Panteón majstrov hrôzy – Algernon Blackwood

Kedysi obľúbený a úspešný autor, dnes oveľa menej známy, než by si svojím prínosom pre žáner, ktorý výrazne ovplyvnil, zaslúžil. U nás je dokonca úplne neznámy. Pritom pre strašidelnú literatúru, konkrétne to, čo sa postupne vyprofilovalo a potom figurovalo pod označením weird fiction, je jeho dielo nezastúpiteľné.
Podporte scifi.sk
Algernon Blackwood (1869 - 1951) je veľmi zvučné meno. A to nemyslím len v prenesenom význame. Už ste ho stihli vysloviť nahlas? Tak mi dáte za pravdu. Znie to ako meno tajuplného excentrického horrorového autora, že? Nejakého poriadne záhadného hlavného hrdinu temnej poviedky, ktorý koketuje s neznámymi silami a nedopadne práve najlepšie, ale celkom iste tak, že na to len tak ľahko nezabudnete... Z toho mena dýcha taká aura tajomna, že si musíte nevdojak položiť otázku – čo keby bol ten hrdina rovno mágom? Čokoľvek obyčajnejšie je neúctivé, nehodné takého mena...
Ale je to meno, ktoré nepochádza zo žiadnej fikcie, a čo viac, nie je to pseudonym. Volal sa takto jeden z najlepších a najvplyvnejších autorov strašidelnej literatúry. Ten, komu Lovecraft vo svojej štúdii Nadprirodzená hrôza v literatúre venuje samostatnú stať. Ten, o kom S. T. Joshi, zrejme najväčší súčasný znalec tohto druhu literatúry hovorí, že (parafrázujem):
"jeho dielo sa najviac zaslúžilo o vývoj weird fiction, snáď s výnimkou diela Dunsanyho"
.
Panteón majstrov hrôzy - Algernon Blackwood
Panteón majstrov hrôzy - Algernon Blackwood Disclaimer
A predsa je u nás prakticky neznámy. To samozrejme neznamená nič iné len to, že kvôli tomu, že je z jeho diela preloženého tak málo, s ním náš čitateľ nie je oboznámený. Nevypovedá to nič o jeho kvalitách, iba o ignorantstve vydavateľstiev voči veľkým postavám žánru. Ak natrafíte na niektoré jeho prózy skromne rozhodené po poprevratových antológiách, udrú vám do očí svojimi literárnymi kvalitami. Pochopíte prečo Lovecrafta (a mnohých iných) tak nadchli, tak udivovali, a tak inšpirovali... Blackwood s imaginatívnosťou ako málokto píše o dotyku s nezemským, nadprirodzeným, nepoznaným, nepoznateľným a nesprostredkovateľným pre našu fyzickú, hmotnú skúsenosť a podstatu. Blackwood dokáže priblížiť našim zmyslom to, čo sa vymyká bežným zážitkom človeka, to, čo je dokonale cudzie tomuto svetu a tejto realite a dokáže to privolať do takej blízkosti, až sa vám bude zdať, že stačí nadvihnúť oponu a... neurobíte to, pretože priamy pohľad na niečo tak desivé, niečo natoľko odlišné a nepochopiteľné rozumom, by spôsobil, že by sa váš mozog, vaša duša ocitla pod útokom a zbavilo by vás to príčetnosti. V lepšom prípade.
ŽIVOTOPIS:
Algernon Blackwood sa narodil v Shooter´s Hill v Anglicku do váženej šľachtickej rodiny. Algernon Blackwood! Ak niekto dostane do vienka takéto meno je priam predurčený k tomu, aby sa stal autorom strašidelných príbehov – hlavne, keď má ešte k tomu aj literárny talent! – alebo dokonca nejakým mágom, ako som už spomínal, či čosi podobné (a ani od tohto nemal ďaleko!). Spočiatku však nič nijako výrazne nenaznačovalo budúcu úspešnú literárnu kariéru.
Citlivý a zasnený chlapec sa búril proti milujúcemu, no bigotnému otcovi, a zrejme i preto mu už v pomerne skorom veku učarovala východná filozofia a náboženstvá, konkrétne budhizmus a hinduizmus – keď objavil v rodičovskom dome príslušnú literatúru, ktorá tam ostala nedopatrením zabudnutá. Tento záujem sa neskoršie ďalej rozvíjal; začal sa zaberať teozofiou (vtedy veľmi populárne synkretické duchovné hnutie, ktoré v sebe spája západný ezoterizmus a východné náuky, na ktoré je daný veľký zreteľ), stáva sa členom Teozofickej spoločnosti a je dokonca jedným zo zakladajúcich členov pobočky v Toronte. Živo sa zaujíma i o okultizmus a rosenkruciánstvo. Vstupuje do legendárnej lóže Hermetického rádu Zlatého úsvitu. V tých časoch nebolo, aspoň v umeleckých kruhoch, členstvo v tajných spoločnostiach ničím neobvyklým, záujem o mystiku a mysticizmus všemožného druhu bol dokonca módny, ale Blackwood dlhšie nepísal nič ambicióznejšie než príležitostné články či eseje, hoci neskôr pravidelne prispieval i do novín, no nepovažoval sa, a vonkoncom ho nebolo možné ešte považovať, za spisovateľa ani za umelca. Treba tiež podotknúť, že na rozdiel od mnohých iných zberateľov kurióznych titulov a členstiev v exoticky a tajuplne pôsobiacich spoločenstvách, bol jeho záujem o spirituálnu sféru bytia živý a úprimný. Mnohí autori strašidelnej literatúry a príbuzných spriaznených žánrov a podžánrov sú fascinovaní tajomnom, nevysvetliteľnými úkazmi a podobne, ostávajú však skeptikmi, ale Blackwood naozaj veril v nadprirodzeno. Nikoho už neprekvapí, že sa prihlásil i do dodnes existujúcej organizácie, mimochodom najstaršej svojho druhu, The Ghost Club, či tej asi najprestížnejšej v tejto oblasti – Spoločnosti pre psychický výskum. Obe boli zamerané na vyšetrovanie paranormálnych javov. Svoje nepreberné okultné a záhadologické znalosti neskôr bohato zúročí pri písaní beletrie. Spája ho kamarátsvo s ľuďmi ako je Gurdžijev či Uspenskij.
Panteón majstrov hrôzy - Algernon Blackwood
Panteón majstrov hrôzy - Algernon Blackwood Disclaimer
To ale predbiehame. Momentálne má 21 rokov, počas svojho mladého života vystriedal päť súkromných škôl a získal diplom bakalára medicíny, no prerušuje štúdium a odchádza za Veľkú mláku do Kanady. To už má za sebou viaceré cesty a pobyty v zahraničí. Napríklad Švajčiarsko či už spomínanú Kanadu, teraz ho však čaká niekoľkoročný, viac-menej neúspešný, na udalosti ale neuveriteľne bohatý pobyt na Americkom kontinente, než mu dá definitívne zbohom a vráti sa do rodnej Británie, kde sa na neho usmeje šťastie a začne sa živiť písaním.
Na túto dobu spomína:
"Moja neznalosť sveta, dokonca v 21 rokoch, bola neuveriteľná. Nielenže som nikdy neskúsil fajčiť a ani som len neokúsil alkohol, ale moja noha nikdy ani nevstúpila do divadla, nikdy som nevidel preteky, nedržal som biliardovú guľu, ani len som sa nedotkol kariet."
Jeho život je však bohatý v inom smere a bude ešte bohatší, nehovoriac, že spozná aj tú odvrátenú stranu a napríklad vyskúša morfium.
V Amerike sa pretĺkal všelijako, keď mu nevyšiel pôvodný plán stať sa farmárom. Potom vystriedal celý rad zamestnaní, vrátane tých najmenej pravdepodobných, len si ich preleťme: osobný sekretár zazobaného bankéra, reportér, učiteľ hry na husle (husle a morfium? – podobnosť so Sherlockom Holmesom čisto náhodná), hoteliér, barman a dokonca príležitostne, keď bol na tom finančne najhoršie, robil modela maliarovi, ktorý sa priatelil s Robertom W. Chambersom, zhodou náhod vplyvným americkým autorom podivných a hrôzostrašných príbehov. Stíhal ho jeden neúspech za druhým, ale zakaždým sa postavil, otrepal a skúsil to znovu. Vďaka tomu nemal núdzu o zaujímavé zážitky. Po tom, čo mu nevyšlo farmárčenie a podnikanie v hotelovej sfére, opúšťa Kanadu a skúša to v New Yorku. Stane sa obeťou podvodu a zlodejských praktík, je dokonca neprávom obvinený z podpaľačstva, trie biedu, ochorie, v horúčke má halucinácie, takmer umrie. Človeka, čo ho okradol, vystopuje a nechá zatknúť. Veľkomesta má ale po krk. Blackwood miluje krásu a prírodu, z New Yorku je rozčarovaný (presne ako neskôr Lovecraft). Vracia sa do Anglicka, kde plánuje zakotviť.
