Studené světlo science fiction (recenzia Studené světlo hvězd)

Patríte medzi milovníkov starého dobrého science fiction? Snívate o medzihvieznych cestách a prvých kontaktoch? Patria medzi vašich obľúbených autorov velikáni ako Asimov, Clarke, Heinlein či ktokoľvek zo zlatej éry SF? Ak ste odpovedali áno, tak čítajte ďalej. Ak nie...čítajte ďalej aj tak, pretože TOTO je zatiaľ jedna z najlepších kníh za rok 2021!
Podporte scifi.sk
Návrat starej gardy. Asi tak by sa dala charakterizovať horúca novinka z vydavateľstva Epocha. Tou je knižka Studené světlo hvězd, autorská zbierka Pavla Fritza, obsahujúca dovedna desať poviedok, resp. deväť poviedok a jednej novely.
Studené světlo hvězd. Obálka prvého vydania (Epocha, 2021).
Studené světlo hvězd. Obálka prvého vydania (Epocha, 2021). / Zdroj Disclaimer
Musím priznať, že pre mňa ide o dosť neznámeho autora fantastiky, hoci v minulosti už vyhral niekoľko poviedkových súťaží a vyšli mu na tuzemskom trhu knihy Archa zrůd, Letka 307 a Přístav u řeky Styx. Meno mi teda naozaj veľa vravelo. Čo ma však jednoznačne chytilo je obálka a tá je jednoznačne bombastická (a že vraj nesúď knihu podľa obalu, pche!).
Ako som už spomínal, nová zbierka obsahuje desať kratších diel. Teda, nová ako nová - časť poviedok už vyšla v predchádzajúcej zbierke Archa zrůd, ktorá vyšla v Epoche v roku 2016. Na druhú stranu, nejde vôbec o akýsi reprint a čitatelia rozhodne nemusia mať pocit, že budú oklamaní: prekryv s predchádzajúcim zborníkom je iba v štyroch poviedkach (Archa zrůd, Bestie, To, co milovalo Arthura Brookse a Zahrada slepců), takže ostatných šesť nebolo ešte nikde knižne publikovaných.
Po žánrovej stránke sa dá povedať, že Fritz patrí k starej garde, k autorom klasicky poňatej fantastiky, ktorá sa už tak veľmi nepíše. Azda by sme ich mohli Fritzovu tvorbu zaradiť medzi hard scifi a vesmírne zamerané poviedky s úžasnými pointami, ktoré tvoria ich korunu, hoci častokrát horko sladkú.
Narovinu - považujem sa za milovníka klasických majstrov fantastiky a musím uznať, že som pri čítaní Fritzových diel, slastne mľaskal. Príbehy plné nebezpečenstva, tvrdej techniky a chladných a krutých prírodných zákonov, kde hrdina vrhnutý doprostred víru udalosti tvrdo bojuje o vlastné prežitie – a často prehráva, patria zatiaľ k tomu najlepšiemu, čo som z českej poviedkovej tvorby čítal. Autor v mnohom pripomína tvorbu A. C. Clarkea či Frederika Pohla, pričom, však necháva svojim príbehom srdce. Čitateľ sa tak nemusí báť chladne vykonštruovaných príbehov so slabými charaktermi. Práve naopak, mnohé vo svojom záveru chytia za srdce a neúprosne ho drvia, pretože zďaleka nie všetky poviedky majú happy end.
Mnohí vravia, že poviedky sú už v rámci fantastiky zastarané a celkovo sa lepšie píšu a čítajú romány. Podľa mňa to nie je pravda. Poviedka stále funguje ako kráľovský žáner, ktorá na menšej ploche musí vyjadriť omnoho viac, než román. Platí to najmä pri prekreslení postáv a charakterov. Práve kratšie literárne útvary majú v porovnaní s románmi nevýhodu a nie je k dispozícii rozsah na hlbšie sondy do ich vnútra a psychiky. U Fritza sa však nemusíte báť povrchnosti: jeho diela prekypujú dialógmi, ktorými dokáže postavy vykresliť rovnako dobre, ako hĺbkovými úvahami. Jeho hrdinovia tak pôsobia plasticky a dostatočne živo, často vám na tých pár minút prirastú k srdcu, len aby ste sa museli s nimi ku koncu (často krutom) rozlúčiť.
Navyše údernou silou kratších útvarov aj naďalej ostáva záver, mnoho krát prekvapujúci, vypointovaný a šokujúci. A práve to je prípad aj Fritzovej tvorby: takmer každý príbeh obsahuje skvelo napísaný zvrat, ako vyšitý zo seriálu Krajné medze, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Harlan Ellison či Phillip K Dick. Čo je však ešte dôležitejšie, tie závery dávajú zmysel aj pri druhom i treťom čítaní a nie sú samoúčelné. Autor už v spočiatku tak trocha manipuluje čitateľa a dáva mu drobné omrvinky náznakov, ktoré si však uvedomí až po finálnom odhalení na konci príbehu. Proste poviedky nadupané, tak ako majú byť.
Hlavnými motívmi Fritzovej tvorby sú klasické kulisy science fiction. Prvý kontakt s mimozemskými civilizáciami alebo s tým, čo zanechali za sebou, prežitie na pustom mieste alebo boj o budúcnosť ľudstva. Jeho hrdinovia, nie sú až na výnimky žiadni akční supermani, práve naopak: bežní ľudia, vedci, piloti, údržbári, vojaci či pasažieri, mnohí z nich vykonávajúci svoju prácu, často vrhnutý do víru udalosti, v ktorom bojujú o holý život. Sú to ľudia, ktorí dýchajú a milujú a nenávidia a túžia prežiť. To je však v scifi hororoch často nemožné.
Po obsahovej stránke sa spolu s jediným preživším členom posádky havarovanej lode pozrieme na vzdialenú planétu, kde sa život utrhol z reťaze (Pláž), spoznáme tajomného tvora a strážcu majáka (To co milovalo Arthura Brookse), spolu s výpravou budeme v bludisku čeliť tajomnému monštru (Bestie). Pri Lovcoch vrakov si spomeniete na votrelca a pri military motíve ostaneme aj v poviedke Čau zítra. Výbornou čerešničkou na torte je vypointovaná Zahrada slepců o tom, že riešenie rébusu nemusí mať vždy vedecký alebo matematický základ. V Arche zrůd si zasa spolu s hrdinami zistíme osud jednej veľmi vyspelej civilizácie. Trocha netradičné spojenie science fiction a tematiky duší nájdeme v poviedke Mrtví od Krakenova moře. Roky naší lásky nám ukážu svet, v ktorom sa ľudstvo utiahlo do sveta virtuálnej reality. Jedným z najlepších textov je novela Kam plují harmy, ktorá kombinuje military SF s politickým trilerom. Jednoducho skvelé!
Fritz píše trocha zoširoka a niektorým čitateľom sa môže stať, že sa do príbehu nebudú môcť tak úplne v pohode dostať. Asi aj preto za najslabšiu z celej zbierky považujem Bestii, do ktorej som sa nevedel tak nejako ponoriť. Naopak, pomyselnú čerešničku predstavuje štvorica Pláž, To, co milovalo Arthura Brookse, Zahrada slepců a záverečná novela. Sklamaní však neostanete ani pri jednej zo spomínaných príbehov. Niektoré ponúkajú skvelú hutnú atmosféru, iné zasa prekvapujúcu pointu, ktorú jednoducho nečakáte, hoci náznaky tam neustále boli (ako napríklad v skvelej Pláži). Možno sa vám niektoré texty budú zdať trocha povedomé. Reálne, v knihe natrafíte na texty inšpirované Minotaurom, Vesmírnou pechotou či Votrelcami. To však v žiadnom prípade neznižuje ich kvalitu a vďaka už toľko krát spomínaným záverečným zvratom ich posúvajú do úplne novej roviny
