Prvý raz som Stopárovho sprievodcu čítala na vysokej škole, krátko po tom, ako som objavila tento portál a spolu s ním aj svoje obrovské medzery v sci-fi klasike. Knižky ma vtedy veľmi bavili, ale teraz, na druhý raz, sa mi páčia ešte viac. Preto ak ste túto sériu čítali dávnejšie, vrelo odporúčam zopakovať si ju, pripomenúť si staré vtipy a možno v nich nájsť nové významy. A ak ste sa k Stopárovi ešte nedostali vôbec, nuž, nenechajte si ho ujsť. Tu je niekoľko dôvodov prečo.

Na čo všetko sa dá použiť uterák? Aký je najnebezpečnejší drink v šírej Galaxii? Kde sa pred koncom sveta najlepšie najete? A aký zmysel má vlastne život, vesmír a všetko? Toto a ešte oveľa viac vám Stopárov sprievodca môže prezradiť – v niektorých prípadoch sa ale musíte správne opýtať, aby odpoveď dávala zmysel.

Vždy ste sa chceli zoznámiť s prezidentom Galaxie? Alebo, ešte lepšie, s mužom, ktorý ju riadi naozaj? A s jeho kocúrom? Stopár vám ich všetkých predstaví. Boha dažďa, občianskym povolaním kamionistu, najmúdrejší počítač či návrhára nórskych fjordov. A samozrejme, Marvina, najdeprimovanejšieho robota v celom vesmíre (ale pozor, veľmi si nepripúšťajte, čo hovorí, Marvin dokáže zdeptať k samovražde aj tank).

3. Konečne pochopíte všetky tie referencie.

Myslíte si, že na slovné spojenie Paranoid Android má patent Radiohead? Netušíte, prečo Elon Musk poslal do vesmíru so Spacemanom v autíčku aj odkaz Don´t Panic? Lámete si hlavu nad tým, čo majú všetci nerdi s číslom 42? Alebo vás proste zaujíma, prečo si niektorí blázni 25. mája hádžu na Facebook selfie s uterákmi na hlavách? Aj odpovede na tieto otázky nájdete v Stopárovom sprievodcovi.

Aj na druhé prečítanie som sa miestami až čudovala, ako to Adamsovi vôbec napadlo. Vesmírne lode poháňané zákonmi nepravdepodobnosti či subjektivity, jadrové strely, čo sa menia na veľryby, reštaurácia na konci vesmíru, rybička ako univerzálny tlmočník. Niektoré z najlepších postmoderných bizarností, čo literatúra ponúka.

Stopárov sprievodca ma dostal jedinečnou kombináciou dvoch vecí, ktoré ma vždy dostanú, vesmírnych lodí a britského humoru. Viem, humor v literatúre nemusí úplne každý. Ja ho mám rada, ale uznávam, že čítanie vtipných knižiek môže byť niekedy, paradoxne, únavné. Ale dobrá, fakt dobrá haluz nikdy nie je na škodu, lebo človeku môže pomôcť získať od vecí užitočný odstup (viac v bode 42).

Vesmír je obrovský, nezmyselný, a napriek tomu (alebo skôr schválne a zákerne) v ňom funguje zhoda náhod. A tak napríklad hlavná postava Arthur Dent opakovane zabíja tú istú reinkarnovanú bytosť a názov neškodného pozemského športu sa stane synonymom najkrvavejších vojen v Galaxii. (Mimochodom, keď sme pri tých zhodách náhod, Douglas Adams mal narodeniny dva dni po mojich. Keby to nebolo v tomto vesmíre, ako ašpirujúca autorka fantastiky by som snáď aj uverila na horoskop).

Zmysel života, vesmíru a všetkého nám knižka síce jednoznačne nevysvetlí, ale s istotou sa z nej dá vyčítať, že svet je neuveriteľne bizarný. A aj to, že na vine nie sú nejakí tajomní ONI, ale často si za to môžeme sami. Adams si priam nadčasovo strieľa z nás všetkých, z filozofov, literárnych kritikov, poisťovákov, psychiatrov, lingvistov, politikov... z ľudí, čo iným komplikujú život, aj z tých, čo si ho komplikovať nechajú. A triafa pri tom klinec po hlavičke. Jeden príklad za všetky: „Ak niekto dokáže dosiahnuť, aby z neho spravili prezidenta, v žiadnom prípade mu netreba dovoliť, aby funkciu aj vykonával“. Nepripomína vám niečo? ;)

Viete, aký je v Adamsovom vesmíre ten najvyšší trest? Ak spravíte niečo naozaj, naozaj zlé, zavrú vás do stroja a ten vám ukáže absolútnu perspektívu, význam vašej existencie vzhľadom na vesmírne rozmery. Väčšina ľudí sa z tej facky v živote nespamätá.

Napriek tomu niečo podobné, aj keď rozhodne nie v absolútnom meradle, niekedy potrebujeme. Tým teraz nechcem povedať, že by boli naše každodenné problémy bezvýznamné a nezmyselné. Skôr to, že od nich potrebujeme odstup, trošku oddialiť optiku a možno sa na živote trošku zasmiať. Ak aj sa aj vy vo svojich problémoch často zbytočne vŕtate a drobných krívd sa držíte ako kliešť, skúste sa inšpirovať Stopárovým sprievodcom a nájsť na nich niečo bizarne vtipné. Aspoň mne to vždy pomôže, ak sa mi to náhodou podarí ;)

AK SA TEDA STRATÍTE VO SVOJOM VESMÍRE,

alebo sa tak aspoň budete cítiť – stratení, nepodstatní a maličkí – hlavne nepanikárte. Zhlboka sa nadýchnite a otvorte svoju kópiu Stopárovho sprievodcu Galaxiou. Minimálne preto, aby ste si pripomenuli, že nie ste jediný, komu sa svet zdá trochu zvláštny. A mimochodom, podľa mňa je vlastne dobre, že taký je. Lebo potom vždy existuje šanca, že ak sa potknete, nespadnete, ale zem proste od prekvapenia miniete a naučíte sa lietať.

(Za chyby v číslovaní môže anomália v časopriestore.)