Ale... neodvolateľne mu učarujú neznáme miesta a dobrodružstvo. Veľa cestuje, podniká výlety do divočiny, bez preháňania sa stáva dobrodruhom a tým, čo by sme dnes nazvali survivalista. Či už sú to kanadské lesy, švajčiarske hory, Čierny les v Nemecku, povodie rieky Dunaj v Rakúsko-Uhorsku, ale aj Egypt, Kaukaz... Zážitky a skúsenosti z ciest dokáže šikovne zakomponovať do svojich príbehov. Toto rané "predspisovateľské" obdobie svojho života opisuje sám autor v autobiografickej knihe Episodes Before Thirty.
Blackwood sa stáva profesionálnym spisovateľom na plný úväzok v čase, kedy mu už ťahá na štyridsiatku. Dovtedy sa okrem žurnalistiky nevenuje programovo písaniu a na územie beletrie až na pár výnimiek takmer nevstúpi. Jeden z jeho priateľov, po tom, čo objaví u neho doma zásuvku plnú zvláštnych príbehov, ho posmelí k tomu, aby rukopis svojich poviedok ponúkol vydavateľovi. Blackwood je dobrý rozprávač, jeho príbehy sú jedinečné a je to niečo nové; okamžite zaujmú. Pomerne skoro od začiatku svojej literárnej kariéry je vnímaný ako jeden z najvýznamnejších autorov ghost stories. Hoci duchárske príbehy či čisté horory tvoria len časť jeho veľkého diela, väčšina z nich sa zaoberá nadprirodzenom a v takej či onakej miere narába so strachom. Len pre zaujímavosť dodajme, že to bol on, kto čitateľa oboznámil s indiánskou legendou o démonovi menom Wendigo, ktorú spracoval v rovnomennej próze a obohatil tak panoptikum monštier v literatúre o ďalší schopný exemplár. Veľkej obľuby sa dočkali jeho okultné detektívky, kde vystupuje doktor John Silence, veľký znalec tajných náuk (napokon podobne ako i jeho stvoriteľ). Aj keď jeho doménou sú kratšie útvary; napísal okolo dvesto poviedok, je doma aj v románoch, divadelných hrách a... čuduj sa svet, vytvoril viacero, vo svojej ére úspešných a čitateľskou verejnosťou veľmi kladne prijatých kníh pre deti (je zaujímavým fenoménom, že viacerí autori strašidelnej literatúry píšu naozaj kvalitné rozprávky, ale platí to aj opačne a autori, ktorí sa preslávili tvorbou pre deti si to občas radi vykompenzujú dávkou napätia a strachu). Ak by sme chceli na jeho príbehy použiť škatuľku a zdá sa nám, že označenie weird fiction je príliš voľné a široké, tak sú to určite prívlastky ako mysteriózne, mystické, magické. Tieto atribúty dokonca asi najlepšie vystihujú jeho prózy a nezriedka stoja v popredí pred samotnou strašidelno-hororovou zložkou.
Európa sa vtedy otriasa pod hrôzami iného druhu, je Prvá svetová vojna a Blackwood kontaktuje Červený kríž, aby pomohol. Potom sa nechá zlákať tajnou službou a pracuje ako špión. Znalosť viacerých cudzích jazykov a dobrodružná nátura ho k tomu priam predurčujú.
Nikdy sa neožení, podľa spomienok jeho priateľov je samotárom, ktorý však dokáže byť výborným spoločníkom.
Panteón majstrov hrôzy - Algernon Blackwood
Panteón majstrov hrôzy - Algernon Blackwood Disclaimer
Svoj tvorivý život zakončuje pôsobením vo veľmi modernej sfére. V tridsiatych rokoch si získava početných fanúšikov – poslucháčov, keď vystupuje v rádiu. Pamätným sa stáva najmä program Algernon Blackwood rozpráva čudesné príbehy, kde podmanivým hlasom číta svoje poviedky. Do BBC prispieva aj rozhlasovými hrami. Keď začnú v Británii vysielať vôbec prvý televízny program, producenti počítajú s Blackwoodom. Vďaka sile svojej osobnosti, uhrančivému pohľadu a rozprávačskému majstrovstvu sa stáva na sklonku života celebritou. Má svoju pravidelnú reláciu Saturday Night Story a prischne mu láskavo mienená prezývka The Ghost Man. Zomiera v požehnanom veku osemdesiatich dvoch rokov.
V novom miléniu sa konečne dočkáme i vyčerpávajúceho životopisu od Mike Ashleyho. Kniha nesie príznačný a poetický názov Starlight Man: The Extraordinary Life of Algernon Blackwood, čiže Muž hviezdneho svitu: Neobyčajný život Algernona Blackwooda.

