Knihu tvorí päť poviedok /plus krátky bonus na záver/ s detektívnou zápletkou a s fantastickým ozvláštnením v podobe rôznych fantastických bytostí ako striga, alp, jazerná nymfa, kostej, indiánsky duch času a osudu etu či banshee. Postavy detektívov, zločincov, femme/s/ fatale i gangstrov ožívajú v temných uličkách, nočných baroch a pochybných podnikoch Ameriky 30-tych až 40-tych rokov 20-teho storočia. Navonok obyčajní ľudia a ich temné záujmy sem-tam pretnú osudy bytostí z legiend a rozprávok, no a práve vtedy nastane konflikt, nepochopenie, skrat. Problémy, ktoré klient pred políciou radšej zatají, rieši súkromný detektív Christopher Orchard. Chlapík v ošúchanom kabáte, klobúku a s pištoľami nabitými striebornými guľkami sa rýchlo stane „neslávne známym“ nielen na ulici, ale hlavne v tzv. lepšej spoločnosti. A tak meno Orchard putuje z úst do úst a prípady sa k detektívovi len hrnú.

Orchard je typický príklad súkromného detektíva zo starej školy. Napriek zbraniam vždy dostane do držky, skopú ho, zmlátia, omráčia, odzbroja, ale on si nezahryzne do jazyka a stále provokuje, koho nemá. Ide si za svojím cieľom, vyšetruje a pýta sa, otravuje a dobiedza... takže zasa niekde v uličke dostane výprask. Popritom, vždy, keď môže, aj keď nemôže, popíja alkohol všetkého druhu, fajčí ako Turek jednu cigaretu od druhej a sťažuje sa na chronický nedostatok peňazí. Rýchlo som získala pocit, že povolanie súkromného očka je veľmi nevďačná práca, dokonca aj samotní Orchardovi klienti sa proti nemu vždy postavili a vďaky sa od nikoho nedočkal.

Zo všetkých nerestí sa Orchardovi asi najviac nedostáva lásky. Túžba po nedosiahnuteľnej či zakázanej žene je naznačená vo viacerých príbehoch, no všetka jeho túžba, je len voňavým snom. Orchard akoby chcel byť nemilovaný, sám si ten prvý krok k žene zakazoval, alebo robil všetko preto, aby ju od seba odpudil, hoci náznaky sympatií tam boli. Nuž – noirový detektív v klobúku s ožužlaným ohorkom cigarety v ľavom kútiku úst asi nemá nárok na jemnú milujúcu krasotinku.

Z poviedok sa mi najviac páčila tretia – Jednoduché kúzla – ktorá detektíva z USA priviedla do Ružomberku. Bolo zábavné sledovať, ako americký sveták vníma malé slovenské mestečko, jeho ľudí, zvyky a obyčaje, jeho všadeprítomnú temnú atmosféru /staré mestá majú zvláštnu auru/. Možno si pri tejto poviedke spomeniete na český film Adéla ještě nevečeřela s Michalom Dočolomanským v úlohe slávneho amerického detektíva, na jeho prekvapený výraz tváre často sprevádzaný zábavnou bezradnosťou. Táto poviedka mala vtipné momenty a pripadala mi najviac uveriteľná. V ostatných som sa dosť strácala, často som nevedela, kto je kto a o čom sa postavy vlastne rozprávajú.

Striedanie postáv a mien, repliky v priamej reči, ktoré nedali odpoveď na položené otázky, nevysvetlené náznaky a takmer žiadne úvahy hlavného rozprávača spôsobili, že som nikdy nevedela, odkiaľ na konci poviedky Orchard vytiahol meno páchateľa a ako k nemu vôbec prišiel?! Namiesto úvah o zločine, analýzy motívov páchateľov, je poviedka preplnená opismi šiat a správania sa rôznych, aj nepodstatných postáv. Stačí, že sa niekto nový objaví na scéne a okamžite sa spustí opis jeho výzoru, šatstva, topánok, vône, spôsobu chôdze, reči a podobne. Kto miluje opisy, ten si zgustne, mňa to však veľmi nenadchlo, mám radšej akciu, dialógy a dej.

Rušivo na mňa pôsobil aj autorský štýl. Ak sa autor rozhodne pre rozprávanie v prvej osobe, mal by byť vypísaný, inak sa stane to, čo Martinovi Hatalovi – príliš často opakuje: som, som sa, sme sa, sa, si, ste... V jednej vete aj tri-štyrikrát! Skúsený autor tieto zradné slovíčka dokáže obísť, vyjadrí sa inak.

Úkážka:

Prvá rana prišla zboku. Musel som priznať, že si ju vlastne celkom zaslúžim. Naletel som ako malé dieťa. Zapotácal som sa dozadu a predovšetkým som sa snažil udržať sa na nohách. Útočník ma nerozmaznával – než som stihol chytiť rovnováhu, dostal som druhú a zvalil sa tvrdý asfalt. Pritlačil ma k zemi a chcel sa natiahnuť na ďalší úder, kým sa spamätám. Strčil som mu do cesty nohu a odtlačil ho preč. Keď sa opäť nahol dopredu, kopol som ho do tváre a on konečne odstúpil. Vyzeral presne tak ako ráno. Dokonca aj oblek mal rovnaký, ako keď som ho stretol v kasíne White Fox. Vtedy som si ani nevšimol, že boxer pri bráne je alp. Kým som vyskočil na nohy, už bol zase pri mne. /str.41/

Hlavným hrdinom knihy v podstate nie je Orchard, ale žáner noir ako taký a jemu je podriadené úplne všetko. Preto sa väčšina postáv javí ako vzor – figúrka, hmota natlačená do šablóny: večne naštvaní a odmietaví policajti, chladná kráska, ctnostná naivka, špinavý bezdomovec, otravný ironický súkromný detektív. Možno preto nemá Orchard rodinu, priateľov, lásku – no nikto nežije ako solitér, každý si počas života vytvára nejaké vzťahy, známosti, kontakty a priateľstvá aj nepriateľstvá. Lenže tu chýbajú. Orchard sa javí ako hrdina bez minulosti – vznikol a je tu, nie je ani vysvetlené, aký druh bytosti je a odkiaľ má schopnosti, ktoré má.

Cigarety, alkohol /nebola v USA v tom čase prohibícia?/, zločinci v oblekoch a v drahých, tmou sa rútiacich autách, gangstri so samopalmi a elegantné dámy s pohŕdavým úsmevom na dokonalých krvavočervených perách – do toho facky, kopance, buchnáty, monokle, pištole, samopaly a tma presvetlená svitom reklám veľkomesta. Čo všetko sa vynorí z temných kútov? A čo je vlastne Orchard za tvora? Martin Hatala to možno prezradí v pokračovaní svojej prvotiny, dovtedy nám zostáva jedine tipovať. Tak dajte vedieť, na čo ste prišli!

Martin Hatala – Whiskey, krv a striebro

Vydavateľstvo: Artis Omnis

Vydanie: prvé

Rok vydania: 2018

Počet strán: 432

ISBN: 978-80-89718-90-0

Lenona

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu http://artisomnis.sk.