Únik

...
Podporte scifi.sk
Mesto zachvátila panika. Odkedy vyhlásili karanténu, šlo to so všetkým dole vodou. Najprv ľudia vykupovali čo sa dalo. Neskôr prišlo vykrádanie. Tak útoky na domovy a plienenie. Ani samotná nákaza nenapáchala toľko škody ako ľudia. Endy sa rozhodol, že to zašlo priďaleko. Zbalil si veci a šiel za svojou rodinou. Snažil sa presvedčiť mamu, otca aj brata, aby spolu s ním čo najrýchlejšie odišli z mesta.
Neposlúchali ho. Argumentovali tým, že nenechajú dom len tak napospas plieničom. Nákaza aj s karanténou čoskoro pominú a všetko sa vráti do starých koľají. Endy tomu neveril. Nemohol svoju rodinu presvedčiť. Aj keď veľmi naliehal. Musel teda odísť sám.
Jeho brat bol zberateľom strelných zbraní, takže iste sa v dome ubránia aj malej armáde.
No nik nevie ako dlho to všetko potrvá. A možno sa z obrancov nakoniec budú musieť stať útočníci. Endy sa nechcel stať niečím takým.
Cesty a diaľnice boli uzavreté. Preto zamieril na okraj mesta, kde sa začínali kopce a malý les. Odparkoval auto, vzal si svoj batoh a zamieril hlboko do lesa. Našťastie to tu nik nekontroloval. Bola tam ale tabuľa, bola červená. Písala sa tam výstraha, ktorú Endy ignoroval.
Ako šiel lesom, snažil sa byť ostražitý. Netušil, či niekto nemal podobný nápad ako on a nemusel byť priateľský. Alebo či predsa len toto miesto nestráži armáda. Či iné ozbrojené zložky. Ako kráčal húštinou, na niečo narazil. Bol to spiaci medveď. Vyzeral tiež chorý. Vypadávala mu srsť, ťažko dýchal. Pôsobil, že má každú chvíľu skonať. Endy sa zľakol. Zahryzol si do pery a medvedíka pekne obišiel.
Radšej ho nebude budiť a poberie sa ďalej. O nejakú chvíľu začul hlasy. Boli to ľudia. Vybral sa k nim, možno budú dobrí. Možno vytvoria skupinu a budú sa vzájomne chrániť. Až prišiel bližšie, jeho názor sa rýchlo zmenil. Vyzerali celkom ako plieniči.
Nevšimli si ho. Druhý krát mal toho dňa šťastie. Vydýchol si a otočil sa, že rýchlo odíde. Ale vtom ho čosi prudko sotilo. Stál za ním celý čas jeden zo sliedičov. V okamihu ako sa otáčal doňho silne udrel. Endy sa vykotúľal až do stredu tábora plieničov. Batoh mu spadol z ramien.
„Pozrime sa, návšteva. Čo tu robíš kamarát?“ opýtal sa Endyho blond chlap s červeným nosom.
„Ja sa snažím dostať do bezpečia,“ Endy bol úprimný ako vždy.
„Tak to sa ti to vôbec nepodarilo.“ Uchechtol sa ďalší.
Blonďák nahlas zvolal: „Kto je hladný? Máme čerstvé mäsko.“ Všetci sa začali zhlukovať okolo nezvaného hosťa. Endy mal v žilách čistý adrenalín. Rýchlo vstal a začal utekať. Chlapi bežali za ním. Všetko čo mal aj batoh nechal v tábore. Len bežal najrýchlejšie ako vedel aby si zachránil holý život.
Vedel, že ďaleko neutečie. Kľúče od auta boli v batohu. Navyše mal astmu. Zadýcha sa a chytia ho. Napadlo ho niečo. Utekal smerom ktorým prišiel. Dúfal, že mu plán vyjde. Blížil sa k húštine a chlapi ho už dobiehali. Vedel presne kam má zamieriť.
Ešte tam ležal.
„Macko. Dúfam, že ešte dýchaš,“ povedal si popod nos a vyskočil medveďovi na chrbát.
Ten sa trochu pohol. Endy ho preskočil a pre istotu nakopol. To ho prebralo. Mrzutý chorý maco sa začal stavať na nohy. Endy nečakal a upaľoval ďalej. Dal do toho všetko.
Začul za sebou výkriky a zúrivý rev. Ani nechcel vedieť čo sa za ním deje. Neobzeral sa. Len utekal. Už mu bolo jedno ktorým smerom. Keď prestal vládať, zrútil sa na zem a vyčerpane dýchal. Dýchanie bolo momentálne ťažšie ako povedať šéfovi, že môže ísť do zadku.
Keď nabral znova plné vedomie, zistil, že je na lúke. Bola nádherná. Nepoznačená nákazou. Neďaleko naň hľadel mohutný jeleň. Slnko už zapadalo a okolia sa zmocňovalo šero.
V diaľke sa ale zračila oranžová žiara.
Šokovalo ho keď zistil čo to bolo. V videl svoje mesto. Nad ním svietiace objekty, čo mohli byť lietadlá alebo vrtuľníky. Tie zhodili na mesto napalm alebo čosi. Pretože bolo celé v plameňoch. Spomenul si na svoju rodinu. Pred chvíľou krásna lúka sa stala výjavom z pekla.

Grimbur

Grimbur
Bookworm.

Diskusia

B.T. Niromwell
Páčili sa mi vložené detaily o hlavnom hrdinovi, ako že mal astmu, alebo povedal pravdu ako vždy atd, dobre to budovalo vzťah s postavou. Záchrana medveďom mi prišla trochu pritiahnutá za vlasy, akože dosť to bolo 50/50, že ho samého nezožerie. Celkovo trochu škoda toho lineárneho rozprávania, niečo bolo takto, vyzerali takto, hodilo by sa tam skôr opísať veci ako ich pomenovať, na tom sa asi podpísal ten hodinový časový limit.
28.03.2020
Milan "Miňo" Tichý
Chýbali tam dialógy....tie dej posunú oveľa viac ako nudné rozprávanie. Navyše tam bolo priveľa náhod, ktoré pôsobili veľmi účelovo ( medveď, bratova zbrojnica ako ospravedlnenie, že rodinu nechal v dome atď. ) a stále netuším kde je zapracovaná téma a rozmýšĺam aj nad tým fantastickým prvkom, ktorý tam imho nebol...
29.03.2020
8HitBoy
Viac menej súhlasím s ostatnými, nečítalo sa to zle, ale po chvíli mi začalo to rozprávanie zložené len z opisu situácie (skoro až) holými vetami nehorázne vadiť. Okrem toho, neviem identifikovať, či sa jedná o úplne seriózny príbeh alebo je schválne miestami tak trochu "pritiahnutý za vlasy", čo je možno škoda. Bolo to fajn, ale mohlo byť ešte oveľa lepšie, teším sa na ďalšie poviedky!
29.03.2020
Jan Ťuhýček
Měl jsem dojem, že začátek povídky mířil k jinému konci, než k jakému povídka nakonec dospěla. Začátek ale měl jednoznačně skvělou atmosféru, i když zrovna teď číst o nákazách... brr:))
29.03.2020
Monika Kandriková
Pridala som jeden bod za tieto dve vety: A možno sa z obrancov nakoniec budú musieť stať útočníci. Endy sa nechcel stať niečím takým. - Lebo mi to prišlo ako bodu hodné. :D
30.03.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.