Lovecraft - kráľ hororu

Juraj Búry nám predstavuje ďalšieho majstra horroru. Kto, alebo čo bol ten Lovecraft?
Panteón majstrov hrôzy
Nikto, kto svoje najhlbšie obavy a sny zdieľa s celým svetom nie je normálny. Zvlášť to platí o spisovateľoch. A špeciálne o tých zásadných, kultových, hlavne od avantgardy nahor. Baudelaire, Poe, Shellyová, Howard, Caroll, Hemingway určite trpeli nejakými psychickými poruchami a nie sú jediní. Kdesi som čítal, že keby sme odstránili z knižníc každého narušeného autora, ostali by prázdne police.
Nikoho teda neprekvapí, že ten skutočný kráľ hororu bol introvertný xenofóbny narušený jedinec s chorobným strachom zo sexu, špiny a hlavonožcov. Dámy a páni – Howard Phillips Lovecraft!
Pochádzal z mesta Providence v najmenšom americkom štáte Rhode Island, v severovýchodnom cípe USA. Pomerne blízko k Novému Anglicku, ktorého krajina hrá v jeho poviedkach tak dôležitú úlohu. Jeho život bol krátky a neveselý. Narodil sa 20. august 1890 do chudobnej aristokratickej rodiny, ktorá lipla na statusoch a ideáloch gentlemanstva viacej ako typickí Briti. Mladý Lovecraft bol teda vychovávaný doma, mimo svojich rovesníkov.
Už keď bol veľmi malý zošalel mu otec. Pravidelné návštevy liečebne veru deťom neprospievajú. K príkladnej výchove neprispeli ani jeho dve úzkoprsé puritánske tety, ktoré vypomáhali jeho matke po strate otca. Tá sa tiež veľmi nevyznamenala. Nesmierne túžila po dievčatku. Tak mladého Howarda navliekala do ženských šiat a volala ho dievčenským menom. To v škole na popularite nepridá. Čerešničkou na torte bol jeho dedko posadnutý tvorbou E.A. Poa, ktorého rád čítaval budúcemu spisovateľovi pred spaním.
Nečudo, že z Lovecrafta vyrástol zakríknutý mládenec. Introvert, trpel nočnými morami, maniodepresiou a tisícou ďalších obsesií. Taký mĺkvy desivý Monk. Avšak mal čas brúsiť svoj rozum a tak sa stal rozhľadený vo viacerých disciplínach: architektúra, história, vznikajúca religionistika, folkloristika, literatúra, matematika, chémia, astronómia a geológia. Vyššie vrstvy na začiatku 20. storočia sa tak isto radi zaoberali okultizmom. Išlo skôr o akýsi kabaretný záujem, kúzelníci ala Houdiny vtedy boli na vrchole a pri tom všetkým bolo jasné, že ide len o triky. Takže aj toto bol odbor v ktorom mal Lovecraft, na naše šťastie, rozsiahle vedomosti.
Písať začal už ako stredoškolák, ale k skutočnému publikovaniu došlo až v roku 1917, keď vo veku 27 rokov uverejnil svoju prvú poviedku Dagon. Dodatočne priradenú k Mýtu Cthulhu.
Vďaka svojím prácam získal verný okruh priaznivcov. Medzi inými i Roberta E. Howarda, autora Barbara Conana, s ktorým sa spriatelil. Styky udržoval prevažne za pomoci listov, ale občas sa so svojimi „priateľmi“ stretol aj osobne. Tu môžeme vidieť počiatky niečoho čo dnes nazývame fandom.
Vďaka jednému z týchto sedení spoznal istú Soniu Greene, dcéru židovského obchodníka s klobúkmi, ktorú si v roku 1924 vzal. Dokonca sa kvôli nej presťahoval do New Yorku. No manželstvo vydržalo iba dva roky. Rozišli sa v dobrom a ostali priateľmi. Veľké Jablko však Lovecrafta desilo, cítil sa v ňom stiesnene a nesvoj. Preto sa rýchlo vrátil do Providence. Tam ostal a prežil najplodnejšie autorské roky svojho života až do smrti 15. Marca 1937.
Umrel sám, v depresiách a chudobe. Traduje sa, že na jeho pohrebe boli až štyria ľudia.
