Akteriáni: Kapitola II - Plány

Tieň už stál nad Alinou. Nemala kam utiecť. „Musíš si uvedomiť, že mi ide len o naše blaho. Vychovám tvoje dieťa a poštvem ho proti tým hmyzáckym Akteriánom. Dovtedy nič nezistia. Zbohom.“ „Nie!“ zaznel výkrik a vytratil sa do prázdna.
Filmová história scifi
Deň a noc nehrajú v Zóne B žiadnu úlohu. Vďaka večnému šeru tu nikdy nie je úplne deň, ani úplná noc. Ako pozostatok z dôb dávno minulých tu však poznajú pojmy ráno, obed a večera.
Posledná menovaná vec bola predmetom vopred dohodnutého plánu, podľa ktorého mala byť dnes večer o ôsmej spoločná večera s rodinou Dinovou. To by až tak nevadilo, keby neprišiel aj ten šašo Irwin. Bolo jasné, že pod týmto smiešnym divadlom sa skrýva ďalší z jeho pokusov o získanie Aliny do jeho rodiny. Doteraz nedokázala pochopiť, prečo sa stále o ňu pokúša, keď mu jasne povedala, že sa jej hnusí a nemieni sa mu oddať.
Domov prišla krátko pred ôsmou. Aj keď sú Dinovci známi tým, že všade chodia neskoro, mama jej nezabudla dať prednášku o dochvíľnosti.
„A ako to vyzeráš!“ pokračovala. „Určite si bola v tej Tmavej štvrti, že?“
„Sledovala som jedného chlapca, čo tadiaľ šiel. V poslednej chvíli som ho zachránila.“
Jej mama, ako tvrdá konzervatička, vybuchla od nervov.
„Čože?! Ako si mohla...!“
„Čo šalieš?! Vyzeral a správal sa omnoho lepšie, ako ten imbecil Irwin.“
„Ako to rozprávaš o svojom budúcom spoločníkovi?“
„Radšej spácham samovraždu, než by som sa mu mala oddať. Veď to nie je ani len môj typ! Kto to už kedy videl, aby líška žila s jazvecom. Fuj, hnusí sa mi ta predstava.“
„Nechceš pochopiť, že je to pre tvoje blaho?“
„Nie, pre tvoje blaho. Ide ti len o jeho polia innoria, nič viac. Ja by som mala celý život v ruinách. Ak sa vôbec niekomu niekedy oddám, tak tomu, pre koho nebudem len majetkom.“
„Nemám nervy sa dnes večer s tebou hádať. Choď hore a prezleč sa do sviatočných šiat. O chvíľu prídu Dinovci.“
„To sa mu mám ešte aj predvádzať? Čo som, figurína?!“
Alina usúdila, že by bolo lepšie stiahnuť sa, a tak ju radšej poslúchla. Schodmi vyšla do svojej izby a buchla za sebou dvermi.
Bola naštvaná. Riadne naštvaná. Mama sa opäť „blysla“ ako chladná kalkulovateľka. Čím viac sa približoval deň jej pätnástich narodenín, tým bola neznesiteľnejšia; držala sa spoločenských tradícií zubami-nechtami. Pokiaľ šlo o ňu, všetky tieto „tradície“ ignorovala. Najmä z toho dôvodu, že v deň svojich pätnástich narodenín by sa mala niekomu oddať. A ostať s ním až do smrti. To je pre ňu príliš silné sústo na to, aby len tak niekomu povedala svoje „áno“.
Nevedomky myšlienkami zablúdila na spomienku na Trenta. Musela uznať, že ten chlapec bol jedinou osobou v jej živote, ktorá sa ku nej správala milo. Dosť ju zarmútilo, že sa už s ním asi nikdy nestretne. Bolo by príjemné znovu ho uvidieť.
Chvíľu trvalo, kým si uvedomila nebezpečenstvo svojich myšlienok. Dostávala sa na veľmi tenký ľad, pretože kamarátstvo nie je v Zákone definované, vďaka čomu si ho každý vysvetľuje po svojom. Najmä Akteriáni, u ktorých si nemôžete byť istý ničím. Snažila sa preto myšlienky potlačiť, ale nešlo to. Nechápala. Čím urputnejšie sa snažila na neho zabudnúť, tým dôraznejšie na ňu doliehal fakt, že ho opustila. Začínala mať nepríjemný pocit, že...
„Alina! Poď dole, prišla návšteva.“
Vzdychla si. Takže dnešná pekelná večera mohla začať.
„Už tam budem, len sa prezlečiem!“ zakričala.
Dinovci boli usporiadaná rodina. Navonok. Radi pomáhajú druhým. Navonok. Vzorne sa starajú o svojho jediného syna. Navonok.
Len málokto vedel, že v skutočnosti je to Irwin, ktorý riadi celú rodinu a jej obchody s innoriom. Jeho rodičia len podpisovali zmluvy a boli radi, ak z toho mali aspoň mizerný podiel.
Nie je preto žiadnym prekvapením, že zatiaľ čo Dinovci samotní pôsobili veľmi príjemne, Irwin vyzeral, že len pred chvíľou sa vrátil z pekelnej dovolenky. Uškieral sa ako nejaký plaz. Už len aby zasyčal a bolo by to dokonalé.
Alina tam pred nimi stála ako kôpka nešťastia a nevedela, či sa má rozplakať, alebo pristúpiť na ich hru a uškierať sa ako maniačka. Zvolila si kompromis.
„Dobrý večer.“
„Radi ťa vidíme, Alina.“
„Aj ja vás. Koľko je to? Dve mesiace, čo som vás nevidela?“
„Asi tak nejako. Za ten čas si aj opeknela.“
„Ďakujem.“
Celý ten rozhovor prebiehal medzi ňou a Dinovcami. Na Irwina ani len neštekla. Preto sa rozhodol vziať iniciatívu do vlastných rúk.
„Si nádherná,“ polichotil a pobozkal jej ruku. Je to dôkaz toho, že aj ten najväčší grázel, ak má dostatočnú inšpiráciu, dokáže byť džentlmenom. Pre Alinu aj tak bude vždy len... veď viete čo.
„Trhni si!“ zavrčala.
Irwin sa len usmial.
„Tak sa teda dajme do večere,“ navrhla Alinina mama.
Pojem „uhol pohľadu“ tu dostal svoju životnú šancu. Aj keď celý priebeh večere bol konštantný, pre každého individuálne dosť premenlivý.
Pre Alininu mama bol nudný ‒ podráždený, Dinoci sa bavili ‒ počúvali a Irwin s Alinou boli buď ignorantskí alebo dotieraví, podľa toho, či sa ju Irwin pokúšal zviesť.
Lenže aj on je len Aledián a jeho trpezlivosť práve narazila na dno. Je čas použiť plán B.
Nepozorovane žmurkol na jej mamu. Tá sa vzápätí otočila k svojej dcére.
„Bavíš sa?“
Tým upútala jej pozornosť.
„Strašne,“ odvrkla.
Nasledujúce udalosti sa udiali v rýchlom slede. V momente, keď Alina otočila hlavu k svojej mame, Irwin bleskurýchle vytiahol zlatý prsteň a nastokol ho na jej prsteník ľavej ruky. Všimla si to až vtedy, keď sťahoval ruku späť, aby siahol po miniatúrnom zariadení vo svojom vrecku a aktivoval ho. Alina si splašene pozrela na ruku, potom na ten prístroj a vzápätí jej pravá ruku vyštartovala k tej ľavej, aby dala dole prsteň. Irwin bol však rýchlejší.
Cvaklo to. Nech sa snažila ako chcela, nešlo ho dať dole.
„Si moja.“
„Nie!“
Odhodila stoličku a v záchvate zúfalstva sa ho snažila strhnúť. S pribúdajúcim časom a slzami v očiach jej bolo čoraz jasnejšie, že po celých tých mesiacoch boj prehrala.
„Veľmi dobre vieš, že ho už nemôžeš dať dole, tak načo toľká snaha?“
Vystrašene sa pozrela na mamu, ktorá sa usmievala spokojnosťou a na Dinocov, ktorí jej súcitne opätovali pohľad. Rovnako ako ona, ani oni nemohli nič urobiť.
Vybehla z domu. Nič iné ju nenapadlo. Bolo jej jedno kam pôjde, hlavne nech je to čo najďalej. Ďaleko sa však nedostala. Sotva došla na cestu pred domom, od ruky sa jej do celého tela rozniesla prudká bolesť.
Padla na kolená. V hlave sa jej začal vynárať hrôzostrašná súvislosť. Presne o dva týždne bude mať pätnásť rokov a počnúc týmto dňom sa môže niekomu sľúbiť. Irwin to urobil za ňu.
Postavila sa na nohy a pokračovala v behu. Urobila však sotva desať krokov a celým telom ostala ležať na zemi. Už nemala síl pozviechať sa.
Irwin k nej pomaly pristúpil.
„Ts-ts-ts. Prečo? Prečo toľko vzdoruješ? Aký to má význam?“
„Radšej zomriem ako keby som mala byť tvoja.“
„Vieš, normálne by som s tebou súhlasil, lenže si príliš cenná na to, aby som ti to dovolil.“
Čupol si k nej a pohladil po tvári.
„Mám s tebou veľké plány, Alina. Staneš sa matkou našej budúcnosti.“
„Si blázon!“
Vytiahol z vrecka malú škatuľku s gombíkom.
„To sa ešte uvidí.“
Stlačil ho a Alina sa už zo zeme nepohla.
Keď sa vás opýtajú, ako vyzerá príbytok jazveca, ktorý vyzerá a rozmýšľa ako človek, čo by ste povedali? Neviem to ani ja, ale pochybujem, že by to bola kockovitá budova vznášajúca sa asi kilometer nad zemou.
Treba podotknúť, že pojem „kockovitá“ je tu použitý zámerne. V žiadnom prípade to totiž nie je budova v tvare kocky. Skôr je poskladaná z kociek rôznych veľkostí. Aj napriek tomuto faktu pôsobí budova celistvým dojmom. Ako keby tých niekoľko desiatok metrov škár boli len akýmisi malichernosťami. Holt zákony fyziky si tu dávajú dovolenku.
Ani vnútrajšok nepôsobí o nič menej kockovito, než jeho zovňajšok. Ešte aj vybavenie je ladené do kubistického nádychu. Našťastie pre Alinu kreslo, v ktorom sedela, malo klasický tvar.
Prebrala sa práve vo chvíli, keď sa nad ňou skláňal Irwin. Nebol to práve najpríjemnejší pohľad, najmä ak ste sa prebrali po niekoľko hodinovom omráčení.
„Kde som to?“
„U mňa doma.“
„A... prečo som zviazaná?“
„Pozri si na svoju ľavú ruku.“
Urobila ako kázal a zbadala prsteň. Pri pohľade naň sa jej spomienky na incident pri večeri bolestne vrátili.
„Okamžite ma pusti!“
„Takže si si spomenula? Bál som sa, či ti tie elektrické výboje nepoškodili pamäť.“
„Tak ty si sa o mňa bál?! Aké dojemné!“ vybuchla.
„Tvoja schopnosť vzdorovať ma vždy fascinovala. Spôsobila mi nemalé problémy. Teraz je ti však k ničomu. Už mi neutečieš.“
„Ak si myslíš, že sa ti dobrovoľne oddám, tak si na veľkom omyle!“
Surovo ju chytil za bradu a nazrel do jej kryštálovo modrých očí.
„Myslíš si, že je to všetko o tom?! Huh? Myslíš si, že mi celý ten čas šlo len o to mať ťa ako svoju sexuálnu otrokyňu?“
„A nie je to pravda?“
„Nie!“ zvrieskol a nervózne ju obišiel. „Tá tvoja nevedomosť ma začína štvať. Hnusíš sa mi. Ako všetky Alediánky. Najradšej by som vás všetky pozabíjal,“ syčal.
Alina bola zmätená. Jej predstavy sa v priamej konfrontácii s realitou rúcali ako domček z karát. Nič nedávalo zmysel. Aj keď majú Alediáni k svojím ženám odpudivý vzťah, vďaka extraktu z rastliny innorium ich dokaážu zniesť a pri extrémne vysokých dávkach mať s nimi dokonca aj intímny styk. Alina mala vždy pocit, že si ho dáva v konských dávkach. Aspoň jeho správanie a vzhľad tomu nasvedčovali. Očividne sa mýlila.
„Čo vlastne odo mňa chceš?“
„Tvoje telo!“
„Už som ti vravela, že si cvok?“
„Len vtipkuj. Pretože o chvíľu nebudeš mať o svojej existencii ani šajnu.“
Podišiel k jednému z ovládacích panelov a začal zadávať sekvenciu.
„Pamätáš sa na doktora Corena?“
„Hej. Rovnaký idiot ako ty.!
„Nikto nedokázal doceniť jeho schopnosti,“ pokračoval, ignorujúc jej poznámku. „Bol to génius. Jeho prevratné myšlienky ma fascinujú dodnes.“
„Našťastie ho aj priviedli do hrobu.“
„To preto, lebo mal obmedzený rozhľad. Príliš sa obmedzoval, nedovolil svojej mysle voľne pracovať.“
„Odkiaľ to vieš?“
„Som jeho synovec.“
Tak teraz už mala Alina skutočný strach.
„Vieš, smrť mojej tety niesol len veľmi ťažko, čo ho vlastne naštartovalo, aby začal svoj celoživotný výskum. Jeho výsledky môžeš vidieť všade vôkol seba.“
„Čo to ma ale spoločné so mnou?“
„Pred niekoľkými mesiacmi sa mi podarilo nájsť v jeho poznámkach veľmi zaujímavú informáciu. Ako iste vieš, tvoje pohlavie nedokáže s mužmi otehotnieť.“
„Ešte, že tak.“
„Môj strýko sa však domnieval, že po určitom čase dôjde sekvencia genetických chýb do takej stáže, že sa navzájom vynegujú. Najprv som si myslel, že je to len dohad, ale keď som urobil podrobnú štúdiu, zistil som, že ich sekvencia sa naozaj mení a smeruje presne do tohto štádia. Na moje veľké prekvapenie som taktiež zistil, že mala nastať o tri mesiace. A tie uplynú za dve týždne.“
„Snáď si nemyslíš, že...“
„Ja si to nemyslím, ja to viem. U teba nastane tá sekvencia. Budeš mi plne prístupná. Ale, prečo tie slzy? Ja ťa predsa neobšťastním. Ono nejde len o to, aby si otehotnela. Je nutné, aby som do tvojej maternice implementoval špeciálny genetický kód, ktorý v kombinácii s tvojím dá vzniknúť... povedzme, že super dieťaťu. Vďaka nemu porazím všetkých Akteriánov.“
„To mi nemôžeš urobiť!“ vzlykala.
„Záleží od toho, čo máš na mysli pod pojmom „nemôžeš“. Ja to fakt nemôžem urobiť. Ale on áno.“
Časť steny po jej pravici sa odsunula a ona mohla zhliadnuť najdesivejšie stvorenie, aké si so sebou Akteriáni priniesli ‒ Tieň. Tieto stvorenia nemajú hmotnú podstatu, sú tvorené len čírou energiou.
„Privítaj svojho spoločníka i otca tvojho dieťaťa. Alebo matku? Kto to už len vie.“
Vypol štít a uvoľnil Tieň na slobodu. Pomaly sa blížil k Aline.
„Naprogramoval som do neho genetický kód. Akonáhle s tebou splynie, vyčká do tvojich pätnástich narodenín, kedy sa neskutočne surovým spôsobom nabúra do tvojho imunitného systému, odstaví ho a začne vyvíjať v maternici vaše dieťa. Ver mi, bude to hrozne bolieť, pretože namiesto troch mesiacoch to bude trvať len dva týždne. A nakoniec pri pôrode zomrieš.“
Tieň už stál nad Alinou. Nemala kam utiecť.
„Musíš si uvedomiť, že mi ide len o naše blaho. Vychovám tvoje dieťa a poštvem ho proti tým hmyzáckym Akteriánom. Dovtedy nič nezistia. Zbohom.“
„Nie!“ zaznel výkrik a vytratil sa do prázdna.

Peter Henkel

Peter Henkel

Diskusia

seli
Mysl9m, 6e ak naozaj vieš, kam tým smeruješ, mal by si sem dávať dlhšie kapitoly. Takto k tomu ťažko niečo podstatné povedať.
26.11.2007
jurinko
Mne to pripominalo Artemisa Fowla (az na to, ze tento chalan bol naozaj zly). Nejako tam nevidim suvis s tou predchadzajucou kapitolou, ale dufam, ze sa suvis niekde vynori. Tesim sa na dalsie pokracovania. Len bacha na gramatiku trocha ;-). Dal som 6
26.11.2007
seli
Súvis sa určite vynorí, možno ju to chalanisko zachráni, viem si to živo predstaviť :-)
26.11.2007
žjuvka
Zdá sa mi, že to už nie je až také úderné ako na začiatku. Neprekáža mi, ako sa to vyvíja, či niekto niekoho zachráni/nezachráni, veď nejde o princíp. No ak mi niečo vadí, tak to, že autor buduje dialógy privlastňujúc si ženskú stránku. Na takom niečom je ťažké stavať, najmä ak nie je sám autor ženou, prípadne mužom, ale vo veku nad 50 rokov. Inak dobre.
26.11.2007
seli
Žjuvka, to čo toto znamená: "autor buduje dialógy privlastňujúc si ženskú stránku". Nech to čítam ako čítam, tak tomu nerozumiem. Jediné, čo ma napadá, že by to mohlo byť, že sa autor nevie vcítiť do ženy, lebo sám nie je žena (alebo chlap na 50 rokov?), a teda nemá písať ženské repliky. To má mať v románe samé mužské postavy, alebo má počkať do päťdesiatky a potom ho napísať? V tom prípade si ako žena dovolím podotknúť, že "ženská stránka" je z evolučných dôvodov variabilnejšia ako mužská, nehovoriac o tom, že vzhľadom na geneticky zmanipulovanú podstatu autorovho sveta by mohla byť ešte variabilnejšia (v priemere) než dnes, takže akékoľvek prejavenia sa charakteru postavy musí reflektovať tieto zmeny, ktorých podstatu ale ešte celkom nepoznáme (máme len prológ a dev kapitolky), takže môžu byť veľmi rôznorodé.
26.11.2007
žjuvka
Možno len hľadám väčšie vyváženie postáv. Ide tu predsa o JEJ rodinu, JEJ pocity, JEJ vzdor, JEJ dieťa.... Z biogenetického hľadiska mi to neprekáža, teda ak sa to z tejto stránky zbytočne neskomlikuje. Ale v oblasti JEJ rozhodnutí by sa autor mal radšej oprieť o to čo tvorí a zbytočne nehádať.
26.11.2007
marcus
SELI: ty hovoris ( pises ) ako Lucenic :-))) dobra veta to bola heh ..
Zjuvka: no mozno to pisal preto JEJ JEJ JEJ aby to este viac zdoraznil.. Necital som to tak neviem presne o co ide ale pride mi to ako logicke vysvetmenie.
26.11.2007
seli
Lučenič???? Prosím si vysvetlenie.