Po redakčnej stránke niet zbierke čo vytknúť, naopak, je dosť toho, čo vyzdvihnúť. Kniha so solídnou hrúbkou, hoci v mäkkej, ale kvalitnej väzbe, skvelá redakčná práca na textoch, predhovor i autorský medailónik na záver knihy. To všetko je super a už tak akosi patrí k knihám od renomovaných vydavateľov, medzi ktoré Epocha jednoznačne patrí. Čo však hneď udrie do očí, a určite bude knihu predávať, je neskutočná obálka od španielskeho výtvarníka Luisa Lara Osoria. Telo mŕtveho astronauta s rozbitou helmou, črepiny skla a zvyšky krvi vznášajúce sa v beztiaži všade naokolo, presne vystihujú scifi hororovú atmosféru a súčasne scifi podstatu Fritzovho diela. Pche, a že neposudzuj knižku podľa obalu!
Pavel Fritz
_
Kristýna Sněgoňová Pavel Fritz (*1970) je profesiou biológ, zarábajúci si na chlieb medzi prístrojmi (či skôr papiermi) virologického laboratória. Rovnako je chronický Pražák, zriedka prekračujúce hranice rodného mesta.
Záujem o fantastiku ho sprevádza od detstva, ale s písaním začal až v strednom veku. Prvým počinom z jeho dielne bol scifi román Letka 307 (2012), vojnový denník stíhacieho pilota Johna Cardery, zvádzajúceho boj v zákernom viacrozmernom hyperpriestore, kde psychická záťaž predstavuje rovnako nemilosrdného protivníka ako nepriateľskí letci. Nasledoval hard scifi román Přístav u řeky Styx (2015), sledujúci pohnuté osudy vedeckej expedície na Jupiterovom mesiaci Europa. Tento surový príbeh z podmorskej základne si vyslúžil nomináciu na cenu Akadémie SFFH v kategórii "najlepšia pôvodná česká alebo slovenská kniha ". O rok neskôr mu vyšla poviedková zbierka Archa zrůd (2016), žánrovo kombinujúca sci-fi, fantasy a horor, ktorá získala nomináciu na cenu Aeronautilus v kategórii "kniha roka". Zatiaľ posledným dielom je poviedková scifi zbierka Studené světlo hvězd (2021).
Okrem uvedených titulov vydal rad samostatných poviedok, s ktorými sa môžete zoznámiť napríklad v časopise XB-1, zborníkoch zo série Žoldnéři fantasie či antológiách Ve stínu Říše (poviedka nominovaná na cenu Aeronautilus v kategórii "poviedka roka") a Legendy: Praga caput regni.
Do budúcnosti plánuje vydať obsiahly fantasy román o trojici kúzelníckych učňov. (Epocha)

Zhrnutie: Celkovo možno hodnotiť zbierku poviedok za skvelý počin, dokonca až do takej miery, že až ľutujem, že kniha bola vydaná len v paperbacku. Záverom napísať snáď len: chceme tekýcgh viac! Chceme viac podobných temných a vypointovaných scifi diel! A hoci je ešte skoro dávať koncoročné hodnotenia, už teraz viem, že za mňa osobne jednoznačne jedna z najlepších kníh roku!
Ako sa vraví u nás na Slovensku: Takto sa to robí, do psej matere!

Hodnotenie: 98%

Pavel Fritz - Studené světlo hvězd
Vydavateľstvo: Epocha
Vydanie: prvé
Jazyk: český
Rok vydania: 2021
Počet strán: 520
Väzba: mäkká/brožovaná
ISBN: 978-80-278-0016-2
Obálka: Luis Lara Osorio, Lukáš Tuma

Za poskytnutý recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Epocha.
Vydavateľstvo Epocha.

cyberstorm

cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB