Evina stratená línia

Počiatok cesty cestovateľov čo sa museli vydať na cestu.
Panteón majstrov hrôzy
Ps: Tento príbeh už vyše roka nosím v hlave, ale doteraz som nenašla odvahu, ho napísať, lebo som stále cítila, že ešte nenastal ten správny čas. Teraz viem, že ten čas už nadišiel. Nedokážem odolať, aby som na úvod nepovedala pár slov. Som smutná že väčšina z nás sa správa ako svorka hladných vlkov, trhajú – ničia všetko bez ladu a skladu. Myslia si, že nevadí ak po nich zostane spálená krajina. Hlavne, že oni budú mať dostatok. Tento stav mi pripomína jeden príbeh čo nám deťom po večeroch rozprával náš starký. Tento príbeh sa odohral v dávnej minulosti: Chudobný sedliak pracoval na svojom políčku – oral. Keď nastal čas obeda – prišla jeho matka a priniesla mu riedku polievku. Keď ju ochutnal zistil, že je nielen riedka ale aj bez chuti. Veľmi sa rozhneval a začal ju biť. Márne sa bránila, že v domácnosti nemajú ani štipku soli. Šiel okolo bohatý kupec a so záujmom sledoval scénu, ktorá sa mu odohrávala pred jeho očami. Spýtal sa sedliačika čo tá žena také hrozné vykonala, keď sa tak hnevá. Keď si vypočul celý príbeh – navrhol sedliačikovi, že ho zbaví starosti. Dá mu tú štipku soli, ale na oplátku si vezme so sebou tú starú ženu. Potrebuje slúžku v domácnosti. Sedliačik celý uveličený pristal na výmenný obchod. V duchu sa tešil, že už viac nemusí živiť ďalší hladný krk. Kupec odsypal na kúsok plátna soľ a podal ho sedliačikovi. Ten nelenil a ihneď si chcel ochutiť polievku. V tom momente sa spustil vietor a soľ odfúkol. Sedliačik márne namietal, že dohoda je neplatná – nemá žiadny tovar. Kupec iba mykol plecom a iba povedal.“Obchod je obchod.“ Karavána odišla aj s jeho matkou. Keď si uvedomil čo vykonal – horko sa rozplakal. Za štipku soli predal vlastnú matku, ktorá ho nesmierne milovala a on z celého obchodu nič nemal. Napokon sa nás starký spýtal: „Kto z vás vie aké poučenie plynie z tohto príbehu?“ Všetci sme mali rôzne teórie, ale ani jedna nebola správna. Nakoniec sa nad nami zľutoval a povedal: „Keď človek nečestne- lakomstvom – podvodom, získa nejaký majetok, ten si ho dlho neudrží, rozplynie sa mu medzi prstami a ten dotyčný bude mať škodu a trest nenechá na seba dlho čakať.“
* * *
Štvrté dieťa, syn vládcu domínia, sa volal Qwido Štvrtý. Vládca sa neobťažoval dať svojim deťom riadne mená – všetci sa volali Qwido a každému k menu priradil číslo.
Keď sa narodilo tretie dieťa, manželka sa z búrila a dieťa na jej naliehanie dovolil pomenovať Penelopa Qwido. I keď bola múdra a šikovná, svojmu otcovi sa ničím nezavďačila iba preto, že bola žena.
Štvrté dieťa bol chlapec. Otec si ho dlho nevšímal. Podľa neho bol neschopný – neduživý a na nič nesúci – rojko. Dal ho na výchovu učiteľke Karlin, ktorá žila v paláci mnoho rokov a preto nik nevedel, že kedysi slúžila jeho svokrovcom. Bola ich blízkou spolupracovníčkou – priateľkou, radkyňou. Vedela o všetko čo sa v paláci udialo. Bola ich ušami a očami. S láskou sa ujala opusteného chlapčeka. Od nej získal také vedomosti, ktoré by nezískal na žiadnej škole. Naučila ho samostatne rozmýšľať. Mal nežnú láskavú dušu. Učiteľka Karlin ho často brávala do učebne, niečo ako knižnica, v nej boli skryté učebné kamene. Nik ich nevyrušoval. Keď ich rozostavila okolo nich boli skrytí akoby v bubline a tam sa mohli nerušene rozprávať. Mnoho sa dozvedel o svojich predkoch a kým boli. Predkovia z matkinej strany boli múdri a láskaví ľudia. Stáli dlhé roky na čele domínia /niečo ako štátu/.
Keď sa Qwido oženil s ich dcérou dal ich odstrániť a všetku moc strhol na seba. Odvtedy sa všetko začalo rútiť žeravé asteroidy neustále bičovali planétu a tá sa postupne začala meniť na spálenú zem. Vedci neskôr vymysleli ochrannú bublinu, aby ľudia dokázali prežiť. Predpokladali, že skôr či neskôr ochranný obal skolabuje a planéta zhorí. Rada starších navrhovala, aby vytvorili tím odborníkov a hľadali planétu, kde by sa časom podľa potreby premiestnili.
Vyhodnotili, že jedna malá planéta ktorá je vzdialená iba niekoľko svetelných rokov vyzerala celkom vhodne, ale je trvale obsadená. Potrebovali zistiť za akých podmienok by spolu mohli žiť. Vyslali jednu rýchlu malú loď s minimálnou posádkou. Výpravu mal viesť Druhý syn Qwido, ktorý bol geológ, kartograf, analytik. Mal bystrú myseľ vedel posúdiť všetko za a proti. /Príbeh tohto syna som opísala v predchádzajúcej poviedke/. Druhý syn sa napokon nevrátil i keď vyslal správu, že táto planéta je vhodná pre ich účely.
Napokon rada starších odsúhlasila, aby sa Prvý syn Qwido s malou skupinou vydal po stopách Qwida Druhého. Ten sa skryl v čase a on nemohol nájsť po ňom stopu. Rodina nevedela, že Druhý syn je nielen dlhoveký /Nie nesmrteľný/,ale aj zdedil gén cestovateľov v čase. Starší syn musel použiť všetky vedomosti, ktoré nadobudol na vlastnej planéte, aby mladšieho brata dostihol, ale on bol vždy o krok pred ním.
Za tú dobu si otec /Qwido Veliký/ tak tajne sám seba prezýval. Keď sa starší synovia nevracali - si nechtiac začal uvedomovať, že má ďalšieho syna o ktorom nič nevie. Celú jeho výchovu nechal v rukách učiteľky Karlin. Chlapec mal už pätnásť rokov. Bol to už vyformovaný jedinec s vlastnou hlavou. Netušil, že ho niekedy bude potrebovať. Bolo načase aby si ho obzrel zblízka a utvoriť si o ňom názor. Raz nečakane vtrhol do učebne a s hrôzou zistil ,že syn maľuje rôzne obrázky. V policiach našiel lekárske knihy. Zavolal palácovú stráž. Učebné kamene dal zničiť. Knihy spáliť a učiteľku Karlin dal vhodiť do väzenia. Chlapca hneď na druhý deň poslal do najprísnejšej vojenskej akadémie. Túžil z neho mať vojaka.
Príliš dlho bol pod vplyvom Karlin a všetko čo sa od nej dozvedel si hlboko vložil do pamäti. Vždy mu kládla na srdce, že ak sa naskytne príležitosť má odísť z tejto nešťastnej planéty. Jeho osud je inde a ak vydrží jeho potomstvo vykoná pre jeho novú rodinu veľké veci. Kládla mu na srdce aby nezradil odkaz prarodičov. Nie je dlhoveký, ale má v sebe niečo oveľa viac. Má v sebe gén cestovateľov a to, aby nikomu neprezradil, lebo po tomto géne všetci prahnú. Keby sa o tomto niekto dozvedel bol by jeho život vo veľkom nebezpečenstve. Musí prežiť a splodiť potomstvo. Tento gén sa môže objaviť až o niekoľko generácií a preto nech nie je sklamaný ak ho on sám nebude mať. Ak sa mu podarí uniknúť z tejto planéty nesmie za žiadnu cenu ohroziť seba a svoju novú rodinu. Všetky informácie musí ukryť. Tie sa objavia, keď nastane vhodný čas. Tri roky trpel v akadémii a bedlivo sledoval dianie okolo seba.
