Vzbura

PnP
Filmová história scifi
„Potichu, chceš aby nás začuli?“ zasyčal hlavný navigátor vesmírnej lode Radio na Klergeho, ktorý prišiel ako posledný.
„Prečo sme sa zišli tu, v podpalubí? Nemáme sa náhodou stretávať hore, v miestnosti pre denný odpočinok?“ spýtal sa Klerge, a so záujmom sa pozeral vôkol seba. Zdalo sa mu, že sa nachádzajú v batožinovom priestore lode, v ktorom boli uskladnené osobné veci každého z lode.
„Prosím ťa, nebuď naivný! Presne to chcú, aby sme sa stretávali iba tam, pretože,“ dramaticky sa odmlčal navigátor, a po chvíľke priam zo seba vypľul, „nás tam odpočúvajú! Celá miestnosť je prelezená plošticami!“
„A nie je to náhodou nehygienické?“ spýtal sa kadet sediaci po Klergeho pravici, ktorému sa občas prekrížili oči.
„ČO?!“ vyjachtal zo seba navigátor, a rukami si prešiel po tvári. „Keď sú niekde ploštice, znamená to, že sú tam odpočúvacie zariadenia!“ vysvetľoval im.
„Takže aj u mňa v izbe ma odpočúvajú?“ pokračoval v otázkach kadet. Navigátor sa na neho len nechápavo pozrel, a tak po chvíľke kadet doplnil, „No, minule, ako som si musel upratovať izbu, som tam našiel také veľké hniezdo, tak sa pýtam či ma odpočúvali.“
„Kézar, stoj pri nás, ak je toto naša budúcnosť,“ zabedákal navigátor.
„Dobre, podľa teba nás odpočúvajú, aj keď ja tomu neverím,“ vložil sa znovu do rozhovoru Klerge. „Prečo si nás ale sem zavolal, aký cieľ má toto stretnutie?“
„Musíme vypracovať plán, ako sa zmocniť lode, zajať kapitána, a najlepšie sa aj zbaviť tej hnusnej, odpornej, Kézarom zavrhnutej kreatúry!“ plamenne hovoril navigátor, a popritom hromžil rukou.
„To ako myslí Hergerta?“ spýtal sa kadet svojej susedky, postaršej kuchárky, ktorá aj teraz držala naberačku.
„Já vím? Šak sa spýtaj jého, né?“
„Vieš že vedieš zradcovské reči?“ spýtal sa ho pomaly Klerge, a bolo mu vidno na tvári, že premýšľa nad celou situáciou.
„Keď ja som zradca, tak čo je potom kapitán, Kráľ zradcov? Vari to nevidíte? Veď jediný, od koho ten ožran počúva rady, je tá odporná kreatúra! Buď nás dobrovoľne zapredal, a plánuje vlastnú vzburu, ktorej konečným cieľom bude zvrhnutie samotného Kézara, alebo ho tá kreatúra ovláda, a on je už len obyčajnou bábkou! To vám to naozaj všetko musím doslovne vysvetľovať!“ už takmer kričal navigátor, v očiach sa mu zračilo zúfalstvo a hnev.
„Podľa mňa trochu preháňaš. Občas sa niečo spýta aj Joseia,“ snažil sa argumentovať Klerge, no iba čo tým ešte viac rozčúlil navigátora.
„Myslíš toho chudáka, čo ho degradovali z hlavného navigátora na obyčajného údržbára! Veď je to tvoj podriadený! Aj keď“ povedal navigátor, a zlostne sa zachechtal, „príliš sa tak nespráva, nemám pravdu?“
„Neviem o čom hovoríš,“ odpovedal Klerge, no vedel že navigátor zaťal do živého.
„Ty dobre vieš, o čom hovorím. Myslíš si že nevidíme, ako ti rozkazuje, ako ťa neustále komanduje a buzeruje? Sa ti divím že si to vôbec od neho necháš, myslel som si, že si nenecháš len tak skákať po hlave.
„Dávaj si pozor na slová,“ povedal podráždene Klerge, a pohrozil navigátorovi prstom, no ten sa len zasmial. „Myslím to vážne! Mne nikto po hlave neskáče!“ povedal prudko Klerge.
„Tak mi to teda dokáž! Buď frajer, nedaj sa!“ vyzval ho navigátor.
„Aj ti to dokážem!“ odpovedal Klerge, a po chvíľke dodal, „Ale ako?“
„Konečne sa dostávame ku tomu hlavnému,“ stíšil hlas navigátor, a vysvetlil im svoj plán. Nikto ho neprerušoval, ani mu neskákal do reči, všetci počúvali. „Tak, čo vy na to?“ spýtal sa ich navigátor, keď skončil, a všetci zostali potichu.
„Neviem, myslíš si, že sa to podarí?“ spýtal sa ho pochybovačne Klerge, no navigátor ho okamžite odbil. „Samozrejme že sa to podarí, veď Kézar bude stáť pri nás! Musíte sa však držať plánu, je vám to jasné?“ spýtal sa ich navigátor, a jeden za druhým kývali s hlavami. Videl však, že Klergemu ešte stále niečo vŕta v hlave. „Niečo sa ti nezdá, alebo máš ešte nejakú otázku?“
„Jednu by som veru mal, pravdupovediac,“ priznal Klerge.
„Tak von s ňou!“
„Ako sa vlastne voláš? Plán si nám vysvetlil do detailov, no meno som nezachytil.“
„Ach to,“ povedal navigátor, a tajomne sa usmial. „Volám sa Čeľjanov.“
---
„Koľko to ešte potrvá, kým budeme mať obraz?“ spýtal sa znudene kapitán Heiss, zatiaľ čo už asi po stý krát študoval etiketu Vesmírneho rumu.
„Ešte chvíľku!“ zakričal mu cez plece Josei, zatiaľ čo sa s Klergem snažili opraviť hlavnú obrazovku na mostíku. „Ukáž,“ povedal Josei a jemne Klergeho odsunul, aby skontroloval jeho úsek. „Relé je dobre pospájané, žiadne voľné skrutky nevidím, všetko zaizolované... Dobrá práca, je vidieť že sa učíš!“ a potľapkal Klergeho po pleci. Ten sa len hanblivo usmial a popod nos si zamrmlal tiché „Ďakujem“.
„Dobré ráno, pán kapitán,“ zrazu do miestnosti vošiel Čeľjanov, a úctivo sa kapitánovi uklonil.
„Aj tebe dobré,“ odzdravil ho Heiss a mávol mu rukou, ani sa na neho nepozrel.
„Myslím si,“ povedal Josei a zapojil posledné vedenie, „že už by malo všetko fungovať!“
„Tak to niekto už otestuje,“ povedal kapitán, ktorý sa stále viacej venoval fľaške, ktorú mal v rukách.
„A čo takého zaujímavého by sa malo ukázať?“ spýtal sa Čeľjanov, ktorý sa neustále obzeral a kontroloval, či sú všetci na svojich miestach.
„Konečne sme našli tie prekliate vesmírne veľryby!“ zvolal Josei, ktorý bol príliš zabraný obsluhou riadiaceho pultu, a nevšimol si ako si Klerge a Čeľjanov vymieňajú pohľady a gestá. „Sláva Kézarovi, už to funguje!“ zvolal Josei, a chcel si s Klergem podať ruku, no keď sa na neho pozrel, zistil, že ten na neho mieri s plazmovou karabínou. „Čo to...“ snažil sa povedať, no umlčal ho pohľad do Klergeho očí.
„Prosím, prosím, nebráň sa. Tebe sa nemusí nič stať,“ takmer prosebne mu povedal Klerge, a Josei videl, že jeho nadriadený má slzy na krajíčku.
„Jasné, v poriadku, len pokoj,“ odpovedal Josei, a pomaly zdvihol ruky do vzduchu. Keď sa poobzeral po mostíku, videl že väčšina ľudí má taktiež v rukách karabíny, a všetky mieria na kapitána Heissa. Ten si však stále nič nevšímal, bol úplne pohltený pohľadom na obrovskú obrazovku a na zvery, ktoré sa na nej práve nachádzali.
„Kézarov ľavý tesák, no nie sú krásne?“ spýtal sa sám seba, pohľad stále upretý na obrazovku. „Už neľutujem, že ich máme skúšať,“ hovoril plný bázne.
„Pán kapitán...“ vážne prehovoril Čeľjanov, no Heiss ho umlčal posunkom ruky.
„Teraz nie, nekaz mi to. Nech mi chceš povedať čokoľvek, určite to počká,“ takmer zasnene povedal Heiss.
„Pán kapitán!“ zvolal hlasnejšie navigátor, a popravil si karabínu v rukách.
„Hovorím ti, počkaj chvíľu!“ odpovedal mu kapitán, no navigátor sa nedal len tak odbiť.
„Pán kapitán, počúvajte ma!“ skríkol navigátor, a vypálil varovný výstrel, ktorý konečne upútal Heissovu pozornosť. „Dovoľujem si vám oznámiť, že na lodi práve prebehla vzbura, s úmyslom zosadiť vás i tú odpornú kreatúru. Sľubujem vám, že ak nebudete klásť odpor, nič sa vám nestane.“
„Vzbura?“ spýtal sa kapitán, keď konečne odtrhol pohľad od obrazovky, a zistil že na neho mieri niekoľko desiatok hlavní. „Čo s nami chcete urobiť?“ spýtal sa so záujmom, ani na moment nedal znať strach.
„Vás i vašich najbližších,“ Čeľjanov ukázal na Joseia, „zavrieme do väzenia na lodi. Zostanete tam, pokiaľ sa nedostaneme na najbližšiu administratívnu planétu, tam vás predáme autoritám, a tí rozhodnú o vašom treste.“
„A čo bude s Hergertom?“ spýtal sa po chvíľke Heiss.
„O toho sme sa už postarali, nebojte sa.“
---
„Som ti hovoril, prehnal si to,“ povedal Hergert Heissovi, len čo sa za nimi zatvorili dvere, a oni sa ocitli pod zámkom.
„So starou posádkou by sa niečo takéto nestalo!“ povedal Heiss.
„O akom treste to splietal, neviete?“ spýtal sa Josei, len čo preskúmal každý kúsok ich cely. Zavreli ich do nepoužívanej väzenskej jedálne, ktorú narýchlo vybavili posteľami a prenosným záchodom. Každý navyše dostal kópiu Kódex Kézarum Meistrum, vraj aby „zistili povahu svojich pochybení,“ minimálne to im povedal Čeľjanov.
„Myslia si, že si zradca, a že ťa ovládam,“ odpovedal Hergert, ktorý sa snažil zmenšiť svoj objem, aby druhým toľko nezavadzal.
„To už je čo za somarinu?“ spýtal sa Josei, no kapitán len mlčal, ponorený do vlastných myšlienok. Okrem nich tam bolo ešte asi zo desať ľudí, ktorí sa vystrašene pozerali na Hergerta.
„Nebojte sa, všetko ide podľa plánu,“ povedal Hergert, a väzenie sa ponorilo do ticha.

