Kliatba La Llorony (Kliatba kvíliacej ženy - recenzia)

Mexiko. Krajina južne od USA, známa horúcim podnebím, chilli, kaktusmi, sombrérami a tequilou. Je to ale aj krajina plná mýtov a legiend, krajina, kde sa snúbi katolícka cirkev s miestnymi legendami a starými indiánskymi poverami. Jednu takúto si predstavíme dnes.

Píšu sa 70-te roky a v Los Angeles musí čeliť hlavná postava filmu, sociálna pracovníčka Anna, vdova po policajtovi a matka dvoch detí, démonovi v podobe vzlykajúcej ženy - La Llorony, ktorá ju chce o ne pripraviť. Film sa ďalej vinie klasickými klišé cestičkami. Hlavná postava sa na začiatku stretáva s predchádzajúcou obeťou prízraku, ktorá nejakým spôsobom na ňu a jej rodinu prenesie kliatbu. Začnú sa diať divné veci, hlavná postava tomu dlho nechce uveriť, no po priamej konfrontácii vyhľadá pomoc. Spoločnými silami sa postavia zlu a vo veľkom finále napokon zvíťazia (?). Film v tejto oblasti neprináša nič nového, naopak, plne vsádza na osvedčený motív, ktorý sa nám tu opakuje už niekoľko desaťročí minimálne od Exorcistu.

Snímku režíroval pre mňa osobne neznámy Michael Chaves a odohráva sa v rovnakom univerze plnom démonov a posadnutých hračiek ako The Conjuring (s. ako V zajatí démonov), Annabelle či The Nun (s. ako Sestra). Producenti si evidentne povedali, že by nebolo od veci pokračovať v nastolenom tempe a zasadiť do tohto sveta čo najviac filmov. Našťastie, La Llorona funguje ako samostaný snímok bez nutnosti poznať zvyšné filmy a jediné, čo ho so zvyškom spája, je malé cameo otca Peréze a asi dvojsekundový pohľad na jednu malú bábiku.

Kliatba kvíliacej ženy. Terorizovaná matka s deťmi. / Zdroj Disclaimer

Už len na základe tohto môžeme očakávať nadprirodzený horor plný ľakačiek, hektolitrov svätenej vody (v tomto prípade doslova), vyháňania démonov a celkovo boja dobra so zlom. Uvedeného sa nám veru aj vrchovatou porciou dostane. Na strane dobra terorizovaná matka s deťmi s popáleninami druhého stupňa na rukách, kňaz Peréz, známy z niekoľkých filmov Conjurversa a charizmatický miestny kňaz/šaman vyzbrojený krížmi, svätenou vodou, modlitbami... a tak moderným cynizmom. Na strane zla neviditeľná démonická nevesta s kadenciou ľakania dvesto infarktov za minútu a s tou najlepšou manikúrou vo svete hororu hneď po Freddym Krugerovi. Samotná plačúca žena pritom vyzerá celkom obstojne. Žlté oči, tvár schovaná pod desiatimi centimetrami bieleho mejkapu, na sebe má prapodivnú kombináciu svadobných šiat a svetra, ktorý nápadne pripomína môj, čo som kedysi nosil... Samozrejme, jej výskyt vo filme trpí rovnakým neduhom ako prítomnosť všetkých ostatných príšer v hororoch: kým je potvora zobrazovaná v náznakoch, tak má divák nepríjemný pocit a strach, tak dôležité pre horor (asi najlepšia scéna je umývanie vlasov vo vani, ked je dosť dlho v podstate vidno len ruky). Akonáhle vystúpi z tieňa, už sa niet čoho báť. Inak povedané, strašidlám nesvedčí svetlo. A to platí aj pre La Lloronu. Vo veľkom finále, keď je na ňu upriamená všetka pozornosť kamier a divákov, už skôr pripomína halloweenský kostým než démona.

Kliatba kvíliacej ženy. La Llorona. / Zdroj Disclaimer

Po hereckej stránke ide o slabo nadpriemerný film, najviac asi zapôsobí Raymond Cruz v roli otca/šamana Rafaela Olvera a matka rodiny Anna Tate-Garcia, ktorú stvárnila Linda Cardellini. Potešilo aj malé cameo niekoľkokrát spomínaného otca Peréza (Annabelle), ktorého si znova zahral Tony Amendola (Bra'tak zo seriálu Stargate SG-1).

Za čiastočné negatívum považujem až príliš časté scény s jediným cieľom – naľakať diváka. Jasné, ľakačky k hororu patria a k ducharine obvlášť, no ich nadmerné používanie vedie maximálne k rozsypanému popcornu. Navyše, ide o akúsi skratkovitosť a ľahší, ale pritom lacný spôsob, ako docieliť v divákovi pocit mrazenia na chrbte. Omnoho náročnejšie je vytvoriť skľučujúcu atmosféru plnú náznakov a tajomna, čo väčšinou pridá nielen na atmosfére filmu, ale aj na hodnotení kritikmi. Trochu aj zamrzí premrhaný potenciál. Film sa snaží pôsobiť latinskoamerickým dojmom. Hlavní hrdinovia sú evidentne hispánskeho pôvodu, mytológia je postavená na mexickom folklóre, no európskemu divákovi to príde stále tak trochu ako nevyužitý potenciál. Rozhodne by stálo za to viac odkryť tajomstvá takýchto latinskoamerických legiend a neuškodilo by ani trocha viac naťahovania, slepých odbočiek a pátrania. Dosiahol by sa tým ešte väčší pocit tajomna a film by držal viac pohromade.

Záver: Horor s tuctovou zápletkou o nešťastím stíhanom človeku, ktorý sa zmení na démona a ubližuje nevinným. Tak nejako by sa dal opísať tento film. Nikto od neho nič nečakal a nikto ho nebral ako niečo bombastické. Film stojí a padá na častých bubáckych scénach. Na druhej strane oceňujem mrazivú a hustú atmosféru. Celkovo film, od ktorého asi nikto nič neočakáva, a možno práve preto mnohých prekvapí.

Verdikt: 75%

The Curse of La Llorona/Kliatba kvíliacej ženy

Hrajú: Linda Cardellini, Sean Patrick Thomas, Patricia Velasquez, Raymond Cruz, Jaynee-Lynne Kinchen, Sophia Santi, Madeleine McGraw, Tony Amendola a iní

Réžia: Michael Chaves

Scenár: Mikki Daughtry, Tobias Iaconis

Hudba: Michael Burgess

Rok: 2019

Rozsah: 93 min

Ďakujeme spoločnosti Continental film.


cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.

Diskusia

Strana:

|< < (1) > >|

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB