistov.
Druhý zväzok štvordielneho komiksu obsahuje znova dve časti – Rubedo, dílo v červené (Rubedo, l'œuvre au rouge) a Citrinitas, dílo v žluté (Citrinitas, l'œuvre au jaune). Rubedo priamo nadväzuje na udalosti popísané v predchádzajúcom zväzku, Albede. Znova sa stretávame s Napoleonom a jeho plánom ovládnuť celý svet. Bývalá nádej Heliopolských rytierov sa obrátil proti svetu a po tom, čo získal magické atribúty jadeitovej včely, sa stal takmer neporaziteľným. Na druhú stranu je stále len muž a práve toho využije Asiamar aby ho zviedol a porazil. Najskôr však musí v sebe posilniť ženský aspekt svojej duálnej podstaty.
Citranitas, záverečná časť série, sa odohráva celé desaťročia po Napoleonovej porážke. Už v úvode dochádza k veľkému odhaleniu jedného zo zakladajúcich členov bratstva, čo otrasie Asiamarom. Ten odchádza do Anglicka terorizovaného Jackom Rozparovačom a stretáva svoju osudovú lásku s tajným napojením na samotných rytierov. Zdá sa, že názorový, psychický a napokon i fyzický konflikt je nevyhnutný. Ako v ňom Asiamar a vlastne Rytieri z Heliopole obstoja?
Jodorowsky patrí k autorom, ktorí sa doslova rochnia v mysticizme a filozofii. Už od čias legendárneho Incalu bývajú jeho hrdinovia nadaní parapsychologickými schopnosťami, ktoré neváhajú použiť na svoje ciele. Už v predchádzajúcom diele zisťujeme, že je Asiamar výnimočný. Narodil sa totiž s oboma sadami pohlavných orgánov a tak je mystickým hermafroditom, intersexom, ktorý v sebe nachádza mužskú aj ženskú stránku. Práve takíto jedinci bývajú v alchýmii a mysticizme výnimoční a zjednocujú v sebe protichodné mužské aj ženské princípy, podobne ako Jin a Jang. A Jodorowsky, ktorý je známy svojimi mystickými a miestami až prehnane filozofickými dielami, veľmi rád siahne po takýchto archetypoch. Je nesmierne zaujímavé sledovať vývoj a vzájomné premietanie oboch podstát. Kým mužský aspekt u Asiamara väčšinu času prevláda (preto aj používam v tomto texte ako primárne zámeno on), tak ženskú polovicu svojho ja musí náš hrdina ešte len nájsť. Je pritom zaujímavé, že autor sám s pokojom milosrdenstvom spája skôr mužskú, než ženskú polovicu. V Jodovom podaní je ženský aspekt plný krutosti a agresivity, čomu sa musí Asiamar ešte len naučiť. Nebude však našťastie na to sám a spolu s rovnováhou oboch protichodných síl získa aj ďalšie nové schopnosti. Dokáže manifestovať samého seba, zabíjať hlasom, či oživovať mŕtvych. No tou najmocnejšou zbraňou v jeho podaní sa stane láska, ktorú bude zvádzať i zraňovať. Vďaka nej sa však paradoxne sám stáva zraniteľný a spozná bolesť. U neho je však táto bolesť dvojnásobná, pretože sa zamiluje ako muž i ako žena. Práve táto bolesť ho robí viac človekom než čokoľvek iné.
V porovnaní s Asiamarom sú ostatní rytieri Heliope akoby vytesaní z kameňa a vystupujú ako dokonalé archetypy učiteľov a mudrcov v jednom. Krásni, mocní, no nemenní, čo je škoda. Isto by stálo za to dodať im viac ľudskosti a odobrať božskosti a spraviť ich tak viac uveriteľnými. Z ostatných postáv asi najviac zaujme Napoleon. Na jednej strane obsahuje všetky aspekty reálnej historickej postavy ako cieľavedomosť, húževnatosť i genialita, ktoré ju dotlačili na francúzsky trón, na strane druhej dostávame prídavok v podobe mystického aspektu jadeitovej včely, ktorým je Napoleon chránený. Avšak podobne ako Asiamar, je aj on napriek všetkému len človek, ktorý túži po základných potrebách.
Po grafickej stránke patria Rytieri z Helipole k tomu najkrajšiemu, čo bolo na tuzemský trh uvedené. Dvojica Petiquex – Felideus vytvorili takmer dokonalé dielo. Skvelé kresby znázorňujúce postavy, ktoré nestrácajú nič zo svojej reálnosti ani v akčných scénach. Felideom zvolené farby veľmi citlivo podtŕhajú príbeh a dotvárajú dobovú atmosféru s mystickým nádychom. Mimika postáv vyjadrujúca ich osobnosť či myšlienky, perfektné tieňovanie a cit pre detail, to všetko povyšuje recenzovaný grafický román na umeleckú úroveň.
Čo sa vydania týka, Rubedo, dílo v červené aj Citrinitas, dílo ve žluté, teda obe záverečné časti Rytířů z Heliopole, vyšli v jednom veľkoformátovom zväzku v tvrdých doskách, za čo treba vydavateľstvu Crew poďakovať. Práve vďaka väčšiemu formátu vynikne krása kresby a farieb. Kvalitný papier, tlač, formát i skvelý preklad z pera Richarda Podaného a celková starostlivosť pri príprave komiksu - po redakčnej stránke sa naozaj nedá komiksu nič vytknúť. Crew v tejto oblasti však už patrí medzi starých harcovníkov dbajúcich na kvalitu.
Tu by pokojne mohla recenzia končiť, ale...
Ale. Nedá mi nespomenúť istú pachuť, ktorá po čítaní ostala. A môže za to sám autor. Aj v tomto diele sa žiaľ ukázala Jodova túžba napchať do príbehu všetko možné a preplácať ho, ako keď psíček a mačička piekli tortu. Práve uvedená prepchanosť je citeľná najmä v záverečnej časti. Kým prvé tri časti Nigredo, Albedo i Rubedo sú navzájom konzistentné, dýchajú akousi mystickou atmosférou a veľmi pekne na seba nadväzujú, Citrinitas pôsobí trocha silovo. Stále je to fajn, príbeh rozvíjajúci osudy Asiamara sa odvíja, no akosi nepasuje do celkovej kompozície. Máme síce dejovú líniu odohrávajúcu sa v Anglicku, čo je super, no keď dôjde na rozuzlenie príbehu, ulieta Jodo až do sci-fi, a narúša dovtedy príjemné hladké mystické fantasy. Aby toho nebolo málo, ku koncu už vyslovene tlačí na ekologicko pacifistickú strunu. A hoci stránky na vás dýchajú stále tou istou nádhernou kresbou, práve vďaka zvratu a odklonu od predchádzajúceho smerovania to všetko pôsobí ako päsť na oko.
V 50. rokoch odišiel do Paríža, aby sa tu učil pantomímu u mima Etienne Decrouxe. Potom založil s Fernandom Arrabal a Rolandom Topor avantgardný skupinu performančního umení nazvanú Mouvement panique. Roku 1966 vytvoril svoj prvý komiks (Anibal 5), roku 1967 natočil prvý film (Fanda y Lis). Roku 1970 zaujal netradičným filmovým westernom El Topo. Film nadchol Johna Lennona a Yoko Ono, ktorí poskytli Jodorowskému milión dolárov na ďalší film. Výsledkom bol kultový snímok La Montaña Sagrada (Svätá hora) z roku 1973. V ňom Jodorowsky otvoril svoje veľké tému ezoteriky. Bol potom blízko k realizácii veľkého projektu, adaptácii románu Duna Franka Herberta (do úlohy cisára hodlal obsadiť maliara Salvadora Dalího, do úlohy baróna Harkonneni Orson Welles). Projekt však skrachoval, pretože jeho rozpočet a nekonformný spracovanie nechcela zaštítiť žiadna produkčnú spoločnosť.
Natočil potom ešte tri filmy, avšak už len v undergroundovej produkcii. Známym sa stala jeho science-fiction komiksová séria Incal z rokov 1981-1989, na ktorej spolupracoval s kresličom Moebiem.
Koncom 80. rokov sa opäť obrátil novým smerom a rozvinul vlastnú filozoficko-spirituálnej syntézu s terapeutickými ambíciami, ktorú nazval psychomagie a ktorá je postavená z veľkej časti na štúdiu tarotu, imagináciu, interpretáciu snov a symbolov. V Paríži začal prevádzkovať psychomagickou terapeutickú prax, za ktorou si necháva platiť iba listy klientov. Princípy tejto praxe vysvetľuje v knihe rozhovorov Psychomagie: náčrt panickej terapia (1995, česky 2015). Vedie psychomagické dielne a semináre v rôznych krajinách.
V roku 2013 bol uvedený jeho film Tanec reality, ktorý sa vracia k jeho čilskému detstva.
Zhrnutie: Ak by sme si odmysleli niektoré záverečné pasáže, mohli by sme s kľudným srdcom nazvať Rytierov z Heliopole dokonalým Jodorowským komiksom. Presne takým, aké má autor recenzie rád: nádherná kresba a farby, fantasy scenár inšpirovaný historickými udalosťami, trocha mysticizmu a alchýmie, štipka superschopností s hlavným hrdinom vnútorne rozorvaným medzi dva póly. A ono to skutočne aj tak až po záverečný zošit je. Žiaľ, práve posledná, štvrtá časť cyklu kvôli svojmu zvratu scenáristicky zráža jeho kvalitu o niečo nižšie.
Hodnotenie: 75%
Rytíři z Heliopole 2: Dílo v červené, dílo ve žluté
Obsahuje: Rubedo, dílo v červené (Les chevaliers d'Héliopolis #03: Rubedo, l'œuvre au rouge, (Glénat, 2019)) a Citrinitas, dílo ve žluté ( Les chevaliers d'Héliopolis #04: Citrinitas, l'œuvre au jaune (Glénat, 2020))
Séria: Rytíři z Heliopole
Scenár: Alejandro Jodorowsky
Kresba: Jérémy Petiqueux (Jérémy)
Farby: Felideus Bubastis (Felideus)
Vydavateľstvo: CREW
Vydanie: prvé
Rok vydania: 2021
Počet strán: 112
Väzba: pevná v tvrdých doskách bez obalu
ISBN: 978-80-7679-017-9
Preklad: Richard Podaný
Plusy:
- alternatívna/skrytá história
- dokonalá kresba
- veľký formát
Mínusy:
- záverečná časť
- prepchanosť motívmi
Ukážku na knihu si môžete prečítať Rytíři z Heliopole 2: Dílo v červené, dílo ve žluté
Odkazy:
Ostatné komiksy Alejandra Jodorowského:
Za poskytnutý recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Crew.
Najčítanejšie
cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.