Adel noir story

PnP
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
„Prečo som si len, ja idiot, zase vzal tú malú prilbu?! Dámska veľkosť!“ - rozčuľoval sa mladý Joe pred vstupom do prieskumného modulu.
„Lebo naposledy si príliš dlho pobudol v miestnom Plazmobare, ty magor! A znova si vychľastal litre toho neónového svinstva!“ - nemala trpezlivosť s domotancom Adel. Chcela mať čo najskôr za sebou ďalší výjazd na HC54Q. Mlaďoch pod vplyvom neónu všetko len skomplikuje. To, že si bude pár dní pliesť veľké a malé objekty, na to si už zvykla. Vážne starosti jej robilo niečo iné. Niečo, čo sa snáď dnes nestane. „Buď pripravená na najhoršie, no dúfaj v to najlepšie!“ Či ako jej to vtĺkal do hlavy starý Murdoch. Áno. Adel to tak robí. Na to najhoršie je pripravená stále!
„Boha, nedá sa mi dýchať!“ – zafučal Mlaďoch spod tesnej prilby. Adel švihla pohľadom po spotenom ksichte, zaťala päste a pocítila, že ešte slovko od tohto závisláka, ešte jedno slovko povie! „Dýchaj, Adel, dýchaj!“ – začula v lebke hlas starého Murdocha. A tak Adel dýchala. „S nádychom prichádza pokoj... a uvoľnenie.“
Čudesný pocit premkol zrazu Adel. Jej reflex bol rýchlejší ako myšlienka. Chrbtom pritisnutá o výmoľ mieri pred seba pulzným delom. Dlane v rukaviciach suché, tep pokojný, zbraň odistená. Mlaďoch s úškrnom od ucha k uchu, drží v ruke šuter veľký jak zajačí bobok. Iste, šuter sa blýska, to preto ten nedobrý pocit. Na analýzu alebo predaj je však príliš malý. „Čo sa škeríš, hlupák! Je ho málo, na nič nám je!“ – korigovala Adel kolegovo dočasné rozmerové pomätenie. Joe si tresol dlaňou po čele, odhodiac bobok ďaleko za seba: „Do riti, sory, Adel... ešte nie som úplne vo svojej koži.“
Evidentný diskomfort sa usídlil v celom Adelinom tele. Najviac na zátylku a tesne pod hrudnou kosťou. Je na to zvyknutá, má tréning, na to je tu. „Joe, hybaj sem!“ Dupot nôh, pokľak na koleno, spýtavý pohľad spod úzkej, zvnútra prepotenej prilby. „Tu môžeš.“ Mlaďoch prikývol, rozložil vrták, pumpol doňho palivo, natlakoval a agregát sa rozvrčal jak besný mastodont. Aj na to je Adel zvyknutá. Jej práca sa pomaly končí. Kameň vyslobodia od okolitej horniny, naložia a hotovo! Ďalší deň bez nehody, značí si v mysli. Len ten nepokoj pod hrudnou kosťou furt nemizne.
„Je naozaj taký veľký?“ – stojí Mlaďoch ohúrene pred skaliskom, guľatým a lesklým jak plešaté čelo.
„Najväčší.“ – hlesla Adel
„Tak si mi to radšej nemala prezradiť.“- prehodil Joe skoro smutne. Vrták divoko zavyl. jeho čepele dopadli presne tam, kde Adelino telo pred milisekundou odpočívalo v tieni skaliska.
Prsty v rukaviciach suché, tep pomalý, dýchanie pokojné... a uvoľnené. Mlaďochova hlava rozprsknutá po okolí výbojom pulzného dela.
Na korbe prieskumného modulu vezie sa obludné lesklé vajce. Joeovo telo prihodené k nemu. Adel by ho ani nebrala, ale taký je protokol. Dní bez nehody je opäť nula. A starý Murdoch v hlave hlási: „Dobrá práca, dcéra moja.“

Nebuzardar

Nebuzardar
Sem tam napíšem pár riadkov...len tak snudi.

Diskusia

Veles
Trochu chaos :D A vadilo mi "jak" aj keď ho každodenne používam :D Ale inak celkom dobré
29.04.2023
xius
Velmi pekne postavy! Neon a primala damska prilba zase velmi pekne drobnosti. Uleteli ti casy, ale cele je to paradne jednoduche a funguje! :) Dokonca aj ten noir tam citit.
29.04.2023
Lucika
Prvýkrát som to čítala pred spaním a veľmi ma to nenadchlo, ale po druhom prečítaní mi to prišlo napínavejšie :D
30.04.2023
B.T. Niromwell
Ten neformálny rozprávač bol dosť príjemný, ešte keby bol tento štýl zjavnejší od samého začiatku, bolo by to ešte lepšie. Inak toto je snáď jediný spôsob, ako môže byť smrť na konci v poviedky efektná - bez akejkoľvek drámy:)
08.05.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.