Stále ma priťahovala mágia. A o to viac ma priťahuje ilúzia mágie. Tá totiž nepotrebuje špeciálne efekty, neodohráva sa iba na televíznej obrazovke či plátne kina. Táto mágia, moderné kúzelníctvo, sa odohráva priamo pred našimi zrakmi a je preto je o to zázračnejšia. A mágom sa stáva kúzelník.
Práve takýmto mágom je Eisenheim. Píše sa druhá polovica devätnásteho storočia a Viedeň je vo svojom imperiálnom rozkvete. Eisenheim, po rokoch ciest v zahraničí, sa vracia do Rakúska, aby tu predviedol svoje najlepšie kúsky. A jeho majstrovstvo veru nemá páru. Keď sa jedného z jeho predstavení zúčastní dokonca aj korunný princ Leopold, je o jeho slávu postarané. Spolu s princom ale v publiku sedí aj vojvodkyňa von Teschen, v ktorej Eisenheim spoznáva svoju priateľku z detstva a lásku z mladosti, Sophie. Medzi Eisenheimom a Sophie nestojí ale iba triedny rozdiel. Medzi nimi je aj Leopold, korunný princ, ktorý má s vojvodkyňou vlastné plány. A tak sa táto trojica ocitá v hre o lásku, ilúziu a nakoniec aj holý život.

Neil Burger, ktorý je autorom scenára na základe poviedky poviedky Stevena Millhausera a zároveň režisérom, sa môže pochváliť najmä kompozičným spracovaním vlastnej predstavy. Film je od prvého momentu príjemne plynúcou romantickou rozprávkou pre dospelých, v ktorej si podáva ruku triler, fantasy a historická dráma. Retrospektíva, ktorá si pomáha kamerovým spracovaním pripomínajúcim začiatky filmovej tvorby (sépiová farba, tienené zaoblené rohy, a pod.), tu prechádza cez rozprávanie vedľajšej postavy vedúceho inšpektora Uhla. Inak, bola to práve kamera, ktorá si vyslúžila v tomto filme nomináciu na Oscara.

Edward Norton sťa Eisenheim, je vo výbornej forme. Jeho pohľad a rétorika zapadá presne do pozície neotrasiteľného, skoro flegmatického, mága, ktorého pozemské záležitosti už dávno prestali baviť. Jessica Biel, ktorá v poslednej minúte pred začiatkom natáčania nahradila Liv Tylerovú, podáva priemerný výkon. Prekvapením v žiadnom prípade nie je Paul Giamatti. Ten už dávno patrí k stáliciam ako nezávislej, tak hollywoodskej produkcie. Jeho inšpektor Uhl je rozporuplná osobnosť, ktorej oddanosť voči korunnému princovi je skúšaná jeho presvedčením o spravodlivosti.
Minimal music Philipa Glassa vynikajuco podfarbuje ako dramatické tak aj degradačné momenty filmu. Ale to nie je u tohto skladateľa nič nové.

Film ale klopýta práve na tom, čo sa pokúša predstaviť... na ilúzii. Presnejšie, na jej konečnej dekonšturkcii a tým pádom úplnej dezilúzii z objavovania jeho tajomstva. Možno to bol nutný krok pre nemysliace bytosti medzi nami, no bol to krok, ktorý celý film necháva vyznieť ako frašku. My si ako diváci môžeme iba povzdychnúť, pokrútiť smutne hlavou a dúfať, že na DVD sa dostane aj nejaký iný zostrih.