Všetko, čo ho za život postihlo pretavil do svojich poviedok. Nie všetky sú čistokrvné horory. Jeho veľkým vzorom bol Poe takže Lovecraftova ranná tvorba je poznačená temnou romantikou gotickej školy. Neskôr sa k hororovým prvkom pridávajú aj výrazné znaky sci-fi a fantastiky. Koniec koncov, bol jeden z hlavných prispievateľov do Weird Tales.
Nikdy nenapísal román (najbližšie k tomu je novela V horách šialenstva, no tá za jeho života nevyšla knižne) a beletriu sa mu nepodarilo publikovať inak ako časopisecky. Jedinou výnimkou je príbeh Hrôza v Dunwitchi, no jej vydanie ostalo bez odozvy.
Jeho tvorba sa vyznačuje hlavne fascináciou nezmámym (horor vacui), ktoré tvorí aj primárny zdroj strachu. Bádanie v nezmapovaných končinách, prastaré mestá, tajomné rituály a cestovanie časom a priestorom – to sú hlavné rekvizity jeho príbehov. Samozrejme nemôžeme zabudnúť ani na plejádu slizkých chápadlovitých beztvarých (alebo humanoidných) degenerovaných monštier. Na ich čele je šialená bublajúca hmota v najtemnejšom kúte vesmíru – kozí boh chaosu Azathoth. Najznámejším lovecraftovským monštrom je Cthulhu, obrovská ospalá príšera sídliaca v potopenom meste schopná dostať sa do snov ľudí. Nie je možné ju zabiť, lebo je to v podstate tvor z inej dimenzie. Vlastne všetky jeho tvory majú bližšie k mimozemšťanom ako k démonom.
Lovecraft často pracuje aj s motívom utajeného kultu a rituálnymi praktikami, ktoré sú v jeho tvorbe spojené s knihou Necronomicon – Kniha mŕtvych. Je to trochu paradox, že venuje takú pozornosť religionistike, keďže sám bol zarytý ateista opovrhujúci akýmikoľvek formami náboženstva.
Aj dnes po takmer stovke rokoch cítime, že jeho vplyv na literatúru je nespochybniteľný. Lovecraft ako inšpiračný zdroj stojí za žánrom New Weird. Alebo za tvorbou Cliva Barkera, Johna Carpentera, Stephena Kinga a jeho syna, Neila Gaimana a mnohých ďalších. Tak isto sa zaslúžil o to, že vôbec existuje čosi ako hororový žáner v jeho súčasnej podobe. Bol jedným z prvých čo označenie „horor“ použili na zastrešenie súboru diel, ktorých hlavným rysom je strach. Stalo sa tak v jeho dosiaľ neprekonanej eseji Nadprirodzená hrôza v literatúre.
Jeho jazyk síce zostarol a tak sa nemusí každému zdať strašidelný. Miestami je dokonca ťažkopádny a zdĺhavý. Ale ako autor sa vyznačuje nesmiernou imagináciou a väčšina jeho poviedok má krásny nádych podivna aký nenájdete nikde inde v literatúre. Bola by škoda si nič od neho neprečítať.
Tento článok je upravený. Pôvodná verzia bola napísaná pre vianočný špeciál e-magazínu o horore KOBKA, ktorý môžete nájsť na tejto stránke. Príjemné bátie.
http://www.fantasyplanet.cz/clanek/7035-kobka

Juraj Búry

Juraj Búry
Mám veľa čiernych vlasov, kocúra a plyšového pavúka. Väčšinou sa mocem v Nitre, alebo po kopcoch a hradoch. Strašne rád sa hrám, čítam a pozerám a potom o tom premýšľam. Pôsobím mladší ako v skutočnosti som.

Diskusia

mayo
super, tesim sa ze pripominas tohoto jedinecneho autora, ktory aj v dnesnej dobe ma vela co povedat. jeho diela su naozaj mrazive, a ze sa casto inspiroval svojimi snami, no dakujem pekne :)
08.04.2014

David
Kdesi na wikipedi som tiež čítal, že sa rád prechádzal v zime. že sa nechal inšpirovať pocitom chladu. Čítal som Dagona v anglickom originále, ale jeho angličtina je dnes už zastaraná a asi som precenil svoje schopnosti. Takže si to prečitam ešte v nejakom "zrozumiteľnom" jazyku :)
14.04.2014

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB