Balast

Čo všetko unesie vzdušná loď
Podporte scifi.sk
„Ak to nezješ, rozdeľ sa,“ hovorila vždy mama a dnes som si na to musel spomenúť, keď moja batožina takmer neprešla váhovou kontrolou. Určite toho pribalila potajme viac. Ach, balast. Ale nikdy som nebol veľký jedák. To skôr môj brat. Je na vzdušnej plavbe už tri mesiace. Po štvrtýkrát. Ale sú tam pridlho. Máme im ísť na pomoc. Preto hangár od rána žije. Cvendží náradie a bzučia vozíky. A obďaleč stoja rodičia. Vždy sa chodili lúčiť s bratom. Dnes so mnou.
Ja som vraj skôr filozof. Neviem, prečo to ľudia hovoria. Či preto, že som útly, alebo preto, že málokedy sa mi podarí aj nahlas povedať, čo si myslím. Nech. Toto je môj prvý let a som z toho nervózny. Asi preto priťahujem problémy. Hneď ráno zlyhal motor. Alebo som skrátka smoliar. Určite viac než filozof.
„Všetko je v poriadku, štartujeme o 30 minút,“ zahlásil chlapík, čo si do handry s olejovými škvrnami utieral ruky. „Tomas už vezie bomby, naložíme ich a odlietame.“
„Pomôžem vám nakladať, pane,“ napriamil som sa. Potľapkal ma po pleci a odsunul nabok.
„Len oddychuj, chlapče, na nosenie sú tu iní.“
Núka sa otázka načo tu potom som – pomocná sila, ktorá oddychuje... Ak tu nie som ako pomocník, som tu ako čo? Ako filozof?
Je to tu. Opúšťam svoje miesto na schodoch, mávam rodičom ako v prvý deň školy a odlietam niekam, kde netuším, čo ma čaká. Chodím pomedzi posádku, ktorá má plné ruky práce s vedením našej vzdušnej lode. Nie som tu na nič.
„Kristian, poď sem, pozrieš sa na toto?“ volá ma asistentka kapitána a ukazuje mi more čísel na rozľahlej blikajúcej ploche pred sebou.
„Pozerám sa,“ oznamujem jej, lebo netuším, čo iné by som mal povedať. Možno ešte: „Čo potrebuješ vedieť?“
„Vieš určiť polohu lode D 567?“
„Prosím?“
„Potrebujeme lokalizovať – aspoň približne – možný výskyt lode po strate jej signálu pred ôsmimi dňami. Za predpokladu slabších vzdušných prúdov, ktoré v posledných dňoch viali, by si mohol vypočítať...“
„Kristian!“ Pozrel som kapitánovým smerom.
„Ukáž, kde je tvoj brat,“ rozkázal mi.
„Tu,“ pokrčil som plecia a zapichol prst na bod v blikajúcom mori.
„Vďaka,“ kývol mi kapitán a mohol som odísť.
„Keď ste povedali, že sme to s tým mumákom vyhrali, myslela som, že je to matematický génius na trajektórie predpokladaného doletu.“
„Vyhrali, Bella. On je z tých dvojčiat, čo sa navzájom cítia.“
„A toto je všetko, načo sme ho potrebovali?“
„Všetko.“
"Tak to je dosť veľký balast na palube, nemyslíte?"
"Nemyslím. Bez neho, by sme ich hľadali asi tri mesiace. Pri veľkom šťastí."
Bella zostala ticho.
"Mimochodom, balast bol náklad, ktorý za čias Kolumba, pred deväťsto rokmi, prevážali lode len preto, aby neboli príliš ľahké a neprevrátili sa v búrkach," poznamenal som od dverí.
Neviem prečo, ale Bella na mňa škaredo zazrela.
* * *
„Čo tu robíš, Kristian? Už si pomohol.“
„Pane, poďte sa pozrieť na toto...“
„Na čo? ...čo? Čo to robíš? Zbláznil si sa? Prečo si ma tu zavrel?“
„Pane, navrhujem manéver.“
„Aký manéver? Čo to robíš? Šibe ti? Už aj vypadni z môjho kresla!“
„Nie, pane. Môj brat s posádkou nie je v zajatí ozbrojených síl, ale hladujúcich.“
„A preto si vypustil všetky bomby do vody? A čo chceš teraz robiť?“
„Dáme im jedlo a oni nám dajú našich ľudí.“
„Toľko jedla nemáme.“
„Žiaľ, máme, pane. Ale našťastie už sa s ním nemusíme zaťažovať. Viete, naša mama nemá mieru. Vedeli ste, že pred štyristo rokmi za vojny vyhadzovali z lietadiel čokoládu? Tá by sa teraz hodila...“
„Tebe buď kazajku, alebo medailu, chlapče,“ pousmial sa kapitán krútiac hlavou.
„Ak to nezješ, rozdeľ sa,“ pousmial som sa ja a potiahol som páku.

siliante

siliante

Diskusia

BlackTom
Skvelo sa to číta!
23.10.2021
Aleš Horváth
Nepochopil som tú poslednú časť, snáď priveľký skok v deji.
Ale podobne ako Marquis aj mne sa to dobre čítalo.
24.10.2021
ama_rilla
Ten skok v deji bol pre mňa ako päsť na oko...škoda, lebo zo začiatku ma to veľmi bavilo :)
24.10.2021
B.T. Niromwell
V podstate dva minipríbehy v jednom, určite lepšie riešenie ako dve samostatné poviedky v jednej PNP:) odhladnuc od tohto, veľmi sympatické postavy, na tkaom miniatúrnom kúsku textu som sa s postavou vedela vžiť, jej vnútorný svet bol krásne vykreslený. A tie naše mamičky, hm, proste kto to tak nemá doma ... :D
24.10.2021
Magda Medvecká
Trochu som stratila, asi aj kvôli tým skokom v deji a že najskôr som si myslela, že je to obyčajný cestujúci a akosi mi tam zo začiatku nesedeli tie bomby a tak. Ale celkovo to bol dobrý nápad a veľmi sa mi páčila tá scéna, že "potrebujeme lokalizovať....", "ukáž, kde je tvoj brat!", "tu." Taký humor môžem :)
25.10.2021
BocianSara
Na začiatku bolo pre mňa veľa krátkych viet, koniec by si zaslúžil pár viet navyše ale inak skvelý nápad a veľmi ma poviedka bavila :)
01.11.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.