Kolobeh života

„Vysušiť?“ „Vysušiť!“ „A zjesť?“ „Potom zjesť, áno,“ súhlasil. „Mm! Zjesť hneď!“ namietal klon neústupne. „Ale kde, ty trdlo. Otrávil by si sa a umrel. Kch a blé!“ chytil si alchymista rukami krk a vyplazil jazyk ako ozajstná otrávená mŕtvola. „Takto!“ Jeho klon novú informáciu zadumane spracovával. Vzhľadom sa takmer nelíšil od originálu, ale nemyslelo mu to. Skúsenosti žiaľ v skúmavkách nerastú. No s trochou správnej motivácie… „Nevadí,“ vyhlásil.
Fantastická poviedka
4.
kolo
„Vysušiť?“
„Vysušiť!“
„A zjesť?“
„Potom zjesť, áno,“ súhlasil.
„Mm! Zjesť hneď!“ namietal klon neústupne.
„Ale kde, ty trdlo. Otrávil by si sa a umrel. Kch a blé!“ chytil si alchymista rukami krk a vyplazil jazyk ako ozajstná otrávená mŕtvola. „Takto!“
Jeho klon novú informáciu zadumane spracovával. Vzhľadom sa takmer nelíšil od originálu, ale nemyslelo mu to. Skúsenosti žiaľ v skúmavkách nerastú. No s trochou správnej motivácie…
„Nevadí,“ vyhlásil.
* * *
Najprv slušne zaklopala, tak kričala a keď jej odišiel hlas, párkrát dvere kopla a možno padla aj nejaká facka. Nakoniec to vzdala, sadla si na zem a skúšala si spomenúť ako sa sem vlastne dostala?
„Nepamätám!“ zasyčala do tmy vlhkej kobky, v ktorej sa pred pár hodinami (dňami?) prebrala. Občas počula tlmené mužské hlasy, ale nedokázala zachytiť ani jediné slovo. A oni jej nevenovali pozornosť. Prvýkrát jej napadlo, že je možno väzňom. Nebola to pekná myšlienka.
Snažila sa preskúmať svoje spomienky a vydolovať z nich aspoň nejaký útržok, ktorý by jej pomohol pochopiť viac.
Je zranená? Cítila sa fajn, podozrivo fajn. Nebola dokonca ani len hladná. Zachmúrila sa a jazykom si spočítala zuby. Presvedčenie, že pred chvíľou jedla niečo veľmi dobré sa znásobilo.
„Čo som to…“ premýšľala nahlas a zmätene si ovoňala prsty. „Huby?“
Zachytila nový hlas, tiež mužský, ale menej sebaistý. Rozhovor bol stále príliš tlmený, aby si z neho vzala viac než pocit – hlasy sa hádali. Nie zlostne, nie zúfalo. Tón a krátke striedanie oboch jej pripomínalo dohadovanie ceny na trhovisku.
Dvere sa pomaly a nehlučne otvorili. Svetlo vstúpilo do jej strateného sveta a bez hanby ju oslepilo.
„Aha, tak už sa zobudila!“ zvolal prvý hlas. „To ma mrzí! Dávkovanie, hm. Možno priveľa cukru? Značím si! Ale tak! Jedna-dve malé chybičky, no!“ uzavrel prvý hlas a odrazu stál úplne pri nej.
„Ako sa cítite? Nejaké bolesti?“ pýtala sa jej tvár šedovlasého muža zblízka. Nestihla odpovedať, zdalo sa, že muž ťažko skrýval nadšenie a pustiť ju k slovu bolo už nad jeho sily.
„No! Vyšlo to! Žiadne vady! Aj počet prstov už sedí!“ uistil postavu naďalej stojacu pri dverách.
Muž unavene prikývol a podal jej ruku.
„Má aj jej spomienky? Je úplne rovnaká?“
„Oh, presne tak! Teda nie hneď, ohó! Príroda si berie svoju daň, to nie je ako moja veda! Chvíľu jej to trvá. Ale stačí čas a no, trochu známeho prostredia. Zamiešať a hotovo!“ sypal slová šedovlasý a spokojne si tlieskal.
„Anna?“ pozrel na ňu unavený muž.
Usmiala sa, lebo si spomenula, že je Anna.
„Dokázal som to!“ radoval sa alchymista nad svojim úspechom a po dutom buch sa zviezol na podlahu.
„Ale nie hneď,“ uzavrel muž a s Anninou rukou v pevnom zovretí vyšiel von.
* * *
Klon strkal palicou do alchymistu. Obhrýzal si nechty a mumlal. V celom dome nenašiel nič, čo by sa dalo jesť a stále dokola sa vracal k malej, vlhkej kobke, kde ležal jeho originál. Už to bolo niekoľko dní a na nehybnom tele začali rásť huby.
„Vysušiť?“ opýtal sa ticha a jednu si odtrhol. „Eh!“ uzavrel problém a strčil si sústo do úst. A nechutilo to vôbec zle! Klon zahodil aj posledné obavy a hltavo sa vrhol na svoj objav.
„Chcelo by to víno,“ zamumlal unavene v pauze. „Alebo možno trochu korenia?“
Pokrútil hlavou a hodoval ďalej.

xius

xius
Milovnik dun, bullet-time a ery videohier, ked este neboli graficke karty.

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Nebolo to zlé, len mi nejako unikla pointa. Takisto by to chcelo trošku lepšie dávkovať dialógy, bolo ich tu skrátka priveľa. Chýbali potom opisy a vysvetlivky, ktoré by ma lepšie uviedli do deja. Dal som 6 bodov, márne to rozhodne nebolo.
25.07.2020

Myrmarach
Asi som to úplne nepochopila, ale celkovo to vydalo na príjemný kulinársky zážitok :) 8 bodov
25.07.2020

YaYa
Takisto ma to zmiatlo. Pointu som pochopila. Problem ale je, ze jednotlive podrobnosti nezapadli do seba, tak aby ten zaver fungoval. Ale po dotiahnuti detailov by to mohla byt pecka.
26.07.2020

Aleš Horváth
Mám podobný názor ako YaYa. Pochopiť sa to dá, ale doladiť to by tomu nezaškodilo.
27.07.2020

Milan "Miňo" Tichý
Nebolo to zlé, len tomu niečo chýbalo. Možno pár opisov navyše? Menej dialógov? Viac času? Asi zo všetkého trochu , také už bývajú PnP :)
)
29.07.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.