Dominikou osud 1.časť

Dominik je chlapec v teenegerskom veku, má len 16 rokov no jedna noc sa mu stane osudná. Táto noc mu otvorí dvere do iného sveta, podarí sa mu splniť svoju úlohu?
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Práve som sa ponáhľal domov cez mestský park na stretnutie s priateľom mojej matky, keď som spravil jeden veľmi nešikovný krok a zletel zadkom rovno na zem. Naštvane som so seba vysypal všetky nadávky a zároveň preklínal svoju teenegerskú schopnosť, neovládať sa. Dlane som mal položené na vlhkej tráve, na ľavej ruke som však pocítil nejakú inú hmotu, ktorá už určite tráva nebola. ,,Au" zakričal som ako Anastázia Kulerová asi v piatej triede.
Bol to kameň a pekne ostrý. Nie som žiadny alchymista ale takýto kameň som videl prvý krát. Bol to akýsi zvláštny asymetrický predmet studený ako ľad s ťažko definovateľným povrchom. Samozrejme ak by to bola džinova lampa nechám si, ale toto som odhodil ako by to spravilo 99% 16 ročných chlapcov. Vstal, oprášil si zadok a utrel si hlinu s líca. Ak neprídem domov do 15 minút nebude na mojom líci len hlina.
Už som bol pri našich novo nalakovaných dverách, vopchal svoju stále špinavú ruku od zeminy do vrecka aby som vytiahol kľúče kým mi mama stihne zavolať už po tretíkrát. Vytiahnem ten divný kameň z parku. Moja tvár bola asi takého tvaru ako keď som prvý krát videl film Jumanji a o hodinu hľadal tajné tatíčko na svojej konzole s PS. Teraz však svietil. Bola to taká slabo oranžová farba, keď som s ním však taká istá farba zasvietila o ulicu ďalej. Možno som blázon ale bez rozmýšľanie som išiel za tým. Veď nehovorí každý že aj tí ľudia v hororoch nerozmýšľajú?
Na lavičke bola paní. Mala čierny kabát, klobúk a elegantne preložené nohy. Cez prsty sa jej prechádzali lúče toho zvláštneho svetla. Zrazu som mal pocit ako keby sa všetko zastavilo, ako keby prestal ísť čas.
,,Dominik, vyrástol si. Dnes si celý otec aj tie gaštanové oči máš po ňom." Hlas mala neopísateľný, pripomenulo mi to ako mi mama čítala rozprávky pred spaním. Hovorila s nehou, jemnosťou a láskou.
,,Kto ste? Ničomu nerozumiem...."
,, Áno to sa dalo čakať. Našiel si kameň?
,,A-a-a-no, ale prečo??" Ak by sme boli v komixovom svete nad hlasou by som mal nakreslených minimálne sto otáznikov.
"Kameň si našiel teba, od dnes budeš pre svet niečo ako bol tvoj otec. Nikdy si ho nepoznal, no bol to veľký muž a teraz ho musíš nahradiť. Daj mi tvoj kameň, spoj ho s mojím..."
Mamine reči ako sa nemám rozprávať s cudzími ľuďmi by boli určite zásadne proti ale už som ich predsa poctivo 16 rokov plnil! Kameň som spojil s jej, perfektne pasoval.

LenaaMark

LenaaMark
Ahoj, som Lena. Informácie o autorovi? Milujem sci-fi, snažím sa o sci-fi s vesmírnou alebo mytologickou formou. Mojím cieľom bude dávať príbehy po častiach aby ste so zadržaným dychom čakali na novú časť. Réunissons-nous!

Diskusia

8HitBoy
Ahoj!
Skúsim byť maximálne koštruktívny. Tipujem, že nepíšeš dlho a si stále v tom prvotnom nadšení, kedy v sebe každý začínajúci autor vidí skrytého Flauberta. Musí si tým prejsť každý. Čím skôr z toho vytriezvie, tým lepšie.
Nie je to dobrý text a predpokladám, že si si ho po sebe neprečítala, neposlala ho nejakému šikovnému kamošovi, ktorý rád číta a vedel by poskytnúť konštruktívne rady, nenechala ho odležať a takpovediac dozrieť. Jasné, beriem, nie každý má takú možnosť, nie každý má v okolí ľudí, ktorí ľúbia čítať a chcú/vedia pomôcť. Daj mi vedieť, či niekoho takého vo svojom okolí máš, prosím. Ak nie, pohoda, pokúsime sa pomôcť my zo scifi.sk :)
Skúsme sa pozrieť čisto len na formálnu stránku. Chceš od ľudí na tomto webe nejaké fajn reakcie, ale sama si hneď na začiatku strelíš do kolena tou chybou v nadpise. Nono! To nech sa ti nestáva, lebo čitateľa to len rozosmutní a pokazí mu to dojem aj z potencionálne dobrého príbehu.
Píšeš v prvej osobe, čo je super, tiež prvú osobu milujem, ale je fakt zradná a možno by bolo fajn skúsiť najprv veci v tretej osobe. Veľmi ľahko totižto môžeš potom skĺznuť do fakt neuveriteľne a kostrbato pôsobiacich viet ako:
"Práve som sa ponáhľal domov cez mestský park na stretnutie s priateľom mojej matky, keď som spravil jeden veľmi nešikovný krok a zletel zadkom rovno na zem."
Viaceré slovné spojenia a vety ti možno zneli v hlave fajn, ale skúsenejší betareader by ich bez mihnutia oka vyškrtol. Spomeniem napr:
"Naštvane som so seba vysypal všetky nadávky a zároveň preklínal svoju teenegerskú schopnosť, neovládať sa."
"Samozrejme ak by to bola džinova lampa nechám si, ale toto som odhodil ako by to spravilo 99% 16 ročných chlapcov."
alebo
"Moja tvár bola asi takého tvaru ako keď som prvý krát videl film Jumanji a o hodinu hľadal tajné tatíčko na svojej konzole s PS."
"Ak by sme boli v komixovom svete nad hlasou by som mal nakreslených minimálne sto otáznikov."
Tieto vety by sa dali všetky prepísať oveľa šikovnejšie, pričom stále by vyjadrovali presne to, čo si zamýšľala. Viem, cieľovka príbehu je mladší čitateľ, ale aj tak, hraj sa s jazykom, nemusí to byť umelo moderné a cool. Naopak, tieto vety skôr znižujú dojem.
Po dejovej stránke príbeh síce neoslní, ale môže sa vypracovať na fajn oddychovú young adult fantastiku, len to budeš musieť chcieť ty sama a budeš musieť chcieť preto niečo urobiť. Snáď ťa to neodradí, lebo naozaj ti dosť fandím! Ak chceš príbeh posielať po častiach, odporúčam nesekať to na takéto kratučké dvoj-trojscénkové pimprlátka, pokojne to sem hoď dlhšie!
Prepáč mi tú (možno) priveľkú tvrdosť, ale naozaj to myslím len a len dobre a chcem ti pomôcť stať sa lepším a šikovnejším autorom. Drž sa, čítaj a píš. Makaj na sebe! Uvidíš, oceníš to najmä ty sama :)
24.02.2021
Goran
Martin, chalanisko píšuci pod nickom HB, je skvelý, empatický, citlivý a priateľský človek. Váž si to, Lenka! Ja taký nie som :D, ja by som bol omnoho tvrdší. Martin, aj keď sa obáva či taký nie je, tak sa obáva zbytočne. Lepšieho a milšieho a ochotnejšieho - a učenejšieho - radcu tak skoro nenájdeš. Až žasnem nad jeho trpezlivosťou. Zrejme si uvedomuje, že keď správne podporíme mladých autorov, môžu sa "vytrénovať" na schopných poviedkarov. Ja by som Ti povedal, že sa to hodí tak maximálne na wattpad a bolo by - mohlo by Ťa to odradiť od písania a bola by to škoda. Mala si mňa vidieť, keď som začínal... nieže by som bol teraz superspisovateľ, to teda nie som, ale to zlepšenie za tých niekoľko rokov je očividné. Preto sa nevzdávaj, píš (zožeň si schopného betareadera, alebo ako ja hovorím prvočitateľa) a takto sa vytrénuješ. Takto, a ešte čítaním kvalitnej fantastiky. To je akýsi pasívny tréning. Pasívny, ale dôležitý. Držím do budúcna palce a neboj sa využiť Martinovu ponuku.
25.02.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.