Jazdec (časti 1 a 2)

moja prva poviedka
Podporte scifi.sk
Prvá časť
Boli asi 2 hodiny do polnoci. Kôň sa pomaly šinul po vyšliapanej ceste. Jazdec už z ďiaľky videl svetlá blízkeho osídlenia. Popohnal koňa a prikrčil sa. Krajina sa rýchlo míňala a asi 9 stôp od brány prikázal koňovi spomaliť.
Zastal pri bráne a vyhupol sa zo sedla. Široká kapucňa mu zakrývala tvár, pomaly ale veľmi prenikavo zaklopal na bránu. Na bráne sa otvoril malý poklop vykukol z neho obézny strážnik, z ktorého bolo výrazne cítiť alkohol a zahučal: „O takomto čase sú všetky brány zatvorené ale môžem ťa odviesť za kapitánom Bojanom a ten ťa môže pustiť do dediny.“ „Chcem vidieť kapitána!“ odpovedal mu drsným hlasom jazdec. „Tak ma nasleduj!“ Brána sa otvorila iba na malú škáru aby cez ňu mohol prejsť.
Obtlstlý strážnik ho viedol ku malej budove pristavenej pri opevnení. Jazdec si stihol všimnúť, že dedina je veľmi dobre zabezpečená. Opevnenie sa skladalo z 3 radov palisád a hliadky boli na každom kroku. Strážnik otvoril dvere, vpustil jazdca dnu a povedal: „Musím sa vrátiť ku bráne. Vnútri sú aj tak naši chlapci, takže nemôžeš spraviť niečo nekalé.“ Jazdec ticho prikývol. Prešiel cez krátku predsieň a vošiel do dverí ktoré viedli do jedinej miestnosti v tejto malej stavbe. Miestnosť osvetľovala iba jedna dohorievajúca sviečka. Kapitán Bojan bol mladý, urastený a svalnatý muž. Mal dlhé tmavé vlasy a jemné strnisko. Oblečený bol v bielej košeli a tvrdých kožených nohaviciach. Na rukách mal chrániče predlaktia a za opaskom mal pošvu z dlhým švajčiarskym mečom s bohato vykladanou rukoväťou. Jazdec sa predstavil „Som Aradan z rodu Vynyar ale bol som vyhostený a teraz pracujem pre kráľa Noldora.“ Aradan si všimol jemné potemnenie v hlbokých tmavých očiach kapitána. „Viem prečo si tu.“ Odpovedal Bojan. „Tak potom zaplaťte dlh ktorý činí 3508 denárov ak odmietnete zaplatiť mám vám oznámiť ,že za obzorom čaká 12 desiatok kráľových mužov. Tvorí ich kavaléria, pechota, obliehacie stroje a druidi. Čas máte do polnoci.“ Predniesol formálne Aradan a zložil si kapucňu a dlhý plášť ktorý ho celý zakrýval. Pod kapucňou sa zjavila tvár s ostrými črtami a veľkou jazvou ktorá prechádzala cez celú ľavú časť tváre. Dlhé svetlé vlasy mal spustené a padali mu na chrbát, na ktorom mal ako tulec šípov pripevnený ľahký dvojručný meč. Oblečenú mal pevnú koženú kazajku, oceľové náplecníky a ľahký holenný chránič. Na opasku mal v pošve jednú dýku a druhú mal iba voľne na opasku. Bojan si všimol aj šabľu ukrytú v plášti a predpokladal že ju mal predtým na sedle koňa. Kapitán jemne odstúpil a pomyslel na svoju vlastnú zraniteľnosť. Od strážcov ktorý stáli vzadu započul Aradanov vytrénovaný sluch šeptanie „Pozri sa naňho vyzerá ako pripravený na boj.“
Aradan do ticha, ktoré vzniklo oznámil: „Moja úloha práve skončila, vrátim sa k mojim vojakom a ak do polnoci nepošlete posla s peniazmi budeme nútení zaútočiť.“ A potichu odišiel.
Druhá časť
„Videl si niečo podozrivé?" Spýtal sa Aradan vojaka ktorý mal stráž pri tábore. „Nič obvyklá nudná noc." Aradan sa rýchlo spýtal: „Koľko zostáva času do polnoci? "„Asi pol hodiny." „Ďakujem"
Aradan vstúpil do veliteľského stanu kde sedeli kapitáni jednotiek. „Zdravím" pozdravil ho kapitán kavalérie. „Tak ako to dopadlo, budeme bojovať?“ spýtali sa ho takmer všetci kapitáni naraz. Iba kapitán druidov vyzeral, že ho to nezaujíma. „Rozkážte mužom pripraviť sa na boj, odmietli zaplatiť.“ Všetci kapitáni sa zdvihli a odišli. Zložil si plášť, prezrel zbrane a zobral si pohodlnejšie sedlo. Vonku vládol čulý ruch. Vojaci prebudený zo spánku sa obliekali do brnení, jazdci si prehliadali kone a sadali do sediel.
Zahliadol kapitána kavalérie Arthiona ktorý bol rovnako ako on z elfského rodu. Bol to ešte iba mladý výrastok ale hodnosť kapitána si získal vďaka účasti na bitke pri Gondoline kde porazil generála Helmolda známeho svojimi bojovými schopnosťami. Aradan sa rozbehol za Arthionom ktorý si osedlával koňa a povedal mu: „Povedz ostatným kapitánom aby zatiaľ ostali pripravený na kopci do boja pôjdeme od začiatku iba s kavalériou.“ Arthion zasalutoval „Rozkaz!“ Arthion sa vybral splniť rozkaz ale vtom si Aradan na niečo spomenul: „Nezabudni vyslať špehov“. Arthion prikývol a odišiel.
„Zvedi hlásia, že mešťania sú pripravený na boj.“ Oznámil neskôr Arthion Aradanovi. „Tak poďme na to!“ zakričal Aradan a vytasil obidve dýky ktoré mal na opasku. Kone sa rozbehli dolu svahom a čochvíľa už popri nich presvišťala prvá salva šípov. Narobila veľa paseky Aradanov kôň sa zrútil k zemi a zanechal za sebou krvavú škvrnu. Podobne to skončilo aj s mnohými ďalšími koňmi. Aradan keďže ovládal ľahkú elfskú mágiu si okolo seba rýchlo vyčaril štít a postupoval dopredu. O chvíľu dorazili k prvej línii mešťanov. Všimol si nepozorného vojaka a od chrbta z neho urobil rešeto svojimi dýkami. Zrazu za sebou zacítil pohyb vzduchu otočil sa zablokoval meč svojimi chráničmi predlaktia a podrezal útočníka. Musel postupovať veľmi rýchlo chcel sa prebiť až k lučistníkom ktorý stále ostreľovali bojové pole. Urobil dlhý skok a dopadol na dvoch meštianskych strážcov ktorých ešte v lete prepichol. Ešte v tej chvíli sa naňho rozbehli dvaja vojaci, jeden z nich sa zahnal mečom. Aradan sa snažil úder zablokovať keď videl že to nestihne snažil sa vyčariť si aspoň malý ochranný štít okolo ruky. To sa mu aj podarilo. Ale meč skĺzol iba na čepeľ dýky a vyrazil mu ju z ruky. Aradan zanadával veľmi rýchlo sa pomocou piruety vyhol ďalšiemu úderu našiel slabé miesto v plátovom brnení a zapichol svoju dýku do miesta medzi helmou a krkom. Dýka ostala v tele, Aradan vytasil svoj obojručný meč ktorý mal pripevnený na chrbte. Sekol a hlava druhého vojaka sa oddelila od tela. Uvidel bojujúceho kapitána Bojana. Musel uznať že bojuje fakt dobre. Stál proti 3 vojakom a dokázal im ľahko ukázať kto je tu pán. Aradan sa im vydal pomôcť. Rozbehol sa očakával seknutie Bojanovho meča, urobil piruetu dostal ho z rytmu a prudko sekol. Ale meč sa iba skĺzol po magickej bariére ktorú si Bojan vytvoril. Toto Aradan nečakal a zinkasoval tvrdú ranu päsťou do tváre. Rýchle sa zohol aby sa kryl pred seknutím a podrazil Bojanovi nohy. Išiel zasadiť rozhudujúci úder ale do ruky ho zasiahol šíp. Zaklial a meč mu vypadol. Bojan využil zaváhanie kopol ho do slabín. A hlavou mu uštedril ďalší úder do tváre. Aradan sa snažil silou mocou držať pri vedomí a zdvihnúť zo zeme svoj meč. V tej chvíli uvidel ako sa mu na pomoc blíži Arthion. Bojan už stál na nohách a bojoval. Aradan stále s trochu zatemnenou mysľou sa snažil uhýbať jeho úderom. Zatiaľ čo Arthion sa snažil nejaké údery rozdať. Aradan vyskočil a snažil sa vo vzduchu prehupnúť cez Bojana a po dopade ho zapichnúť ale nepodarilo sa mu to. Bojan ho chytil a hodil o zem.
Nemohol ho doraziť lebo sa musel kryť pred Arthionom ktorý bojoval veľmi dobre. Keď a zemi ležiaci Aradan uvidel ako sa Bojanovi blíži pomôcť jeden vojak pozviechal sa hodil mu do tváre piesok a sekol. Rana bola veľmi presná a vojak sa zosypal na zem. Aradan sa otočil a videl ako sa Bojan na kolenách kryje pred údermi Arthiona. Aradan stal a nemilosrdne ho prepichol skrz na skrz. A vtom uvidel niečo čo nemal vidieť.

Lukáš Cohorna

Lukáš Cohorna

Diskusia

B.T. Niromwell
Aha: , . Toto je čiarka.
02.07.2011
B.T. Niromwell
To by bolo tak na začiatok, teraz k veci. Na to, že je to prá povieka, je to super. Používaš pekné zvraty, vidno, že čítaš, dokonca to ani nebolo dlhé.) Lenže tam sú veci, z tkorých, verím, sa časom vypíšeš. Opakujú sa ti slová, najmä meno hlavného hrdinu. Ďalšia vec je, že pri nástupe každého dôležitejšieho jrdinu nemusíš začť s opisom postavy ako na rozkaz z hodiny sloveského jazyka a ak, skús tie opisy čitateľovi trochu ozvláštniť, nech to nie je samé: mal, bol, oblečené mal a vyratúvanie vecí, to nie je beletria, to je inzerát, čo hľadá nezvestnú osobu. inak fajn, len by to chcelo aj nejaký príbeh.) Ale treba uznať, skončil si to pekne:D
02.07.2011
B.T. Niromwell
No a gramatika, ono dobre, tak ak by sme aj na tom nebazírovali, ale vždy je lešpia čiarka navyše, ako žiadna, tie dvojriadkové súvetia sú potom nečitateľné a úplne to kazí zážitok, ale že úplne - skús proste oddeľovať čiarkami všetky slovesá a časom sa to určite nauč. Inak fajn, len veľa, veľa píš!
02.07.2011
Ján Onofrej
čiarky už boli spomenuté, gramatika takisto, vyratúvanie vecí tiež, k tomu nie je veľmi čo dodať...vec, ktoá mne osobne strašne vadí - číslovky číslom v texte...všetko okrem 3508 denárov by nemal byť problém rozpísať, aj to by som dal proste tritisíc a hotovo...prípadne pol štvrta tisíca...teraz pôjdu akékoľvek veci, ktoré sa mi zdajú nelogické a všetko čo sa mi nezdá ohľadom boja a zbraní...ak ho strážnik viedol k malej budove pri prvom opevnení, mohol vidieť tak druhé, aj to v tme...ako potom videl, že sú tam tri rady palisád?...predsieň v budove ktorá má jedinú miestnosť? načo?...
02.07.2011
Ján Onofrej
jediná dohorievajúca sviečka neosvetlí miestnosť natoľko, aby bolo vidno ako niekto vyzerá a čo všetko má na sebe...dajme tomu, dotyčný je elf (ale palisády to aj tak nevysvetľuje)..."ale bol som vyhostený" sa mi nezdá - načo by sa tým akoby chválil niekomu cudziemu? som z rodu xy a precujem pre kráľa xz, viac vás trápiť nemusí...12 desiatok kráľových mužov tvorí ...obliehacie stroje? keď tak obsluha obliehacích strojov...ľahký dvojručný meč? keď tak obojručný..a ľahký? no neviem, to by bolo buď elfské špáratko alebo jedenapolručný...šabľa ukrytá v plášti? wtf? to ako zvnútra upevnená na plášti?
02.07.2011
Ján Onofrej
zbroj, no dajme tomu...ale len jeden holenný chránič? ...do boja si berie pohodlnejšie sedlo?...útočiť na dedinu opevnenú trojitými palisádami jazdou?? wtf wtf wtf?? ...nedávno to bola dedina, zrazu sú jej obyvatelia mešťania? (znamená obyvatelia mesta)...jazdec, ktorý má šabľu a obojručný meč vytasí radšej dve dýky? wtf? ...aká prvá línia mešťanov, prepána? ani zmienka o tom, že by obrancovia vychádzali spoza palisád, tak predsa na nich stále sú nie? a ťažko môže zabiť nepozorného vojaka od chrbta, keď útočí zospodu...pri kompletnom opise si žiadne chrániče predlaktí nespomínal, zrazu ich má..."do miesta medzi helmou a krkom" ..a to je kde? keď tak by som čakal do krku....
02.07.2011
Ján Onofrej
obojručný meč z chrbta vytasíš len ťažko...a aj to musíš ho mať upevnený a la statočné srdce, nie v normálnej pošve........tak, to by bolo z tých hlavných vecí, čo sa mi nezdali...všetku moju kritiku ohľadom zbraní a boja ber s rezervou, som profesionálne deformovaný a viem to:) napriek tomu, koľko som tu toho popísal si myslím, že na prvýkrát je to fajn a aj keď tuto skoro nie je dej, čakám, že to bude v ďalších častiach...píš píš píš a mysli na detaily...a ak ťa baví písať o zbraniach a podobne a máš v pláne pokračovať týmto smerom viac, odporúčam naštudovať si niečo (predpokladám, že už niečo máš, vzhľadom na "švajčiarsky meč", no vedomostí nikdy nie je dosť:)
02.07.2011
lucia hujsiova
Ján, páčia sa mi tvoje poznámky k bojovým scénam.
02.07.2011
jurinko
Dovolim si opravit kolegu Niromwella. Nie "vela pis", ale "vela citaj" - potom to nebude vyzerat, ako ked sa male dieta snazi povedat, co cez den zazilo, ale mozno ako literarne dielo. Aj sa naucis umiestnovat ciarky, aj gramatika bude lepsia. Nevrhni sa hned na pisanie, najprv spoznaj teren - precitaj si, co napisal niekto iny. Inak uz bolo vsetko povedane. Dal som 2
02.07.2011
Janko Iša
nejdem rypat, ale moj zoznam co mam kupit v sobotu v tescu je dlhsi ako toto a to ho nedelim na dve casti...ked chce niekto pisat,treba si uvedomit ako moc pisat vlastne chcem.... tieto dva odstavce nie su poviedka.
03.07.2011
draculin
No nie zle...ci skor to aspiruje na dost dobru vec. Keby nieto zopar lapsusov. Za prve, dva odstavce nie su povediak - a hlavne to nie su dve CASTI, anciasa. Chce to trosku sebekazne a napisat nieco poriadnejsie :) A za druhe, okrem toho co uz kritizovali - to bezneho beletristickeho textu cislovky nedavaj, uplne to zabija plynulost a strasne to rusi. Namiesto "2 hodiny po polnoci" daj napr. "Bolo uz nieco po polnoci"...namiesto "12 desiatok" daj napr. "desat tuctov" a pod. A tiez nezabudni, ze nijaka poviedka nemoze byt len sledom akcnych scen. Tie tuto su slusne, ale same o sebe nepostacia, kym nebudu sucastou kvalitneho deja. Ale pis dalej a viacej :)
04.07.2011
Chivay
Áno... spomienky... nostalgia... takto nejako vyzerala moja skorá tvorba. Len tak na okraj ešte spomeniem, že je to prvá poviedka, ktorú som si tu, na sci-fi.sk otvoril :)
No ale k poviedke. Od začiatku je to klišoidné ako hrom. Noc, jazdec s jazvou, poklop vo dverách a v nom tvár. Veľmi neoriginálne a aj bez atmosféry. Napísané bez citu, akoby si iba čakal na moment, kedy začneš opisovať bojové scény. Presne takto isto som písaval aj ja :) Takže odporúčam viac písať a čítať, zdokonalovať potenciál, ktorý tu je.
Ďalšou bolestivou vecou sú odseky. Neviem, či ti učiteľka (alebo profesorka?) hovorila niečo o odsekoch. V prvom rade s každou priamou rečou ide aj odsek. Takto to vyzerá neprehľadne. Rovnako ide ďalší odsek ak z opisu jedného objektu prechádzaš na druhý a tak ďalej. Takže ďalšia vec, ktorú som robil rovnako :)
06.07.2011
Chivay
Ďalej sú tu chyby plynúce práve z tej absencie čítania. Napríklad spomeniem časť s ľahkým obojručným mečo. Obojručák môže byť ružový, môže mať banánu, ale nikdy nebude ľahký. Ďalej som sa čudoval nad tými 12 desiatkami mužov, ktorí mali zaútočiť na dedinu. Navyše si spomínal, že to boli vojaci rôzneho zamerania, takže to nielenže bola malá, ale aj slabá armáda. Treba študovať a pozistovať si viac o stredoveku.
A nakoniec sú tu malé chybičky, skôr štylistického zamerania. Napadá ma veta zo začiatku... prikázal koňovi spomaliť. Verím, vlastne viem, že sa to dalo napísať lepšie :)
Takže dávam 6. Aj z toho dôvodu, že je to prvé, čo som tu čítal a, že píšeš rovnako ako ja kedysi. Určite pokračuj, rád si prečítam pokračovanie, keďže to má cliffhangerský koniec.... ktoré som tiež používal :D
06.07.2011
Lukáš Cohorna
ďakujem za kritiku aj pochvalu, budem sa to snažiť zlepšiť
13.07.2011
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.