Otec Qwido bol nešťastný, že sa mu starší synovia nehlásia. Zostala mu dcéra, /ktorú si nevážil iba preto, že bola ženou/. Bola múdra po matke. Bola výskumníčka. Venovala sa biológii. Rada starších naliehala nech na modrú planétu vyšlú vesmírnu loď s liekmi, a s potravinami, ktoré sa dajú vypestovať na mieste a neskôr môžu prispôsobiť vlastným potrebám. Qwido Štvrtý vycítil, že to je jeho jediná šanca ako sa dostať z tejto planéty. Na strane sestry bola i ich matka. Nekompromisne žiadala aby dal dcére šancu a keď mu akoby náhodou vnukla myšlienku, že ju bude sprevádzať aj ich najmladší syn, pomôže jej vybudovať laboratória a neskôr sa s loďou vráti pre nich na ich rodnú planétu.
Otec Qwido svojim mladším deťom neveril, ale nič iné mu nezostávalo. Prísne najmladšiemu synovi nakázal, nech stráži sestru a čo najskôr sa spojí s Prvým bratom. Na domovskej planéte zostala iba jedna staršia loď a preto pre posádku museli zvoliť hybernáciu - hlboké zamrznutie, lebo odborníci tvrdili, že by posádka lode nemusela prežiť tak dlhú cestu. Tiež navrhovali aby všetkým dali lokalizačné náramky, keby sa niekto chcel odpojiť. Otec Qwido im ešte tajne vpichol pod kožu sledovacie zariadenie.
Jeho manželka poznala zákernosť svojho manžela. Dokázal by usmrtiť vlastné deti, keby zistil, že ho neposlúchli. O dcéru sa nebála - tá svojho otca zbožňovala, ale syn ten ho z celej duše nenávidel. Iróniu osudu tento syn bol k jej srdcu najbližší milovala ho tak ako v chladnom a neláskavom prostredí mohla. Snažila sa dieťaťu uľahčiť život . Najlepšiu vec čo mohla preňho spraviť, že presadila že dostal za vychovávateľku Karin. Chorľavý chlapček jej pripomínal všetko čo stratila ,keď sa vydala za Qwida a preto mu prezradila čo mu otec spravil.
Chlapec ju objal a mlčky prikývol, že pochopil čo pre neho urobila. Dala mu druhú šancu. Mlčky sa s ňou rozlúčil. Rád by jej povedal, že ju má rád, ale otec ho sledoval ako ostriež. Uvedomoval si, že keby ju prezradil obaja by zahynuli. Otec zradu neodpúšťa.
Mladému Qwidovi sa ušla posledná kója. Všetci boli umiestnení podľa hierarchie. Qwido si uvedomil, že sa to dalo čakať, že otec aj týmto gestom prejaví svoj vzťah k svojmu synovi. Pracovník skontroloval všetky prístroje a potom sa pobral do prednej časti lode aby uzatvoril dvere a naplnil kóje príslušnou zmesou na dlhé cestovanie. Pracovník si niečo dával do vrecka a nechtiac vytratil maličký prístroj na vyberanie sledovacieho zariadenia, ktoré sa podľa potreby dalo odpáliť aj na diaľku. Chlapec nelenil a nohou ho vtiahol do kóje uvedomil si, že to pravdepodobne zariadila matka, to bolo jej posledné zbohom. V tom momente stratil vedomie. Skrátka od toho času sa na nič nepamätal.