26.11.2007
marcus
lebo tvoja veta zacina : V tom pripade.... , a konci o 3 a tristvrte riadku dalej. :-D
26.11.2007
seli
jáj.. a to si ešte nevidel moju diplomovku! Už na strednej mi učiteľ filozofie skomentoval seminárku, že je síce super, ale mám z každého súvetia urobiť aspoň dve vety, ideálne tri. :-) Ale ja za to nemôžem, ja mám také dlhé myšlienky, vlastne niekedy aj dlhšie.
26.11.2007
SARS
Scifi mám milujem kvôli inému nadhľadu na svet, že rieší možnú realizáciu istých faktorov a tým popisovať z toho vyplvývajúce problémy, ktoré dávajú vznik úplne novým nefušovaným situáciám (každý vie písať dlhé súvetia ;). Neviem ako vám, ale z tohoto vyplíva klasický konflikt romantických drám zo šlachtického prostredia 19 storočia. Presne z toho dôvodu nemám rád startrek. Scifi kulisy sú účelové a úplne zbyttočné. Inak danému textu nemôžem nič vytknúť. Práve naopak. Z celého srdca ďakujeme Šaňovi a autorovi, že uverejňuje stále nové časti síce rozbitého, ale živého príbehu. 2žjuvka: Nevidím žiadny problém, keď svet očami ženy píše muž. Sexizmus neuznávam, a už vôbec nie v umení. Uznávam autorov, ktorý sa odhodlali písať z pohľadu opačného poblavia. Nie je len u mňa je viac hlavných ženských než mužských charakterov a nehovorím o spisovateľkách (osobne poznám iba jednu ;).
26.11.2007
jurinko
SARS: Ako si to myslel s tym romantizmom v startreku? Lebo mne sa nezda, ze scifi kulisy su ucelove v startreku. Ale ja mam zasa startrek najradsej z buducnostnovej scifi (no dobre, tak futuristickej :-D ), takze tazko budem nestranny ;-)
27.11.2007
žjuvka
Ok, ok.... Možno to bude tým, že sa mi postava, ktorou autor píše nezdá dostatočne vyzretá. Ale je to východisko aj riešenie zároveň, pretože príbeh nekončí a navyše je ľahšie predvídať takéto myšlienky ako myšlienky dospelej otvorene vnímajúcej ženy. A mimochodom, toto nie je súťaž, súvetia sú tým, kde žiari ego, no trpí papier. Stačí si prečítať Hemingwaya. Alebo poslať telegram. Inak 2SARS, stále zastávam názor, že všetko je natoľko zložité, nakoľko si to človek pripustí. A ak je (?) niečo schematické a vedie väčšinu predvídateľnou cestou neznamená, že každý musí skĺznuť k obligátnej nechuti a zveličovaniu. Na druhej strane sú veci, z ktorých sa vážne nedá bič upliesť. Alebo ako komu. 2seli, diplomovka? Moje srdce sa plní radosťou....
27.11.2007
SARS
2jurinko: Vyjadril som svoj názor, budem ho zastávať dokiaľ ma niekto (niečo) nepresvedčí o mojom omyle, ale stále tolerujem názory iných i keď sú akokoľvek absurdné ;). žjuvka: FTF???!!!! 2seli: Školitel musel byť nadčený :).
27.11.2007
jurinko
SARS: Vsak ja neutocim na tvoj nazor, ani ti ho neberiem, len mu nerozumiem. Mohol by si to nejako obsirnejsie objasnit? Dik
27.11.2007
seli
To zjuvka: pokojne moze byt ta postava nevyzreta, ved ma 15 rokov. A mne na to aj vcelku pripada. Inak neviem, co presne Tvoje srdece naplnilo radostou, ale ked sa z toho tesis Ty, tesim sa aj ja :-). To Sars: skolitel povedal, ze je to husty text, a ze ho bude citat po 10 stranach denne, ale sudiac podla vseobecne znejuceho posudku ho neprecital, na druhej strane oponent ano a on nadseny naozj bol, co iba svedci o tom, ze vo vedeckom texte dhle vety nelusia byt vzdy na prekazku, ak plnia ucel. tato je tusim zase nejaka predlzena, co uz, ved vy ste napospol inteligetni a scitani, tak to v poho precitate a pochopita :-).
