Črepník na streche
Julka chce prezradiť pravdu, ale podarí sa jej predbehnúť samú seba?
,,Stál tam.” začala som.
,,Koľko?” spýtal sa Andrej.
,,Roky. Nikto nevie koľko presne...” odpovedala som mu.
,,A? Čo ďalej, iba tam stál?” Andrej so mnou nezdieľal nadšenie pre dramatický efekt. Mal radšej fakty. Jednoduché, presné a hlavne rýchle.
,,Pravdaže nie! Jeho úlohou bolo slúžiť ľudstvu. Roky rokúce bol využívaný na mnohé. Najprv to bol obytný dom, neskôr lekáreň a aj ambulancia.” vysvetľovala som,.
,,Bol dom, stál dom, slúžil dom. A ďalej? Žiadne kúzla, lúpež, hocičo?” Takže v sebe nakoniec dramatickosť mal?
,,Andrej! Počúvaj a prestaň ma vyrušovať. Takže, dedil sa z pokolenia na pokolenie, a spoločne s touto rodinou rástlo aj mesto. Postupne sa z neho stával dom služieb nazývaný Pekro – dodnes zaužívaný názov.”
,,Jak ich to meno vôbec napadlo?” Andreja to rozosmialo. Je mi jasné, že je ešte mladý, ale mal by si vážiť dejiny viac.
,,Keď to tak súrne potrebuješ vedieť, tak najlepší priateľ pôvodného majiteľa pochádzal zo zahraničia a volal sa Pedro. Tento prvý majiteľ si chcel priateľa uctiť, ale nechcel aby to bolo príliš očividné.”
,,Divne rozprávaš.” zahundral Andrej, ale ja som sa rozhodla pokračovať.
,,Jedného času bolo Pekro aj záložňou. V tom čase to nebolo výnimočné a preto ani veľmi populárne.”
,,V akom čase?” spýtal sa ďalšiu otázku.
,,Dávno,” odbila som ho. ,,Ale tak ako potomkovia dedili Pekro, aj potomkovia návštevníkov dedili povinnosť navštevovať ho. A keďže chodili oni -aspoň predstierať záujem-, chodili aj ďalší obyvatelia. Ale ani toľko koľko chodilo nestačilo, a tak hrozilo, že Pekro skrachuje. Potrebovali riešenie.”
,,A skrachovalo?” vykríkol Andrej rozrušene.
,,Andrej v akej budove sa nachádzame?” spýtam sa ho a dúfam, že si sám odpovie.
,,V pekárni Pekro...” tak predsa len to dokázal.
,,Šikula. Pani, ktorá to tam vtedy vlastnila sa volala Violeta. Zvláštne meno, ale to preto, lebo mala tajomstvo... Bola to víla!” zvolala som.
,,Čože?!” Andrej z tureckého sedu vyskočil na rovné nohy a ruky zodvihol tak vysoko ako dokázal. Ja som sa len rozosmiala.
,,Pokoj! Prepáč, už budem hovoriť len pravdu.” sľúbim mu. Od smútku už ruky zvesil.
,,Vílou nebola ona ale jej teta, Magnólia.” rozhodla som sa mu povedať pravdu o tom, ako sa to celé začalo.
,,Fakt vtipné. S tými tvojimi historkami a menami sa môžeš strčiť!” rozhorčil sa ihneď. Povzdychnem si a začnem vysvetľovať.
,,Vieš prečo Pekro prežilo toľko storočí?” spýtam sa.
,,Prečo?” spýta sa, ale bez záujmu.
,,Vílý prach živil vždy prvorodenú dcéru, a tá zdedila podnik, prerobila ho podľa svojich predstáv a do črepníka na streche zasadila rastlinu.” pokračujem aj tak. Slová sa zo mňa lejú, už nevydržím držať to všetko vo mne.
,,Prestaň!” skríkol Andrej.
,,V tej rastline potom vyrástol vílý prach pre ďalšiu generáciu. Najstaršia dcéra ho odovzdala svojej, a potom umrela.”
,,Ihneď prestaň! Klameš! Si obrovská klamárka!” Andrej naďalej jačal odmietal prijať pravdu.
,,Ako si myslíš, že naša mama umrela? Darovala mi slnečnicu a v nej ví-”
,,Zavri zobák! Nechcem nič počuť!” po lícach mu začali stekať slzy, ale ja som nedokázala splniť jeho želanie. Bolo to ako keby som bola posadnutá, slová sa mi hrnuli z úst, nevedela som ich kontrolovať. Andrej odo mňa vystrašene ustupoval a ja som ho nasledovala.
