Tri očičká pre Zombušku

Kde nebolo, tam nebolo, na hrade Majnkraft sa odohrával tradičný bál. Všetci zúčastnený sa prišli nielen zabaviť, ale aj prizrieť sa jedinečnej udalosti, kedy si princ Hnilozub vyberie svoju mŕtvu nevestu a strávi s ňou večnosť na tomto či onom svete.
Panteón majstrov hrôzy
Kde nebolo, tam nebolo, na hrade Majnkraft sa odohrával tradičný bál. Všetci zúčastnený sa prišli nielen zabaviť, ale aj prizrieť sa jedinečnej udalosti, kedy si princ Hnilozub vyberie svoju mŕtvu nevestu a strávi s ňou večnosť na tomto či onom svete.
Prišli všetky významné šľachtické rodiny z celého Mrtvákova. Každá mladá dievka snila o tom, že si princ vyberie práve ju a stane sa z nej bohatá a šťastná princezná. Jedna pred druhou sa predbiehali v tom, ktorá si oblečie najkrajšie šaty, spraví si najlepší účes, či najviac ohúri galantného člena kráľovskej rodiny.
Uvádzač predstavoval zaradom každého, kto schádzal po schodoch do tanečnej sály:
„Prichádza Lady Smradoprch z ďalekého Červíkova, spolu so svojím otcom Grófom Otrhancom.“
Alebo:
„Prichádza Lady Žlčnica z východného mesta Luciferov Krk, spolu s rodinou Žrútolov.“
Ako večer pokračoval, všetci sa zabávali a vychutnávali dobré jedlo a pitie. Už tradične sa podávali ľudské filé so smaženou kožičkou, opekané jazýčky, či surové stehná. Najväčšiu slávu však už tradične zožal hlavný chod – mozočky. Poháre štrngali jedna radosť a všetci si pripíjali kvalitnou čerstvou krvou.
Kapela hrala ako vždy pomalú hudbu, keďže hostia tancovali rovnako pomaly, ako dokázali chodiť. Veľa toho spolu nenahovorili, keďže ich komunikačné schopnosti boli obmedzené na vrčanie a pár naťahovaných slabík. Niet divu, že bál mal trvať celú noc.
Princ Hnilozub musel tancovať s každou dievkou, ktorá ho chcela za muža – a nebolo ich málo. Ani jedna sa mu však nepáčila, práve naopak, všetky sa mu hnusili.
Lady Smradoprch bola už v pokročilom rozklade, z Lady Žlčnice niečo neustále vytekalo, Lady Beztvárka malá pretočenú hlavu smerom dozadu a tak musela všade cúvať, Lady Prštek zas... nemala ani jediný prst.
Natrápili sa aj sluhovia, ktorí sa celú noc nezastavili. Okrem toho, že museli nepretržite dokladať na stoly ďalšie a ďalšie mozgy a dolievať krv, museli tiež nepretržite pretierať dlážku od kadejakých telových tekutín, odpadávajúcich nechtov, či vlasov.
Prešla už polovica večera a princ začínal chytať depresie. Dnes si musí jednu z nich vybrať za ženu, avšak toto pravdepodobne skončí katastrofou. Do konca svojej pradlhej existencie bude musieť znášať jednu z týchto oháv.
Zrazu sa však stal zázrak.
Uvádzač ohlásil nového hosťa a všetky pohľady sa – veľmi, veľmi pomaly – presunuli na schody. Ešte nikdy sa nestalo, aby niekto prišiel na bál takto neskoro.
„Prichádza Lady Zombuška, z kraja Mŕtvica.“
A princ nedokázal veriť vlastným očiam, rovnako, ako im nedokázali uveriť ani ostatné dámy na plese. Po schodoch kráčala tá najkrajšia dievčina, akú kedy ktokoľvek z nich videl. Malá dlhé nevypadané vlasy, okúzľujúce prenádherné šaty a jej lesklé črievičky klopkali schodmi, zatiaľ čo hrdo kráčala ako pravá vznešená dáma.
Jej tvár však nikto nevidel, pretože ju mala zahalenú šatkou. Každý hneď začal premýšľať, prečo sa dievčina neukáže celá. Vypadali jej zuby? Alebo jej odpadla rovno celá sánka? Musí tam skrývať niečo fakt ohavné.
Avšak princ bol z nej ako očarovaný. Nedokázal z nej spustiť oči, už ho viac nik iný nezaujímal. Hneď, ako kapela začala opäť hrať, prišiel, aby ju vyzval k tancu.
„O kraji s názvom Mŕtvica som ešte nepočul,“ nadhodil princ tému na rozhovor, zatiaľ čo sa všetci hostia rozostúpili, aby dvojici uvoľnili stred parketu.
„Ale počul, milý princ. Ctený uvádzač ho dnes predsa spomenul.“
Princ sa tejto odpovedi len pousmial a vyzvedal ďalej: „A kde presne je tá Mŕtvica, ak to smiem vedieť? A z akej ste rodiny? A prečo mi neukážete svoju tvár?“
„A prečo vás to zaujíma, ak sa smiem spýtať?“
„Pretože som si práve vybral nevestu a neviem, kto to je.“
„Tichšie, princ môj, počúvajú vás.“
Zombuška sa nenápadne ohliadla cez plece princa a hneď si všimla vražedné pohľady všetkých dám v sále, vrátane ich rodín.
„Nech si počúvajú! Rozkríknem to kľudne aj na celý svet, že sa mi šťastím motá hlava, že som sa zamiloval, a že budem mať svadbu!“
„Na niečo ste pritom ale zabudli, milý princ.“
„Na čo?
„Opýtať sa nevesty, či by vás chcela.“
Princ ostal zarazený a na moment prestal tancovať.
„A vy by ste ma odmietli?“ pýta sa udivene.
„To by ale bola trúfalosť, všakže?“
„Tak dobre, odpovedzte, pani moja. Chcete ma, alebo nie?“
„Dám vám hádanku a ak uhádnete, pouvažujem o tom.“
Princ pochopil, že nemá na výber a tak mierne zaskočený a stále okúzlený prikývol.
„Po prvé, tvár zašpinená od hliny, ale hrobár to nie je. Po druhé, hladké brucho, zuby od krvi, pod nechtami krv, ale vlk to nie je. A po tretie, šaty so závojom žiarivé vyšívané, ale princezná to nie je, jasný pane.“
Princ sa zamyslí, ale na odpoveď neprichádza.
„Škoda. Dokiaľ nebudete vedieť odpoveď na moju hádanku...“
Hodiny na stene zrazu odbili polnoc a Zombuška sa zrazu strhla.
„Prepáčte princ môj, úplne som sa zabudla koľko je už hodín.“
Zrazu sa otočila a začala utekať pridržiavajúc si šaty.
„Počkaj!“ kričí za ňou princ, ale neznáma dáma sa mu stráca pred očami. Rozhodne sa ísť za ňou, no len čo ho Zombuška pustila, navalila sa naňho kopa ďalších pytačiek.
Keď sa nimi predral a vybehol zo sály von, už tam nebola. Len na zemi čosi našiel – to jediné mu po nej ostalo. Odpadla jej ľavá dlaň aj s prstami.
***
Princ Hnilozub ešte dlhé dni smútil a trápil sa. Nemohol pustiť hlavu svoju milovanú neznámu. Už vedel, že kraj si vymyslela, tvár jej nepoznal, ale zaumienil si obrátiť kľudne aj celé kráľovstvo hore nohami, len aby našiel svoju milú.
Chodil od domu k domu, z jedného kraja do druhého a klopal na každé dvere. Prikladal nájdenú ľavú dlaň každej dievčine, ktorú doma mali, len žiadnej nepasovalo.
Až jedného dňa, v dedinke Hnusné Bahno, mu pri jedných dverách otvorila špinavá slúžka.
„Prepáčte, neviete tu náhodou o nejakej panej, ktorej by chýbala ľavá dlaň?“
„Je mi ľúto, princ môj, ale takej tu niet,“ odpovedala slúžka.
Princ ten hlas však ihneď spoznal. Schytil slúžku za ľavú ruku a hneď si všimol, že dlaň jej chýba. Udivenému takmer spadla sánka na zem. Avšak vyskúšal, priložil tú, ktorú našiel a... pasovala!
„Pani moja? Zombuška?“
„Takú ste nečakali, princ môj, všakže?“
„Ale... ako?“
„To je príbeh dlhý, princ, avšak vy by ste sa radšej už mali vrátiť do svojho kráľovstva.“
Zombuška len sklopila zrak a začala zatvárať dvere.
„Počkaj!“ zastaví ju princ a vloží nohu do dverí.
„Zombie,“ povie jej.
„Prosím?“
„Odpoveď na vašu hádanku, princezná moja. Zombie.“
Usmeje sa na ňu a ona mu úsmev opätuje. A obaja už vedia, ako toto dopadne a tak sa pobozkajú.
„Nemáš inak náhodou macochu?“
„Prosím?“
„Ale nič.“
A opäť sa bozkávajú.
I tak sa konala svadba a udalosť veľká to bola. Princ Hnidopich berie si Zombušku z Hnusného Bahnova. Ich láska však všetky zloby prekonala a po rozklade kráľa a kráľovnej sa z nich nová mocnosť stala.
A tak žili spolu šťastne, až kým sa tiež nerozložili.