BIBLIOGRAFIA:
-slovensky alebo česky vydané poviedky:
Kouzelné zrcadlo (1938)
Mortonova podivná smrt / Podivná Mortonova smrt (1910)
Muž, ktorý bol Milligan (1923)
Naslouchání za dveřmi (1907)
Obeť hyperpriestoru (1914)
Pikestaffov prípad (1924)
Přenos (1912)
Strašidelný ostrov (1899)
V dome minulosti (1914)
Varovanie (1912)
-slovensky alebo česky vydané knihy:
Pikestaffov prípad (Formát, 1998)
Vrby (Vyšehrad, 2018)

Goran

Goran
Som priateľ zvierat, nie som pyšný na to, že som človek, ako mnohí iní ľudia. Chcel by som byť vtáčikom, ale zaľubujem sa do mačiek. Vo fantastike hľadám mýtopoetiku, odraz dokonalej krásy, ktorá nie je z tohto sveta, pocit zázračna a večnú túžbu po dobrodružstve.

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB

Ďalšie články a poviedky v téme Panteón majstrov hrôzy

Panteón majstrov hrôzy – Brian Lumley

Vari najlepší Lovecraftov pokračovateľ... Ale aj autor, ktorý dokázal byť sám sebou, a ktorý nám priniesol slávny Nekroskop.

Panteón majstrov hrôzy – Bram Stoker

Stvoriteľ jednej z najslávnejších kníh. Ten, ktorý dal upírovi do vienka nesmrteľnosť...

Panteón majstrov hrôzy – Robert E. Howard

Slávny autor dobrodružných pulpových príbehov, tvorca fantasy subžánru "meč a mágia", stvoriteľ slávneho Conana, významne obohatil i hororový žáner.

Panteón majstrov hrôzy – Algernon Blackwood

Kedysi obľúbený a úspešný autor, dnes oveľa menej známy, než by si svojím prínosom pre žáner, ktorý výrazne ovplyvnil, zaslúžil. U nás je dokonca úplne neznámy. Pritom pre strašidelnú literatúru, konkrétne to, čo sa postupne vyprofilovalo a potom figurovalo pod označením weird fiction, je jeho dielo nezastúpiteľné.

Panteón majstrov hrôzy – H. P. Lovecraft

Životopis najznámejšieho autora hororu a weird fiction, protagonistu tzv. "kozmickej hrôzy".