Sedem ľudí sa ocitá v neznámom väzení, či skôr labyrinte, ktorý sa skladá z miestností v tvare kocky. To však zďaleka nie je všetko. V niektorých z týchto miestností čakajú na našich nedobrovoľných väzňov v celku milé prekvapenia, napr. akýsi obrovský stroj na hranolky, ktorý však namiesto zemiakov robí hranolky z ľudí, kyselinová sprcha, ktorá vám zabezpečí čistotu až do konca vášho (veľmi krátkeho) života a podobných srandičiek si užijete spolu s hlavnými hrdinami ešte viac. Najväčšia sranda je však v tom, že nikdo nevie ako sa sem dostal a už vôbec nie či sa dostane von. Jediné vodítko tvorí zloženie nášho odchyteného tímu, ten totiž postupne začína tušiť, že jeho členovia sa tu vôbec neocitli náhodu. Je to celé len hra nejakého psychopata, cieľavedomý experiment alebo niečo ešte hrozivejšie?

Ručím vám za to, že smrtiaca hra, ktorú pre nás pripravil filmovo debutujúci Vincenzo Natali (réžia a podiel na scenáry) vás chytí hneď na začiatku, jej atmosféra vás bude vás bude dusiť po celý film a pustí až na konci. Známa hra z hororových variácií na tému, pár ľudí v uzavretom priestore, ktorým ide niečo po krku dostáva úplne nový rozmer. Nielenže to niečo nevidíte, ale vy vôbec netušíte o čo ide. Viete len to, že je to dokonalý smrtiaci systém a ako sa dá proti niečomu takému bojovať a zachrániť si holý život?
V čom spočíva úspech tohto v nízkorozpočtového projektu? Nie, film nemá úžasné hollywoodske hviezdy (aj keď herci podávajú solídne výkony), úžasné efekty (aj keď tých pár, ktoré tu nájdeme stoja za to), ale má to na čom veľa hollywoodskych filmov padne pred týmto kanadským skvostom na zadok a to je vynikajúci námet a ešte lepší scenár. Veď na čom inom postavíte film, ktorý sa celý odohráva v pár miestnostiach, ktoré sú od seba odlíšené len farbou, číslami a už spomínanými pascami. Vykreslenie jednotlivých charakterov a to ako sa vyrovnávajú z danou nezávideniahodnou situáciou stojí za to. Nároky kladené na psychiku sa stupňujú a aktéri tejto hry sa pomaly ukazujú v pravom svetle.
Iste filmu by sa dalo vytknúť pár vecí, hlavná zápletka, teda to kto kocku vlastne postavil a čo s ňou zamýšľal sa mi javila ako trochu nedomyslená, taktiež niektoré matematické hádanky sú dosť prehnané, ale to sú len drobné a čisto osobné výhrady, ktoré sa v celkovom kontexte príbehu strácajú a výrazne nerušia.
Kocka je dobrý film, dokonca výborný film, rovnako ako aj výborný študijný materiál pre začínajúcich psychológov (a ešte lepší pre začínajúcich psychopatov), ale na svoje si príde každý, kto má aspoň trochu rád depresívne a napínavé filmy s inteligentnou myšlienkou.
Za zmienku hádam ešte stojí zaujímavo riešená distribúcia - film sa k nám dostal po štyroch rokoch od svojej premiéry v rodnej krajine. Momentálne zoženiete u nás film už v každej dobrej požičovni, na DVD a v kinách práve beží premiéra jeho pokračovania, s ktorej vám prinesieme recenziu už čoskoro.