Táto hra má v skutočnosti oveľa bližšie skôr k takej Phasmophobii. Nejde o klasickú asymetrickú hororovku na štýl survivori voči vrahovi, o priamy súboj skupiny hráčov s jedným konkrétnym monštrom, ale o spoluprácu malej skupiny hráčov v nepriateľskom prostredí plnom nebezpečenstiev, kde čas, chaos a zlá orientácia predstavujú väčšiu hrozbu než samotní nepriatelia.

Hra vás hodí do rozľahlej a temnej továrne, ktorá kedysi slúžila na výrobu hračiek. Dnes je však plná zvláštnych, položivých bytostí – bábik, mechanických výtvorov a najmä malých zajačikov, ktorí dokážu byť chvíľu neutrálni a o sekundu neskôr smrteľne agresívni. Prostredie je úmyselne chaotické, s množstvom chodieb, schodísk a slepých uličiek, v ktorých sa veľmi ľahko stratíte.
Samotní nepriatelia pritom nie sú vyslovene desiví svojím výzorom. Hra nestavia na gore ani na detailných modeloch, ale skôr na tom, že nikdy presne neviete, čo sa stane v nasledujúcej sekunde. Niečo sa zrazu spustí zo stropu, niečo vám na okamih preblikne cez obrazovku, inde zaznie zvuk, ktorý vás vytrhne z koncentrácie. Strašenie funguje hlavne cez jumpscary a momenty prekvapenia, nie cez dlhodobý pocit hrôzy.



Veľkým pomocníkom je radar, ktorý máte neustále k dispozícii. Stlačením pravého tlačidla myši si dokážete zvýrazniť obrysy nepriateľov vo svojom okolí. V praxi to znamená, že väčšina nepriateľov vás dokáže vydesiť len zriedka – často o nich totiž viete skôr, než sa k vám dostanú. Na druhej strane to však zvyšuje tlak na efektivitu: vidíte, že sú blízko, čas beží a vy ešte stále nemáte dostatok kryštálov.



Základná herná premisa je veľmi jednoduchá – zbierať kryštály a dostať sa s nimi späť. Práve časový limit robí z hry stresujúci zážitok. Paradoxne sa často stáva, že väčším problémom nie je neumrieť v továrni, ale stihnúť sa včas vrátiť z jej hlbín. Čím dlhšie zostávate, tým väčší je chaos, tým viac chýb robíte a tým viac sa rozpadá tímová koordinácia.
Tam, kde si Dollhouse of Dead jednoznačne získava sympatie, sú jej absurdné a komické mechaniky. Hra si zo seba očividne vie robiť srandu a nesnaží sa brať smrteľne vážne. Najlepším príkladom je možnosť schovať sa do obrovského ruksaku, ktorý nosíte na chrbte.
Všetkým – vrátane nepriateľov – je jasné, že v tom ruksaku s veľkými očkami sa skrýva človek, ktorého sa ešte pred chvíľou snažili zajačikovia dobodať nožom. Napriek tomu však platí nepísané pravidlo: ak ste v úkryte, ste neviditeľní. Pokojne sa môžete „zrolovať“ priamo pred ich zrakom a oni vás gentlemansky začnú ignorovať. Je to úplne nelogické, ale zároveň neuveriteľne vtipné a zapamätateľné.



Hra rozhodne však bude najzábavnejšia vtedy, keď ju budete hrať v kruhu priateľov. Vtedy sa z napätého hororu musí stať chaotická kombinácia strachu, paniky a smiechu, kde jeden hráč kričí, druhý sa stratí a tretí sa v panike schová do ruksaku v tej najnevhodnejšej chvíli. Toto je za mňa určite najväčší potenciál a najsilnejšia stránka hry Dollhouse of Dead. Ak hľadáte zábavnú hru, ktorú si môžete zahrať s priateľmi, a nevadia vám občasné menšie vydesenia, rozhodne nemusíte hľadať ďalej. Ak hľadáte čistokrvný strach, toto nebude hra pre vás.

Titul: Dollhouse of Dead
Žáner: co-op, adventúra, horor
Produkuje: Renderise Games