Svadba, na akú sa nezabúda

Téma: podivní príbuzní
Podporte scifi.sk
Eva s hlbokým povzdychom zarazí podpätok dvestoeurových lodičiek do pravého oka strýka Ondreja. Vyťahovaním sa nezdržiava. Len tak v pančuchách sa rozbehne preč. Účes, kvôli ktorému strávila celé dopoludnie u kaderníka, je v troskách. Na svadobných šatách sa jej skvejú tmavočervené kvapky krvi a veľmi rýchlo zasychajú.
Vraj to mal byť najkrajší deň jej života. O tom Eva začala pochybovať, už keď mesiace vopred statočne čelila vybavovačkám od všetkých možných úradov až po kvetinárstvo a robila stovky životne dôležitých rozhodnutí o veciach ako farba prestierania. Keď sa však teraz pozerá na ten krvavý masaker navôkol, musí uznať, že až takú katastrofu nečakala.
A všetko len pre jej podivných príbuzných!
* * *
„Ale, mami,“ prosila Eva, „my predsa nechceme až takú veľkú svadbu!“ Do dňa D chýbali dva mesiace. Sedeli spolu za kuchynským stolom a prechádzali si prvú verziu zoznamu hostí. Eva s hrôzou sledovala, ako sa prázdny hárok papiera napĺňa menami všetkých možných tetiek, ujcov a bratancov, ktorých jednoducho nesmú uraziť.
„Nič sa neboj. Tvojmu bratovi sme na svadbu prispeli, dáme aj tebe.“
„Aj tak nemusíme volať všetkých,“ budúca nevesta sa sústredene zahľadela do papiera. „Napríklad prateta Milada. Tá ešte vôbec žije?“
„Jasne, že žije. A ja som na svadbe jej dcéry bola, tak aj ona príde na tvoju.“
„Ale mami… Dvadsať rokov som ju nevidela!“
Hádka trvala do polnoci. Zoznam maminých hostí sa podarilo zredukovať z 50 na 48. Aj malé úspechy sa počítajú.
* * *
Dva týždne pred svadbou Eve poštár odovzdal malú obálku a veľký balík.
V obálke bol krátky list. Prateta Milada potvrdila svoju účasť. Príde bez partnera. Z ponúkaných možností nechce na večeru ani rybu, ani kura, má špeciálnu diétu, tak si jedlo zabezpečí sama. V balíku posiela darček. Prateta totiž nikdy nezabudla, že sa Eva ako malá rada hrala s jej čivavou Ľudovítom a bola naňho dobrá. Baliaci papier môže zahodiť, ale špagát nech jej pošle späť alebo ho vráti na svadbe. Ešte sa jej zíde. Aha, a vraj sa veľmi teší.
V škatuli Eva na svoje veľké pohoršenie našla Ľudovíta osobne. Poctivo vypchatého vrátane veľkých sklenených očiek a vycerených zubov. Bleskurýchlo zaklapla veko, ale čo raz videla, nemohla odvidieť.
V najbližších týždňoch sa jej Ľudovít miešal do nočných môr. Raz jej trhal šaty na franforce, inokedy pri oltári zdvihla ženíchov závoj (sny sú proste divné) a pod ním našla namiesto Miša zúrivú čivavu.
* * *
Eva, už vyobliekaná, v hotelovej hale víta hostí, zatiaľ čo jej otec spolu s Michalovým „vyberajú vstupné“. Každému, kto príde, nalievajú za jeden, buď z parádnej fínskej vodky, alebo z dedkovej domácej.
„Jeeej, tebe to svedčí!“ vykríkne hneď z príchodu sesternica Katka. Chytí Evu za obe ruky, dokonca jej prikáže otočiť sa, aby mohla poobdivovať naberanú sukňu zo všetkých strán.
„Čosi ti tu trčí,“ upozorní ju napokon a so spýtavým pohľadom vytiahne z Evkinej hodvábnej kabelky dlhý kus špagátu.
„To máš, aby ti Mišo neušiel?“ opýta sa zo žartu.
„Nie, nie,“ Eva nešikovne pchá špagátik naspäť. „To je pre pratetu Miladu, poslala mi darček, ale špagát chce naspäť. Riadna podivínka.“
„Prateta Milada? Ale veď tá je už najmenej mesiac tatam! Mladí ani vedieť nedali, dozvedeli sme sa až týždeň po pohrebe. Mama ti nehovorila?.“
„Ale, veď tam ide!“ Eva zdvihne prst a ukáže na osamelú postavu vo dverách. Hoci pratetu roky nevidela, s istotou ju spoznáva, najmä podľa charakteristického ružového klobúčika zdobeného rozpadajúcimi sa umelými kvetmi.
Prateta zdvihne hlavu. Pokožku má úplne sivú. Je vychudnutá, až jej kosti trčia. Doslova. Spod rozdrásanej pokožky jej vykúka polka lebky. Ľavé oko má zakalené, pravé sa jej húpe po líci na hnijúcom zhluku nervov a tkanív. Ruky jej podivne visia pozdĺž tela, pri každom kroku sa nebezpečne nakláňa doprava.
„Modzooooog,“ zachrčí a namiesto ponúkaného štamperlíka sa vrhne na strýka Ondreja. Pozvali ju predsa na hostinu, a tak hryzie každého, kto je po ruke. Príbuzných či priateľov, z Michalovej i Evinej strany. A čo je horšie, jej obete neostávajú len tak ležať.
Zombíci sa budia a sú hladní.
Ešteže sa Eva pred pár rokmi vykašľala na kurz varenia a prešla radšej na karate. Sama sa ale aj tak neubráni, najmä s tou vlečkou nie. Našťastie otec pohotovo rozbil fľašu od vodky a statočne sa ňou oháňa, Katka sa zase ozbrojila nožom na tortu a zo svadobného apartmánu už vybieha Michal s poľovníckou puškou, ktorú splašil bohviekde.
„Snáď s tým vie narábať,“ pomyslí si Eva a kopne do ďalšej hlavy…

YaYa

YaYa
Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky a dohliada na pravopis a gramatiku.

Diskusia

HB
Krásny pulp! Text po technickej stránke klasicky na veľmi vysokej úrovni.
27.12.2020

Aleš Horváth
po technickej stránke v pohode. mne osobne nesadla, ale neviem definovať prečo, proste nie moja šálka kávy.
31.12.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.