,,Prebehol rituál. Mama zomrela. Zomrela! A ja som dostala jej silu. Prihovára sa mi, ale ja ju nedokážem počúvať. Ju a jej ot-” Andrej medzitým začal vrešťať hlasnejšie, prosil ma by som prestala.
,,Julka!” začula som otcov hlas. ,,Julka! Julka, čo sa tu preboha deje?” otec skríkol, keď uvidel ako sa skláňam nad malým, milým, bezmocným Andrejkom.
,,Šibe ti? Čo stváraš?” začal, ale ja som nedokázala počúvať ani jeho. Otočila som sa chrbtom k nim a pokúsila sa utiecť, ale hneď po prvom kroku ma nohy zradili, spadla som, a potom už len tma. Konečne pokoj.
***
,,Julka, dieťa moje, čo ťa to napadlo?” začula som hlas. To nebol otec, ani Andrej.
,,Mama?!” načiahla som sa po jej ruku, ale bola privysoko. A nebola tam vlastne vôbec. Iba jej telo v bielej žiare. Čo?
,,Mama, kde som?” spýtala som sa a z očí sa mi hrnuli slzy.
,,Julka, prečo plačeš? Ocino ťa vyniesol na strechu Pekra, aby sme sa mohli porozprávať, dnes je modrá noc, vieš?”
,,Mami, tak strašne mi chýbaš...” vravím a hlavu mi išlo roztrhnúť. Zrazu som si nevedela spomenúť na nič iné ako na ňu. Plakala som, ale ani som nevedela prečo.
,,Julka, musíš sa ukľudniť. Čo sa to s tebou deje?” pokrútila hlavou ale ja som ju nemohla počúvať. Pokúsila som sa jej opäť dotknúť a keď sa mi to nepodarilo tak som to opakovala. Neustále som sa pohybovala po streche a tak bolo jasné, že raz sa dostanem až na jej koniec. Za ním bol už iba vzduch. A aký jemný!
***
,,Počkaj, takže ona proste prezradila pravdu o vílach a zoskočila zo strechy?”
,,Vyzerá to tak. Jej otec hovorí, že zošalela.”
,,Koľko rokov vlastne mala? A koľko toho prezradila?”
,,Neviem presne, ale bola mladá. A iba to, ako sa dedí vílý prach.”
,,Nič viac? Stále sa mi tomu nechce veriť, znie to strašne hlúpo. A aká noc vtedy bola?”
,,O to ide, bola to modrá noc.”
,,Myslíš, že sa rozprávala s tým, koho meno nevyslovujeme?”
,,Dúfajme, že nie s Voldemortom. Ale ak myslíš toho druhého, tak tam je šanca. Ak oslovila vládcu Čiernych listov a on jej dal schopnosti, tak sa ani nedivím, že zošalela. Bola primladá, aby to jej telo zvládlo.”
,,Tak si aspoň pripime na Julku, slečnu, ktorá si myslela, aká je múdra, a pritom nevedela vôbec nič.”
Dvaja muži v opustenej krčme si štrngli a vymazali Julku z existencie Zeme. Nikto si ju nebude pamäť, a oni to môžu skúsiť po tridsiaty štvrtý krát. Možno to teraz vyjde.
magnumka
Píšem, čítam a tak skúsim to aj tu.
Diskusia
Arcey
Originálne poňatie témy, hlavne ten prechod z mužskej postavy na ženskú. Tie víly som ale veľmi nepochopil a potom sa to zvrtlo a príbeh skočil do sveta Harryho Pottera. Bol som stratený a nechápal som, prečo a čo to má spoločné s Voldemortom. Mierne mi vadí, ako oddeluješ uvádzacie vety od priamej reči, mala by sa používať čiarka, ale to ide iba o kozmetický a subjektívny pocit. A inak aj ten jej brat akosi veľmi rýchlo pochopil, čo jej chce povedať na to, ako na začiatku mu všetko trvalo o niečo dlhšie.
29.07.2023
Originálne poňatie témy, hlavne ten prechod z mužskej postavy na ženskú. Tie víly som ale veľmi nepochopil a potom sa to zvrtlo a príbeh skočil do sveta Harryho Pottera. Bol som stratený a nechápal som, prečo a čo to má spoločné s Voldemortom. Mierne mi vadí, ako oddeluješ uvádzacie vety od priamej reči, mala by sa používať čiarka, ale to ide iba o kozmetický a subjektívny pocit. A inak aj ten jej brat akosi veľmi rýchlo pochopil, čo jej chce povedať na to, ako na začiatku mu všetko trvalo o niečo dlhšie.