-II-II-II-
Prvá myšlienka sa mu objavila až keď sa otvorili dvere na kóji. Mraziaca tekutina sa vyvalila z dvier. Na podlahe našiel malý predmet, ktorý si automaticky vložil do vrecka. Dlhú dobu stál na chodbe a snažil si rozmasírovať skrehnuté údy. Na ruke mal identifikátor životných funkcií. Pred cestou mu dali inštruktáž ako sa má správať, keď pristanú na cudzej planéte. Prvé čo musí zistiť či život vonku je vhodný pre jeho rasu. Zapol merač, ktorý mu okamžite ukázal, že prostredie je vhodné pre život vonku. Pozrel sa na dátum a zistil, že cesta na túto planétu trvala o tristo rokov dlhšie ako mala. Uvedomil si ak chce uniknúť z tejto lode musí vedieť kde je a to sa dozvie iba z tohto prístroja. Je otázkou času kým niekto príde a prístroj mu väzme. Chytro vytlačil letecké zábery planéty ktoré zaslal jeho druhý brat na jeho domovskú krajinu. Rád by skopíroval aj všetky údaje, ktoré nazhromaždil, ale vedel z pobytu v akadémií aké by to bolo nebezpečné. I laik vedel, že všetko z ich doby sa môže vysledovať. Znechutene si odfrkol. „Novodobé otrokárstvo.“Okamžite si skryl mapky do vnútorného vrecka obleku. Nič viac si z prístroja neodvažoval vytlačiť. Čo ak niekto prezrie prístroj? Napadla ho absurdná myšlienka. Hneď budú vedieť čo má na pláne. Zobral náramok a silno buchol o plechové schody. Ihneď prestal blikať. Vždy sa môže vyhovoriť, že sa pokazil počas pristávania.
Započúval sa okolo seba. Všade vládlo ticho. Nemal by už niekto prísť? Nemali by aspoň šumieť prístroje. Odrazu ho premklo zlé tušenie. Váhavo sa presunul k susednej kóji to čo uvidel, skoro ho posunulo do kolien. Mladý chlapec bol mŕtvy. Telo bolo zošúverené. Musel zomrieť veľmi dávno. Takýto obraz sa mu naskytol všade. Všetci boli mŕtvy i jeho pekná múdra sestra. Túžil vedieť čo zapríčinil ich zánik. Musí sa pozrieť po lodi, či neobjaví príčinu.
Odpoveď nájde v riadiacej časti. Prístroje boli nefunkčné. Pred jednou tmavou obrazovkou sedel jeden mŕtvy človek. Pravdepodobne ho prístroje predčasne zobudili. Pred ním na malom pulte bol kapitánsky denník. Napísal, že v polovici cesty sa dostali do zhluku asteroidov. Tie loď poškodili a ešte k tomu loď prepadli piráti. Všetko čo bolo cenné si so sebou odniesli. Poškodili prístroje. Všetci čo boli zmrazení boli odsúdení na smrť. "Iba ja komandant Nait" napísal do denníka "som sa skryl a na chvíľu sa zachránil. Ešte pred útokom som sa snažil vyslať správu. Neviem či ste ju dostali. Pre istotu vám nechávam písomnú správu. Viem, že bez kyslíka neprežijem. Snažím sa spustiť núdzový generátor, ale neviem či sa spustí včas a zastaví zánik tejto lodi. Vedzte, že som domíniu slúžil celým srdcom. Nielen že umiera táto posádka, ale pravdepodobne vyhasla i posledná nádej na záchranu našej rodnej planéty. Pokoj vašej duši. Komandant Naint." To bola jeho správa.
Och to je zlé, pomyslel si Qwido. Ak dostali správu celá rada sleduje túto loď a nepotrvá dlho, príde jeho Prvý brat a začne hľadať stopy po preživších a ešte horšie ak zistia na obrazovkách nejaký pohyb nechajú loď a aj človeka v ňom vybuchnúť. Čo mám robiť? Kládol si otázku. Karin naznačila, že musím zachrániť svoje potomstvo a nejaký vzácny liek. Prepána kráľa. Čo to môže byť? Nejaká chemikália? Tá by sa za tie roky musela dávno rozpadnúť. Kľúč musí byť pravdepodobne v laboratóriu, lebo keď s nimi cestovala sestra. Najlepšia biologička, tak tam nájdem odpoveď. Bežal do zadnej časti lode kde predpokladal, že je laboratórium. Cestou rozmýšľal, koľko ešte môže mať času kým sa tam a odtiaľ dostane.
Konečne našiel výskumné pracovisko. Roboty čo sa mali o záhradu starať boli nefunkčné. Vegetácia bola dávno vyschnutá. Žiadna rastlinka nebola živá. Pátral očami či neuzrie niečo zaujímavé. Zrazu zaregistroval, že v kúte stojí pracovný stôl a nad ňou sú police s s uzavretými sklenenými dózami. Každá obsahovala nejaké zrná s popismi. Uvedomil si, že nemá čas ich podrobne študovať. Uvažoval mnoho pohárov neunesie. Mal by nájsť niečo ľahšie v čom by preniesol semená a ak ich zmieša nedokáže ich rozlíšiť. Odrazu zbadal plátenné vrecká pravdepodobne na prenos zeminy. Boli napriek veku celkom dobrom stave. Do každého vrecka vysypal obsah pohára. Okamžite strhol nápis a ten prihodil do príslušného vrecka. No to je všetko dobré, pomyslel si, ale ja nie som biológ, ako budem vedieť na čo ich slúžia? Otvoril dolnú skrinku a tam objavil zošit s poznámkami. Keď v rýchlosti prelistoval objavil kresby rastlín a ich účinky. Neváhal a prihodil do jedného vrecka. Vzadu našiel zapečatený balíček Ktorý mu silno pripomínal balíčky na prežitie, ktoré rozdávali v akadémii. Bleskovo ho vhodil do vrecka. Ešte zhrabol niečo ako motúz. Na viac nemal čas.
Niečo v jeho vnútri začalo tikať. Tak tí špinavci ma zamerali je otázkou pár minút, keď mňa aj s loďou vyhodia do povetria. O dušu letel s plnou náručou k najbližšiemu východu. Dvere boli našťastie otvorené. Rýchlo vybehol von. Náklad odhodil čo najďalej od seba. Trasúcimi rukami vybral z vrecka prístroj na vyberanie čipov. Prechádzal ním po celom tele. Nakoniec ho objavil vzadu na chrbte. Priložil ho a vytiahol. Bol to malý pol centimetrový predmet, ktorý neustále vibroval a naberal na obrátkach. Bez uvažovania napriahol ruku a vhodil predmet do otvorených dverí. Za ním letel i prístroj na vyberanie čipov.
Neuvažoval, robí chybu, ale v tom momente sním lomcovala vražedná zlosť, že ho chceli odstrániť vlastní. Neskôr si s hrôzou uvedomil, že môže mať sebe nejaké iné sledovacie zariadenie a on nebude mať ho čím odstrániť. No dej sa vôľa najvyššieho, s tým už nič nezmôžem. Povedal si trpko. Urobil som rozhodnutie a stým musím žiť. Našiel priekopu a tam si ľahol. Prikryl hlavu rukami a čakal na výbuch, ktorý onedlho nastal. Dlho ležal, celý ochrnutý sa pripravoval, že každú chvíľu vybuchne a jeho vnútornosti sa rozletia po celej krajine.
Skoro po hodine si uvedomil, že sa nič nedeje a on ak zostáva na tomto mieste sa môže stretnúť s bratom, ktorého všetci prezývali modrookým diablom. Ten by dokázal z neho vytiahnuť každú informáciu. Jeho metódy boli tak hrozné, že každý tvrdil, že by radšej zomrel ako sa jemu dostať do rúk. Pozbieral vrecká, zviazal motúzom hodil na plece a pobral sa do lesa.
Kráčal čo najďalej od miesta dopadu. Po niekoľkých hodinách stretol skupinu bojovníkov, boli na pohľad priateľskí. Vzali si ho ochranu. Videli pád lode a preto ho pokladali za nebeského princa. Veľkou výhodou bolo, že sa nikdy nezdržiavali na jednom mieste. Žil s nimi asi rok. Mnoho sa od nich naučil, napr: ako vyrobiť luk a šípy, ako loviť ako z kože ušiť jednoduché šatstvo. Svoje šatstvo, ktoré mal na sebe, radšej spálil, aby po ňom nezostala viditeľná stopa. Počas tohto obdobia prečítal poznámky, ktoré sestra napísala o svojom bádaní.
Ukázalo sa, že semená, ktoré tajne zasadil pri jazere vyklíčili a veselo rástli. Raz mu šaman prezradil, že po kraji jazdí skupina čudných vojakov a vypytuje sa na štíhleho mladíka, ktorí prišiel z oblakov. Ponúkajú za informáciu o ňom vysokú odmenu, keď mu šaman povedal, že veliteľ vojakov má modré oči okamžite vedel o kom hovorí. Poradil šamanovi, že všetci sú v smrteľnom nebezpečí. Musia opustiť toto miesto a dlho sa nikde nezdržovali. Keď sa mu podarí, aby spolu s náčelníkom presvedčili ľudí že to čo videli je veľké tajomstvo a to si želá i princ z nebies.
Celú noc sa zhovárali. Qwido mu dal zopár semien a poprosil ho aby ich zasadil na tajné miesto. Môže odvarmi liečiť svoj ľud. Ešte mu vysvetlil na čo ktoré rastliny slúžia. Ešte ho varoval, aby bylinky neposadil na jedno miesto. Bolo by výhodné, aby o mieste rastu nik nevedel, alebo iba vysoký hodnostár, alebo jeho budúci nástupca. Tieto lieky sú darom od najvyššieho a majú veľkú ozdravovaciu moc.
Na úsvite sa so šamanom rozlúčil. Ten mu priniesol batôžtek s jedlom a priložil mu i primitívne zbrane. Nôž, luk a šípy. Z balíčka na prežitie si nič nevzal. Radšej ho zničil. Teraz, keď vedel, že jeho starší brat neuveril, jeho záhube. Už viac nemohol zostať na tomto kontinente. Príliš mnoho ľudí vedelo o jeho existencii. Rád by sa rozlúčil s krásnou náčelníkovou dcérou, ale šaman iba pokrútil s hlavou. „Nič sa neboj nebeský princ, mi sa o tvoju milú postaráme. Jej dcéra bude kňažkou v našom chráme a bude strážiť tvoje tajomstvo.“
„Prosím vás, dajte dieťaťu druhé tajné meno Tim je to moje rodové meno. Ak sa náhodou niekedy stretneme bude to znamenie, že patrí ku mne.“
Len čo zašiel za kopec. Náčelník dal povel aby sa zbalili a za niekoľko minút opustili tábor.
Neuplynuli ani dve hodiny a už sa v tábore objavili vojaci s modrookým veliteľom. Márne mierili svoje prístroje na okolitú vegetáciu. Nič nenamerali, všetko skúmali, ale v tábore nič nenašli. Táboroví stopári odviedli dobrú prácu. Všetko zahladili. Z kríkov sledovali vojakov. Napokon sa vzduch zavlnil a oni sa v tej chvíli akoby vyparili. Keď to náčelník počul uvedomil si, že mladý princ mal pravdu a proti takému zlu celé ľudstvo vo svoje histórii nečelilo.

Anna RockFlower

Anna RockFlower
Mám pocit že sa mám o svoje príbehy podeliť, však oni si už svojho čitateľa nájdu.

Diskusia

Goran
Čo k tomu napísať? Je to naozaj zlé. Skoro ku každej, minimálne každej druhej, vete mám výhrady. Ale nieže by sa dali napísať lepšie, tie vety sú vyložene chybne vyskladané... A navyše ešte aj obsahujú množstvo chýb. Formálne má text nepreberné množstvo nedostatkov. Ale to nie je len o forme. Ako chceš vykúzliť atmosféru a vtiahnuť do svojho príbehu čitateľa, keď jednou z najdôležitejších aspektov písania je štylistika? Každý tvorca používa nástroje toho ktorého umeleckého (seba)vyjadrenia. Sochár alebo aj maliar to majú z praktického a časového hľadiska oveľa ťažšie. Spisovateľ pracuje len s abstraktným dejateľom - slovom. Ale o čo jednoduchšie je tvorivé písanie oproti iným umeleckým (či remeselným) odvetviam - aspoň z hľadiska technickej prípravy a potrebných komponentov - o to zložitejšie môže byť, pokiaľ chceš dosiahnuť dobrý výsledok. Po koncepčnej stránke sa mi páči spojenie science-fiction a rozprávky. Za to dávam jednu