Neila Gaimana (Americkí bohovia, Anansiho chlapci, Nikdykde, Hviezdny prach a mnohé iné) ani jeho sériu Sandman netreba nejako zvlášť predstavovať. Príbehy o Morfeovi, pánovi snov a jednom z Večných predstavujú v rámci grafického románu už v podstate klasiku. Po tomto titule som teda siahol najmä ako nadšený fanúšik. Čiastočne zo zvedavosti, čo ešte môže tento bohatý svet ponúknuť.

Lovci snů predstavujú novelu, ktorú sa Gaiman spolu s japonským výtvarníkom Jošitakom Amanom rozhodol zasadiť do sveta Japonska. Do sveta Sandmana sa teda dostala až dodatočne, ale pretnutie pôvodného príbehu a postáv okolo Morfeusa vypálilo lepšie, než ktokoľvek očakával.

Ihneď sa objavili požiadavky na adaptáciu, najúspešnejší zo žiadateľov bol Phillip Craig Russell (Elric, Night Music). Ten bol historickým príbehom so sandmanovským nádychom očarený a adaptácia sa začala rýchlo rodiť. Zaujímavosťou je, že Gaiman dlho tajil, že si príbeh iba vymyslel, nakoniec tento fakt odhalil pár týždňov pred prvým vydaním, čo pobavilo celý tvorivý tím.

Príbeh sa točí okolo mnícha, ktorý stráži svätyňu na hore. Jazvec a líška uzavrú stávku, že kto donúti mnícha opustiť svoje miesto, vyhrá. Motív, aký možno nájsť v mnohých (nielen) japonských príbehoch. Do toho sa ale vkráda temnejší motív. Onmjódži, po našom geomant, zistí, že mních môže za jeho zlé sny. A tak sa rozhodne poslať nočné mory a nešťastného mladíka uväzniť vo svete snov. Aj tu zasiahne láska a vyvrcholenie príbehu je síce očakávané, ale o to mrazivejšie.

Na pomery sandmanovského univerza ide o pomerne skromný príbeh. Šesť kapitol, päť postáv, pomerne jednoduchá dejová linka. Napriek tomu ale ide o vydarené dielko. Konanie postáv je uveriteľné, humor, či pomsta vyznievajú o to intenzívnejšie. Navyše, po istom čase sa pristihnete, že protagonistom jednoducho musíte držať palce. Skrátka, menej je niekedy viac a tu to platí dvojnásobne.

Okrem Russelovej adaptácie dodal farby Lovern Kindzierski a pôvodný lettering dodal fanúšikom série známy Todd Klein. Navyše, kresba v štýle japonských malieb príbehu veľmi svedčí a celkovo táto partia namiešala teda dobre vyvážený koktejl nielen pre čitateľov série.

Spomínali sme prvky a postavy zo Sandmana. Nájdeme tu teda Kaina ale aj tri čarodejnice. Tie sú podľa mňa v tejto verzii asi najdesivejšie. Hoci tu hrajú len vedľajšiu úlohu, ich objavenie sa je ako keď stretnete starého známeho. Poteší, zahreje na duši, vzbudí pocit niečoho známeho v mori exotiky.

Príbeh plynie hladko, knihu som prečítal za jedno popoludnie. Ale rozhodne neľutujem. Je to jeden z titulov, ku ktorému sa človek rád vráti. S každým prečítaním si čitateľ všimne niečo iné, detail, ktorý mu predtým unikol.

Bonusom je aj galéria obálok. Asi najkrajšie sú od Juko Šimizu, na ktorých môžete vidieť ako Sandmanovi svedčí japonský štýl maľby. Hodnotenie je tak prakticky bez výhrad.

Záver: Možno povedať, že ide o jednu z lepších kníh zo série Sandman. Osloví nielen fanúšikov, ale aj ľudí, ktorý sa s týmto svetom Neila Gaimana iba zoznamujú. Navyše, väzba na pôvodné univerzum je veľmi voľná, príbeh teda pochopíte, aj keď ste nečítali grafické romány venované Morfeusovi a ostatným Večným.

Verdikt: 99%

Neil Gaiman, P. Craig Russell, Yoshitaka Amano – Sandman: Lovci snů (The Sandman: The Dream Hunters)

Séria: Sandman (15)

Preklad: Viktor Janiš

Vydavateľstvo: Crew

Rok vydania: (2015)

Počet strán: 144

ISBN: 978-80-7449-318-8