27.11.2007
xius
"...ved vy ste napospol inteligetni a scitani..." *rastie mu sebavedomie* :)
27.11.2007
žjuvka
2SARS: kašli na to. 2seli: teší ma, že na vašej škole je niekto, kto číta vaše práce. Aj nám by sa taký zišiel. A ešte všeobecne, osobne sa práve v príspevkoch pokúšam prejsť od štádia dávania nekonečných rád k fáze názoru, takže to môže vyzerať zle. Ale už píšem cez menej premýšľavé časti dňa, čiže pozitívny posun by mohol nastať. Aspoň malý.
27.11.2007
xius
"to ti je k ničomu" je cechizmus. Inak hm... bolo to silne autorske. Chybala mi logika sveta, nemal som sa o co opriet, mohol som len sterilne prijimat, co sa deje dalej. Napisane to nie je zle, ale tato nenapadna chyba sposobi, ze sa Akteriani nikdy nestanu trhakom. Kym to nenapravis, samozrejme. (a ak sa rozhodnes nam logiku sveta podat, nerob to formou strohych vysvetleni, logiku musis napchat do akcii... ak mi povies, ze zeny su otrokyne spolocnosti a nemaju ziadne prava, okeej, ale nuda... ak to ale vycitim z pristupu okolia - juuu... tu bol rozpor: matka zjavne zije sama, mozno jej manzel umrel, ale ak by boli zeny menejcenne, mala by pravo na vlastnu domacnost? a zaroven sa k Aline Irwin sprava omg, akoby bola horsia ako vec a jej matka laskyplne prikyvuje...)
28.11.2007
SARS
Jurinko, konkrétne toto presvedčenie sa ťažko vysvetluje, dokonca ani ja sám v ňom nemám jasno. Odmietať diela, pretože mi pripomína niečo iné je arognacia najhrubšieho zrna. Veď všetko je kópiou všetkého ;). Ok, k veci. Nepáči sa mi scifi dielo, ktoré vlastne neprichádza s ničím novým a čo viac je založené na klišé príbehu zasadeného do populárneho scifi prostredia (to isté si myslím aj o fantasy). Scifi mám rád práve kvôli schopnosti autorovo vnímať svet v najrôznejších možnostiach, nie len kvazi realých, ale aj neuskutočniteľných, či len neuskutočných. Lepšie to nedokážem opísať :(. Star Trek možno nebol najvhodnejší príklad, najmä kvôli masívnej fanovskej základni. Nepovažujem sa za ST experta (odhladených počet dielov je žalostný) a sa chcem straniť flamu (aj keď v tejto rozumnej silne inteligenčnej spoločnosti je to skoro nemožné), a preto príklad treku sťahujem, ale názor si ponechávam. StarTrek je super!!!!
28.11.2007
žjuvka
Podľa môjho názoru bol prvý Star Trek ako pôvodná americká tvorba povojnového obdobia živnou pôdou pre dokazovanie si rôznorodosti víťazstiev na poli kreativity, veselo komponujúc prvky studenej vojny so slušným ziskom....aj keď sa to dá zhodnotiť aj veľmi pacifisticky a humánne, no neviem. Postupom času sa do toho obuli ľudia prinášajúci nové rozmery a invenčné posuny...., no Star Trek bude vždy Star Trekom a to je schéma sama o sebe.
28.11.2007
jurinko
Ok :-)
29.11.2007
Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
V tomto pokračovaní Akteriánov to už začína byť zaujímavejšie. Možno zmením názor. :-)
09.12.2007
Peter Henkel
Som doslova šokovaný. Tak pozitívne prijatie som fakt nečakal. Týmto ďakujem. A tiež sa pokúsim o viac akcie.
11.12.2007
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.