hviezdičku. Žiaľ, príbeh je zmätočne, nudne, nezáživne, (nechcene, lebo za to nemôže autorov úmysel, ale jeho neschopnosť) bizarne, ba úplne zle čitateľovi predostretý. Netvrdím: nepíš. Nie, spokojne píš. Je to skvelé hobby a užitočná arteterapia. Ale ak sa chceš podeliť s druhými, musíš čakať ohodnotenie a dočkáš sa nutne negatívnych reakcií. Povedzme, že nie až tak veľa ľudí má dobrý literárny vkus, ale snáď každý, kto má načítané, dokáže rozlíšiť očividnú kvalitu od nekvality. Okrem toho, tu na scifi.sk nie sú nijaké tetky a ujčekovia z dediny, ktorí v živote neotvorili inú knihu ako Bibliu, sú tu ľudia s nemalým nadaním a s potrebou hodovať na dobrej či aspoň zábavnej a pútavej literatúre. KSú tu ľudia, čo sa naozaj rozumejú do tohto "odboru". Koho tu chceš zaujať? O čo sa týmito príbehmi snažíš? Čo sleduješ? Nepopieram, že máš dobré srdce a rôzne nedostatky, chyby a nedobré stránky ľudského jedinca a ľudskej spoločnosti ťa úprimne znepokojujú, ale ak bude čitateľ chcieť nejakú tú moralizujúcu rozprávku, niečo pre oblaženie duše, má možnosť siahnuť k Oscarovi Wildeovi, Bachovi, Exupérymu, Boyneovi, etc.
Ak má človek predispozície k rozprávačstvu a k práci so slovom, môže sa tréningom zlepšiť. A mal by sa! Ak ale vôbec nedisponuje talentom, prečo si nehľadá iný koníček? Nie je nič úžasné na tom byť spisovateľom, to len pre niekoho je to logické vyústenie jeho snaženia, prípadne nutnosť, lebo je takého založenia a inak nemôže, musí písať, je to jeho najprirodzenejší spôsob sebarealizácie. Rovnako hodnotné je byť športovcom-trénerom, lesníkom, štukatérom, vodárom-inštalatérom, rovnako milé a hodnotné je vyšívať dečky a vyprevádzať deti do školy, rovnako potrebné je vedieť rúbať drevo prípadne z neho niečo vyrezávať... Dosaď si tam takmer čokoľvek.
14.11.2021

HB
Goran, je to Dretnothov fake účet, nič iné ako "je to naozaj zlé" sa nedalo čakať :)
14.11.2021

Aleš Horváth
HB, a k čomu to akože pomôže? otázka je ci to robí úmyselne, myslím jeho štýl, alebo schválne. lebo podľa jeho fb sa mi nezdalo, že by to bol malý pubertiak. a pritom niektoré jeho práce zo začiatku stáli za prečítanie. a vo všeobecnosti nemá až tak zlé nápady.
15.11.2021

Goran
Pozeral som nejaké jeho PnP, ok, nie je to dobré, ale často skôr také typické začiatočnícke, nič zvláštne a nič, na čom by sa nedalo popracovať, a áno, nápady nie sú zlé. Ale tieto nesúťažné poviedky, to je silná káva, napríklad aj ten Annin list. Ja by som si za iných okolností myslel, že to je kanadský žartík, ktorý zašiel priďaleko. Teraz mi to ale skôr zaváňa diagnózou, a to nepreháňam.
15.11.2021

Aleš Horváth
Veľa ľudí mu radilo, ja osobne som mu aj gramatiku opravoval. Mal jednu super poviedku, ktorá ma dokonca inšpirovala a vyhral som vďaka nej FP.
Ale jednoducho sa zaťal že just nebude a tak ... a to je na diagnózu. proste jemu robí dobre byť tou čiernou ovcou. možno si myslí že je takto originál a má svoj štýl.
15.11.2021

Terry Chrapúňzel
OMG. Ja mám mindráky, keď si všimnem, že dve postavy v mojej poviedke majú meno začínajúce na to isté písmeno a hneď sa stresujem, či sa to čitateľovi nebude pliesť a už vymýšľam nejaké nové, ľahko zapamätateľné meno… a nejaký iný autor si na hulváta pomenuje všetky svoje postavy Qwido. :D
15.11.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.