29.07.2023
Olex
Ahoj,
je vidieť, že máš mnoho originálnych nápadov. Začiatok a jadro príbehu upútali moju pozornosť, ale záver som nepochopila.
29.07.2023
Ahoj,
je vidieť, že máš mnoho originálnych nápadov. Začiatok a jadro príbehu upútali moju pozornosť, ale záver som nepochopila.
29.07.2023
Lucika
Zaujímavý nápad, ale tiež som tak celkom nepochopila, čo sa stalo na konci. A ešte mi nesedelo, že sa rozprávali o dome, akoby to bolo niekde ďaleko a oni v ňom vlastne stáli.
29.07.2023
Zaujímavý nápad, ale tiež som tak celkom nepochopila, čo sa stalo na konci. A ešte mi nesedelo, že sa rozprávali o dome, akoby to bolo niekde ďaleko a oni v ňom vlastne stáli.
29.07.2023
B.T. Niromwell
Stál tam on a možno chcel byť mojím snom... Ale vážne, toto je téma na román,a dosť dobrý! Píše ti to,dialóg bol nádherne prirodzený a ukecaný až do momenu, keď dej prešiel z nuly na sto a Andrej začal bezprizórne kričať. Bol to prirýchly prerod od vtipu k totálnej dráme. Na väčšom priestore by sa to ale dalo ustáť. Kvôli košatému deju tam potom je aj mnoho skratiek, ako rozprávačka hovorí, kde si myslí, že sme a že v pekárni. Sedia v tureckom sede na zemi pekárne? wut? A odrazu sa dozvedáme, že je to vlastne ich,ale ked poviedka začína, hovorí o dome, že stojí tam, ako niekde tam ďaleko. A chápem to tak, že tí chlapi v krčme boli nejakí elders, čo to všetko začali. Len ten vládca Čiernych listov tam bol úplne zbytočný a navyše. Ale aj tak dávam veľa bodov, lebo to bolo silno imaginatívne a dáva to tušiť mnoho krásnych dejových liniek.
29.07.2023
Stál tam on a možno chcel byť mojím snom... Ale vážne, toto je téma na román,a dosť dobrý! Píše ti to,dialóg bol nádherne prirodzený a ukecaný až do momenu, keď dej prešiel z nuly na sto a Andrej začal bezprizórne kričať. Bol to prirýchly prerod od vtipu k totálnej dráme. Na väčšom priestore by sa to ale dalo ustáť. Kvôli košatému deju tam potom je aj mnoho skratiek, ako rozprávačka hovorí, kde si myslí, že sme a že v pekárni. Sedia v tureckom sede na zemi pekárne? wut? A odrazu sa dozvedáme, že je to vlastne ich,ale ked poviedka začína, hovorí o dome, že stojí tam, ako niekde tam ďaleko. A chápem to tak, že tí chlapi v krčme boli nejakí elders, čo to všetko začali. Len ten vládca Čiernych listov tam bol úplne zbytočný a navyše. Ale aj tak dávam veľa bodov, lebo to bolo silno imaginatívne a dáva to tušiť mnoho krásnych dejových liniek.
29.07.2023
Tom Hotep
Námet zaujímavý, ale prišlo mi, že niečo tomu chýba. Neviem však prísť na to, čo. Taktiež ten koniec bol trocha... podivný.
30.07.2023
Námet zaujímavý, ale prišlo mi, že niečo tomu chýba. Neviem však prísť na to, čo. Taktiež ten koniec bol trocha... podivný.
30.07.2023
magnumka
Ďakujem za čítanie, hodnotenie a názory. Spomienka Voldemorta mal byť suchý, nepochopený a vlastne nevtipný vtip, povedaný čiastočne z nervozity. Keďže som poriadne nedomyslela ani zápletku, ani koniec, je samozrejmé, že to nedáva zmysel. Ten turecký sed na zemi bol myslený v zmysle, že si proste sedeli na zemi a rozprávali sa v príjemnej atmosfére, ale nebol dostatočne vysvetlený alebo opísaný aby o tom čitateľ vedel. Ten opis domu mohol byť naozaj lepší.
30.07.2023
Ďakujem za čítanie, hodnotenie a názory. Spomienka Voldemorta mal byť suchý, nepochopený a vlastne nevtipný vtip, povedaný čiastočne z nervozity. Keďže som poriadne nedomyslela ani zápletku, ani koniec, je samozrejmé, že to nedáva zmysel. Ten turecký sed na zemi bol myslený v zmysle, že si proste sedeli na zemi a rozprávali sa v príjemnej atmosfére, ale nebol dostatočne vysvetlený alebo opísaný aby o tom čitateľ vedel. Ten opis domu mohol byť naozaj lepší.
30.07.2023