Veles

Veles
Fear is ever-changing and evolving

Diskusia

Alexander Schneider
Napísané je to fajn, ale nejak som to nepochopil. Neviem, či som niečo prehliadol medzi riadkami, ale jednoducho neviem, čo vlastne je zápletka a pointa toho celého. :D Zdá sa, akoby si to za tú hodinu nestihol dopísať a tak sa to vlastne končí niekde pred koncom a vysvetlením. Hm?
30.04.2022

Veles
Ono je to v podstate príbeh na pokračovanie, musel by si si prečítať zopár mojich predošlých PnPčok 😀
30.04.2022

Grimbur
Stihol si toho celkom dosť. Páči sa mi ako máš vyriešené dialógy. Niečo sa ešte priučím.
01.05.2022

Veles
Už som celkom vytrénovaný, takže už v pohode zvládam napísať 4-5 strán za hodinu :D Inak vďaka za komentár :)
01.05.2022

xius
Hej, dialogy odsypaju pekne a citatel sa vobec nestraca, kto a co hovori. To je super. Klasicky tomu chyba nejaky uzavretejsi dej, ale dalej to slusne funguje ako epizoda budget vesmirnej show. :)
01.05.2022

Veles
Tak to som teda rád xius :) Pomaličky sa ale blíži vrchol "prvej série" ak to tak môžem nazvať, tak dúfam že sa mi to podarí uzatvoriť aby to malo celistvý dej.
01.05.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.