Búrka

.
Podporte scifi.sk
Ako poslednú som si vzal sekeru. Už párkrát mi zachránila život a keď som tak pozeral ako sa k nám valí snehová búrka, môže sa to ľahko stať znovu. Strelné zbrane sú skvelé, ale občas zamrznú. A chvíľu si vybrať vedia. Plynová maska mi okrem iného hreje tvár. Dnes mám z toho nejaký zlý pocit. Nováčik varí aj pre mňa. Ihlu si tento mesiac pichám do pravého stehna. Odkedy som takmer prišiel o ruku to už striedam. Ako ostatní. Najprv mi odíde zrak. Zosilnia sa zvuky. V ústach mám chuť hliny. Obrazy sa vracajú. Nováčik pekne červený. Privriem a termo sa zmení na normál. Navaril dobre.
Vlezieme do prechodnej komory. Zatvorím dvere. Naťukám kód. Svieti zelené, tak ideme von. Už začína snežiť a rýchlo sa stmieva. Nováčik beží prvý. Prvý rok, alebo dva to človeka vie celkom ohromiť. Džús nakopne a všetko sa zdá byť nejaké jednoduchšie. Niekoho to dostane až príliš. Skúsenosť naučí, že tie ďalšie dva dni v bolestiach je za to akurátna cena. Len teraz sa na to zle spomína. Idem pomalšie. Niečo sa mi nepáči.
Zpod snehu vystrelí obrovská postava. Nováčika odhodí o skalu a rozbieha sa k nemu. Strhnem zbraň z pásu a chcem vystreliť. Tá kurva sa zasekla. Tasím druhú a vystrelím mu peknú dieru do chrbta, ešte kým sa stihol pustiť do svojej koristi. Vystrelím znovu. Zreve. Rozbehne sa ku mne. Uskočím spred jeho kyjaka.
Mladý sa stavia na nohy. Tasí svoju zbraň a strieľa. Ďalšia diera v chrbte tvora dostane na kolená. Padne. Ešte dýcha, ale nie nadlho. Pokračujeme ďalej. Máme pred sebou dobrú pol hodinu, kým sa dostaneme na miesta, odkiaľ prišiel signál.
Po chvíli sa monotónnosť krajiny mení. Hľadať v týchto jaskyniach nebude ľahké. Sadnem si a načúvam. Nový nazerá do jaskýň. Tu sú ešte plytké, tak sa dajú skúmať rýchlo. Rádioaktivita je vysoko aj na toto miesto. Počúvam. Je tu.
Vykročím cieľavedomo a nováčik ma ticho nasleduje. Vojdem do väčšej jaskyne. Hneď za vstupom sa stáča, takže dobre chráni pred počasím vonku. Drží v náručí dieťa. Má ľahký plášť a náplasť na krku. Vyzerá, že sa bojí. Nie je čas na vysvetľovanie. Obtočím okolo nich deku a zoberiem ich na ruky. Keby som ho tak mohol varovať. Nemôžem. Vzchádzame z jaskyne.
Trasie sa a je utekám tak rýchlo, ako len môžem. Búrka je pred nami a rýchlo sa vzďaľuje. Snáď jej rýchlo nedôjde, že ju chcem dostihnúť. Aspoň trochu výhody. Nech nevidí dobre. Aspoň sme von z tej skurvenej jaskyne.
Som obrnený od hlavy po päty, aby som odolával tomuto mrazu, rádioaktivite a vetru.
To čo nesiem predstiera, že je ľudská žena s malým dieťaťom. Tu vonku by neprežili ani pol hodinu. V okolí zmizli traja naši a ja len dúfam, že rana na krku je reálna.
Bojím sa.

nenasytnik

nenasytnik
Fantázia nám dáva možnosť vidieť nevidené, ukázať, čo naša realita skrýva.

Diskusia

HB
Ďalší text, v ktorom sa autorovi na malom priestore podarilo v podstate z ničoho uvariť dosť hustú atmosféru. Spod sa píše so S, nie so Z, pozor na to. Možno mi osobne nie úplne voňalo rozprávanie v prvej osobe, ale aj toho si sa zhostil relatívne dobre. Pekná práca!
25.09.2021

Magda Medvecká
Veľmi mrazivé, dobrá atmosféra a tie krátke vety tomu dosť svedčali. S touto prvou osobou nemám žiadny problém, a to na to bývam dosť citlivá, takže dobrá práca ;) Nie som si síce úplne istá, čo sa tam stalo, hlavne na konci, ale užila som si to. A tá úvodná scéna bola *chef kiss*.
25.09.2021

B.T. Niromwell
Dobrý twist na konci, hoci keď ich našli, trochu som sa strácala, ale uhralo sa to riadne mrazivo. Občas sa ti mieša prítokmný a minulý čas, ale to by sa upravilo, keby bolo viac času. Páči sa mi, ako tu funguje, že nie je nastolená presná situácia a zároveň to vôbec nevadí.
25.09.2021

xius
Toto bola preciiitena postapo! Prvu osobu som ani nevnimal, tak pekne to svistalo. Zaver posobil uplne paradne, aj husia koza nabehla. Magia slov! :)
26.09.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.