Zdeno

PNP
Podporte scifi.sk
„Máš niekedy taký ten pocit, že žiješ v Matrixe?“ zahabkal Zdeno, vložil si ruky do vreciek a krk stiahol hlbšie do pleteného roláka. Zdalo sa mu, že keď nahlas vyslovil niečo také, novembrový vietor ešte viac zosilnel a vzduch akoby zastal, zmätený absurditou otázky obyčajného človeka.
Klára neodpovedala. Ale s výrazu jej tváre usúdil, že oľutovala nápad ísť na rande naslepo.
„Teda akože nemyslím úplne ako v Matrixe,“ pokračoval Zdeno, zámerne ignorujúc Klárin zjavný nezáujem, lebo sa bál, že už nikdy v živote nenájde odvahu sa s tým niekomu zveriť. Názor dievčaťa zo zoznamky mu nemohol nijako uškodiť, prinajhoršom sa už nikdy neuvidia. Prinajhoršom bude pár nocí hľadieť do stropu a rozmýšľať, ako veľmi sa strápnil. Ale aj to by bolo lepšie ako hľadieť do stropu a rozmýšľať nad niečím, čo nevedel tak celkom pomenovať...
„Vieš,“ rozmýšľal nahlas, „skôr... Dokážeme reálne, ale naozaj, povedať, že ľudia okolo nás nie sú len projekcie? Len bábky? Ako mi napríklad ty môžeš dokázať, že máš skutočné vedomie? Alebo ja tebe? Alebo že akonáhle sa naše stretnutie skončí, že neprestaneš existovať?“
Takéto dni boli naozaj ťažké. Nie len pre človeka zúfalo tancujúceho okolo myšlienok, ktoré ho mali akosi nejasne doviesť k zmyslu života, ale aj pre Stvoriteľa, ktorý sa ho od toho vehementne snažil odradiť.
Nebude to sranda, obzvlášť ak zasa ani oka nezažmúri. Predvčerom, keď Zdena zase pochytila nespavosť, takmer uvidel, ako jeho sused vylietava zo záhrady. Prebdetým nociam musí byť koniec, zaumienil si Spasiteľ. Nejako to bude musieť vymyslieť.
Dostal nápad.
„Páči sa mi, ako rozmýšľaš,“ povedala Klára nečakane po nekonečnej chvíli ticha, počas ktorej sa Zdeno v duchu lúčil s druhým rande. Dievča si zarovnalo neposlušné tmavé vlasy za uchom a usmialo sa. Malo krásny, úprimný úsmev.
Toto je ten dôkaz, pomyslel si Zdeno. Takýto úsmev by nenaprogramovala ani tá najvýkonnejšia mašina na svete. Ani ten úsmev, ani hrejivý pocit, ktorý sa mu rozlial po celom tele.
Tej noci veľa nespal, teda spočiatku, ale jej teplé, nežné telíčko napokon znehybnelo vedľa toho jeho a do tmy sa ozvali jej pravidelné výdychy. Čoskoro oťaželi viečka aj jemu.
Stvoriteľ si vydýchol. Rýchlo sa rozbehol k mašine a začal otáčať kľukou. Ozubené kolieska sa dali do pohybu a stovky bábok sa vystreli a začali stúpať k nebu, priamo do jeho dielne.
Matrix! povzdychol si Stvoriteľ s istou dávkou závisti. Kiežby! V skutočnosti bola jeho práca oveľa zložitejšia, oveľa... manuálnejšia. Vďakabohu, že na vytvorenie ilúzie sveta so siedmimi miliardami ľudí mu postačilo niekoľko stoviek bábok, no musel každú noc meniť, aby sa neopotrebovali. Kláru chcel pôvodne vymeniť až o týždeň, ale podľa toho, ako sa opotrebovala už dnes, to bude musieť urobiť možno už na ďalšiu noc. Niečo vymyslí, aby u Zdena nemusela prespať, večeru u rodičov alebo učenie sa na skúšku.
Meno prvého človeka sa nezačínalo na A, ale na Z. Prvého a jediného. Stvoriteľ, to áno, ale nech robil, čo mohol, svoj patent už nedokázal zopakovať. Vedel, že by sa mal poradiť so svojimi bratmi. Povrávalo sa, že niektorí z nich vytvorili svety s celou civilizáciou! Také niečo sa na Zemi zatiaľ nepodarilo, a tak musel Stvoriteľ každú noc rozhýbať ozubené kolieska a opraviť svoje bábky. Škoda, že projekt Človek nebol zatiaľ príliš úspešný, doprial by Zdenovi skutočných spoločníkov, mal ho rád. I keď by ho bol mal radšej, keby mal v hlave o koliesko menej, pôsobil by mu tak oveľa menej stresu.

B.T. Niromwell

B.T. Niromwell
Má rada: dobrú literatúru, dobré béčka, knihy, filmy, rýpanie do začínajúcich autorov. Nemá rada: zlú literatúru, ľudí, čo používajú slovo "moc" ako príslovku

Diskusia

xius
Ziarlim. Velmi fajn a to na neuveritelne malej/kratkej ploche. Takyto stvoritel je sympatak, hoc klame. :)
26.09.2020
8HitBoy
Bože, nádhera. Keby máš nato viac času a môžeš niektoré veci rozvinúť, učesať, atď., tak toto má potenciál byť nehorázne skvelá poviedka. Prosím, prosím, skúsiš to? :)
(also: "Z" výrazu tváre, nie "s"!)
26.09.2020
kAnYs
Super. Necakany zvrat a steampunk som ozaj necakal :D 9.
26.09.2020
Magda Medvecká
Och, toto bolo také milé <3 viem, že to asi nie je najlepšia charakteristika, ale ja mám strašne rada takéto veci, kde sú ľudia a stvoritelia a tak k sebe dobrí a majú sa radi a sú tak trochu aj ťuťmáci, ale tak v dobrom :) (a nie je to gýčová romantika). A Zdeno ako meno pre prvého a jediného človeka je top!
Len čo mi tam trochu vadilo, že nebolo oddelené, kedy sa čo deje Zdenovi a kedy Stvoriteľovi. Hlavne tam na začiatku ("Takéto dni boli naozaj ťažké..." - musela som to prečítať 3x, aby som si uvedomila, že to už je niekto iný), asi by to chcelo nejaké textové oddelenie.
26.09.2020
Milan "Miňo" Tichý
Zlaté :) trochu by to chcelo oddeliť kedy sa dej točí okolo Zdena a kedy okolo stvoriteľa ako píše Magda, ale inak fajn. Na to za koľko si to napísala ozaj slušne vypointované a dokonca zapracované dve témy!
27.09.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.