Tomáš Staviteľ

Tomáš Staviteľ
Nakoniec som na začiatku. Bez zmyslu. Tak dal som si meno. A napísal svet.

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Ach jaj. S textom ti to ide dobre, ale nápad je ako paródia paródie. Asi nie som cieľovka, ale nepáčilo sa mi to takto. 4 body
30.01.2021

HB
Vtipná uletenosť :) Pozor na hrubice, ale to by si si pri druhom prečítaní isto všimol. Od začiatku sa to jasne nebralo vážne, čiže keď som sa nastavil na tú vlnu, vedel som si to užiť. Každopádne, máš aj oveľa lepšie texty, jeden z nich si zrovna dnes poslal do Slavconu, ber to tak! :P
30.01.2021

B.T. Niromwell
Mne sa ten nápad veľmi páčil, užila som si to, len večná škoda, že ten koniec nepriniesol nič nové, človek sa už od polky len tak viezol. Ale na začiatku som sa veľmi bavila.
30.01.2021

Jan Ťuhýček
Náramně jsem se při čtení bavil. Pride and Prejudice and Zombies a jeho československo-západoněmeck á vtipná obdoba. Velmi povedené.
31.01.2021

xius
Ej, ta prva polovica bola stavnata! :) Potom asi unava z tempa a tlaku bliziacej sa uzavierky! Ale stale pekne, upravena hadanka aj jej riesenie ma potesilo. V takom kratkom case vzdy nejako carujes. :) Pretapol som sa a dal nizsie hodnotenie ako som chcel. :( Mala to byt syta a zabavna 8, napriek predpokladatelnemu zaveru.
10.02.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.