Kasta Metabarónov - recenzia

Minulý rok nám české komiksové vydavateľstvo Crew prichystalo priam atómovú bombu. Úžasné dielo Kasta Metabarónov v jednom mamuťom vydaní. Nechajme sa teda zviesť rozprávaním malého Tonta o najmocnejších bojovníkov známeho vesmíru....

V roku 1974 sa rozhodol čilský režisér rusko-ukrajinského pôvodu žijúci vo Francúzsku, Alexander Jodorowsky, sfilmovať legendárnu Dunu Franka Herberta (trailer na dokument pojednávajúci o Jodorowského Dune nájdete TU). Plán mu nevyšiel (čo je iste škoda) a na krku mu ostal jeden kompletný grafický scenár k nedokončenému filmu a hlava plná nápadov. Napriek tomu a možno práve pre to sa pán Jodorowsky nevzdal, dal sa dohromady s majstrom kresby moebiom a idey pôvodne určené pre Dunu pretavil do Incalu, famózneho grafického románu z ďalekej budúcnosti. Jedna z postáv, ktorá v Incale vystupuje je aj Metabarón, s ktorým mal autor pôvodne iba epizodický zámer a vlastne preto ho nechal bez mena. No ako sa vraví, človek mieni, pán Boh (alebo v tomto prípade skôr múza) mení...

Keď v 90-tych rokoch začal Jodorowsky s Kastou Metabarónov, určite netušil, ako moc sa jeho vesmír načrtnutý v Incale rozrastie. Napokon vznikol opus magnum, ktorý si veľkosťou nezadá ani s najväčšími dielami Science Fiction. Zadná strana obálky uvádza že „Kasta Metabarónov je príbeh s postavami väčšími než vesmír a s hrdinami s veľkolepými osudmi“. Poďme sa teda bližšie pozrieť na dobrodružstvá rodu...

Už od pohľadu nás zaujme formát a kvalita spracovania knihy. Tu treba pochváliť najmä vydavateľstvo, ktoré nám Kastu Metabarónov prinieslo v naozaj nádhernej podobe. Grafický román (v tomto prípade to má naozaj opodstatnenie, nakoľko vyše 550 stranovú buksu jednoducho komiks nazvať nejde) vyšiel v troch edíciách – limitovaná, viazaná a mäkká. Limitovaná a viazaná sú prakticky rovnaké (limitovaná má naviac číslovanie, autogramy vydavateľov a luxusnú ochrannú papierovú krabicu). Prednú stranu všetkých vydaní predstavuje „rodinný portrét“ klanu Metabarónov na zamatovo čiernom podklade a názov knihy samotnej je vypracovaný v písme pripomínajúcom švabach.

Keďže pôvodne vyšla celá kniha v seriálovom vydaní ôsmych zošitov (v anglickom preklade bolo členenie odlišné), tak i dejová línia je akoby rozdelená medzi ôsmych členov rodiny Castaka/von Salza. Postupne tak sledujeme osud celej rodiny, od praotca/zakladateľa rodu Othon von Salza, až po najmladšieho potomka, Bezmenného, s ktorým sa mohli čitatelia stretnúť už v Incali.

Pri príbehu nepôjdem nijak do hĺbky, úplne bude stačiť, že sa odohráva takpovediac na dvoch frontoch, dvoch úrovniach. Prvý, ten makroskopický, epický, popisuje vesmírne boje, medzigalaktické vojny a konflikty, z ktorých Metabaróni vždy vyjdú ako víťazi. Druhú úroveň, komornejšiu, ak chcete, predstavuje život zviazaný tradíciami, zvykmi a bojovým tréningom, čo dohromady ukazuje postoj hlavných hrdinov, resp. bolo by na mieste skôr povedať antihrdinov, k vesmíru, spoločnosti i k sebe samotným. V tomto sa Jodorowsky odvoláva na staroveké Japonsko, kde bol silne zakorenený zmysel pre časť a kódex bušidó. V rozpore s tým ale, paradoxne, často stavia jednotlivých Metabarónov do role obyčajných žoldnierov, ktorí bojujú za tých, čo zaplatia najviac.

Pri spomenutých tradíciách a zvykoch sa na chvíľku zastavím. Práve tie akoby zväzujú slobodné jednanie samotným postavám. Najmä tie, v ktorých musí syn bojovať s otcom či počas tréningu a vysväcovania pretrpieť akúkoľvek krutosť a bolesť, neukázať city a slabosť, aby sa napokon stal plnohodnotným Metabarónom. A práve posledne menované nám pripomenie, že Metabaróni sú naozaj inšpirovaní Dunou. Vlastne, Jodorowského inšpirácia Dunou z Kasty Metabarónov miestami doslova sála. Je to tak trochu kliatba tohto diela- čítame samostatné epické veľdielo, ktoré navonok s Herbertovým románom nemá nič spoločné, ale každú chvíľu narážame na tajomný intrigujúci ženský rád siahajúci po moci v politike, niekoľko storočí trvajúce genetické šľachtenie, zvláštnu substanciu nachádzajúcu sa len na jednej planéte, psychické schopnosti presahujúce možnosti bežného človeka, akýchsi kybernetických mentatov, či testy odolnosti jedinca voči bolesti. Našťastie, uvedené prvky sa časom stanú organickou zložkou sveta a čitateľ ich akosi prestáva vnímať (i keď pocit že ste niekedy niečo podobné čítali neustále pretrváva). A možno práve akýsi buket Herbertovej Duny v konečnom štádiu prispieva k veľkej obľube Jodorowského diela.

Osobitnou kategóriou je jazyk, ktorým autor narába a ktorý pripomína Star Trekovský technoblábol. V knihe sa to len hemží silnými predponami ako super-, hyper-, meta-, mega-, atď., a rovnako charakterictickým znakom je i akási príjemná megalománia. Každou chvíľou tak narazíme na vesmírne pevnosti, nanobomby schopné zničiť celú galaxiu, cetakyborgov, akési obrovské kybernetické vesmírne veľryby ktoré premenia hviezdny systém v prach mihnutím oka, či samotné metalode, vrchol zbrojnej techniky. A rovnako ako zbrane či plavidlá, sú exotickí aj samotní obyvatelia Jodorowského vesmíru. Ľudskému impériu vládnu siamské dvojčatá, obklopení geneticky vylepšenými vojakmi, kybernetickými radcami, Technocirkvou na čele s Technopápežom, magnátmi a mnohými ďalšími, ktorí držia moc vo vesmíre plnom kozmických príšer, mutantov, kyborgov, mimozemšťanov, samostatne žijúcich hláv, barbarov, strojov, a v neposlednom rade i obyčajných ľudí.

Ďalšou úrovňou komiksu je humor. Ten zosobňujú dve postavičky robotov Tonta a Lothara. Obaja vlastne predstavujú rozprávačov príbehu, histórie celej kasty Metabarónov. A ako správna komická dvojica, ich vzťah je vskutku....zvláštny. Ten väčší, Lothar, pôsobí tak trochu ako dieťa, a neustále prosí menšieho a arogantnejšieho Tonta, aby mu porozprával príbeh o Metabarónoch. A Tonto, hoci arogantný robot, sa napokon vždy nechá obmäkčiť a rozpovie nejakú tú historku....i keď po riadnej dávke tých najexotickejších výrazov, ako paleoblbec, blbá halda šrotu, technohlupák.

Nakoniec tak ani nejde o vesmírne boje, ba dokonca ani o záchranu galaxie pred mnohými nebezpečenstvami (a že ich vskutku je veľa). V ústredí stojí vzťah medzi jednotlivými členmi rodu, interakcia otec - syn a pokusy vymaniť sa z akéhosi cyklu. Cyklu, ktorý robí metabarónov síce najmocnejšími bojovníkmi v galaxii, na druhej strane ich však zbavuje akýchkoľvek citov (treba povedať že často-krát neúspešne) a stavia ich tak do pozície tragických hrdinov.

Po grafickej stránke nie je komiksu absolútne čo vytknúť. Juan Giménez, ilustrátor Metabarónov, je vrcholovým majstrom svojho remesla, a hoci možno nie je tak slávny ako Moebius (ten pre zmenu ilustroval Incal), jeho kresby pripomínajú malé klenoty. Človek môže pokojne vynechať dej, nečítať text, a len sa nechať unášať nádhernými ilustráciami a kresbami. Giménez bez problémov zvláda zobrazenia obrovských priestorov, charakterov i úplných najmenších detailov ako napríklad ornamenty na róbach, či nitovanie na lodiach. Podľa dodatku uvádzanom v knihe, mal na Giménezovu tvorbu vplyv otec votrelca, H. R. Giger, čo sa prejavuje najmä v zobrazení rôznych spojení organickej hmoty s kyborgov a kebernetických stvorení (od ľudí počínajúc až po obrie kybernetické bio-lode). Skutočnými vizuálnymi orgiami sú ale kompozície vo vesmíre a kozmické boje zvádzané medzi stovkami lodí. Pri týchto sa Giménez nebojí využívať celú plochu stránky, dáva scénam komplexnosť a hĺbku, a výsledné zobrazenia sú jednoducho úžasné. Človek až ľutuje, že komiks nie je vo formáte A3...minimálne.

Podľa mňa si v Kaste Metabarónov nájde každý fanúšik science fiction a dobrého príbehu to čo chce. Prívrženec Military SF a Space Opery bude nadšený nad vesmírnymi bojmi a dobrodružstvom, romanticky naladené duše zas ocenia tragické lásky von Salzov a ich mileniek a milovníci histórie ocenia odkazy na stredoveké a staroveké drámy. O úspechu Metabarónov svedčí aj fakt, že ešte aj v súčasnosti, viac než 20 rokov po vydaní prvého dielu stále vychádzajú spin-offy a prequely (napr. Alpha nad Omega alebo Weapons of Metabarons), ktoré rozširujú a vysvetľujú ako to s najväčšími bojovníkmi galaxie vlastne bolo. Do Jodorowského vesmíru okrem Incalu a Metabarónov patrí ešte epos The Technopriests a menej známy Megalex. Snáď sa aj s nimi niekedy budeme mať tú česť zoznámiť.

Záverom teda ostáva už len napísať, že Kasta Metabarónov, aj keď inšpirovaná Dunou je samostatným nádherne vizuálne spracovaným epickým príbehom, ktoré žije a dýcha svojim vlastným životom a ku ktorému sa isto budete vracať i niekoľko krát za sebou. A aj keď už budete poznať celý príbeh naspamäť, aj tak tú ohromnú bichlu otvoríte a budete si v nej len tak listovať a opíjať sa nádherou ilustrácií po celé hodiny. Ja osobne tak isto budem robiť...

JODOROWSKY, Alexander & GIMÉNEZ, Juan - Kasta Metabaronů (La Caste des Méta-Barons)

Vydavateľstvo Crew, 552 strán, 2014

Celkové hodnotenie: 10/10


cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB