"Slová Nilsa Hellstroma. Medzi miliardami živých tvorov na Zemi jedine človek uvažuje o svojej existencii. Jeho otázky mu spôsobujú trápenie, pretože sa na rozdiel od hmyzu nedokáže zmieriť s tým, že jediným účelom života je život samotný."

Herbertov nie je nikdy dosť, pomyslel som si jedného dňa pri návšteve istého nemenovaného sci-fi a fantasy obchodu v Bratislave, a tak som o niekoľko minút už kráčal domov a nejakých 400 Sk ľahší. Hellstromov úľ má povesť neprávom prehliadaného románu, ktorého zatienila sláva staršej Duny. Bol som teda veľmi zvedavý a začítal som sa.
Na začiatok musím varovať, že hoci má knižka len 304 strán a hoci je už viac než 30 rokov staré, nie je to dielo na jeden večer. Množstvo filozofických podtextov a nápadov ju radí medzi literatúru ťažšieho rázu, ku ktorej sa ale na druhú stranu máte chuť kedykoľvek vrátiť práve pre tie myšlienky a atmosféru deja. A oboje je veru viac než príťažlivé:
Tajná americká vládna organizácia narazí na zmienku o Projekte 40, na ktorom figuruje meno známeho entomológa, Nilsa Hellstroma. Nakoľko je možné že v spomínanom projekte ide o nový typ zbrane hromadného ničenia, púšťajú sa agenti do pátrania po dôkazoch. Takto začína dej knihy popisujúcej boj dvoch organizácií, vládnej agentúry na jednej strane a Hellstroma a jeho Úľu na strane druhej. Frank Herbert v diele znova využil svoje nadanie a tak sa môžeme začítať do románu plného intríg, politiky, boja o prežitie a „plánov v plánoch iných plánov“. V románe jednoznačne zaujme koncepcia ľudského úľu. Autor nám predkladá víziu ľudskej spoločnosti žijúcej v utajení v podzemí, založenej na princípe hmyzej populácie, podobne ako včelí úľ či kolónia mravcov. Spoločnosť bez vlastných emócií, založená na kolektíve, kde sa stráca vlastné JA a do popredia sa dostáva len dobro Úľu. Podobnosť s hmyzou kolóniou Herbert naviac dokresľuje tým, že pre jedinca používa označenie robotník/robotnica, vlastnú formu komunikácie odlišnú od vonkajšej barbarskej reči či cieleného genetického programu na šľachtenie jednotlivcov. V úlohe hlavnej postavy možno vidieť sympatického antihrdinu Nilsa Hellstroma, prvého samca kolónie, entomológa točiaceho dokumentárne filmy o hmyze, z predaja ktorých financuje niektoré potrebu Úľu. Ja osobne som mal však pocit, že skôr ako jednotlivci tu vo forme hlavných postáv vystupujú spomínané organizácie, ktorých moc siaha do najvyšších miest americkej spoločnosti. Napriek tomu všetkému je Úľ potrebné chrániť a skrývať ho pred zrakom okolitého sveta kým nedorastie do plnej sily, preto tu možno pozorovať aj boj o prežitie, nie však jednotlivca, ale celej spoločnosti a v celkovej mierke aj ľudstva samého, či už z pohľadu Úľu, ktorý by mohol predstavovať budúcnosť, alebo z pohľadu pár normálnych zasvätencov žijúcich vo vonkajšom svete, pre ktorých úľ predstavuje Hellstromov des.
Ako som už napísal, je to dielo ktoré často krát býva prehliadané kvôli Dune. Ja osobne som sa však neubránil neustálemu prirovnávaniu s Dunou....oba romány majú mnoho spoločného: intrigy, genetické plánovanie a bioinžinierstvo, prepracovaná psychológia postáv či hrdinovia a postavy bez klasického čierno-bieleho vykreslenia a ich osud. V každom prípade je to výborná kniha a možno ju len a len odporučiť všetkým fanúšikom Mr. Herberta ale aj všetkým ktorí majú radi dobré sci-fi.
Odkazy:
Legie - Hellstromův úl
Sarden - RECENZE: Frank Herbert, Hellstromův úl, Magda Dědková
Sarden - RECENZE: Frank Herbert, Hellstromův úl, Petr Čáslava