Bola to len hra

Aj tá najnevinnejšia zábavka sa môže zvrtnúť. Poviedky na počkanie, nemohol som si nechať ujsť?
Filmová história scifi
Anna vždy vedela, že v tom lome sa raz stane nešťastie. Keď uvidela uplakané dievčatko, ako stojí na prahu dverí a poťahuje si sukničku, vedela, že je nedobre.
„Poďte, prosím, teta Anna!“
„Stalo sa niečo, Dorotka?“ spýtala sa malej dievčiny.
„Váš Miško...“
Ďalej sa už malému dievčatku nedalo rozprávať a Anna ani nenaliehala. Chytila malú za rúčku a vybehla smerom, kde sa chodievali hrávať deti z dediny. K opustenému kameňolomu.
Bežali ako o život, keď už malá nevládala, Anka ju vzala na ruky a utekala takto ďalej. V pľúcach ju pálilo, pred očami jej naskakovali hviezdičky. O kameňolome sa toho narozprávalo veľa a ona len dúfala, že nič z toho nie je pravda.
„Čo...ste...robili?“ spýtala sa prerývaným dychom Dorotky.
„Len sme naháňali svetielka, ale potom...“
Opäť jej tváričku zaliali slzy a bolo jasné, že najlepšie bude presvedčiť sa na vlastné oči. Ku kameňolomu to už nebolo ďaleko.
Anna si spomenula, ako ju ešte jej rodičia strážili, že v kameňolome vidno malé svetielka, ktoré lákajú deti, aby ich nasledovali. V okamihu, keď obeť prestane dávať pozor, sa spoza skaly vynorí démon, ktorý dieťa schmatne a hoduje na ňom, až kým ho nepripraví o život. Jej to vtedy stačilo, aby tam nechodila, ale jej syn, Miško, bol iný. Zdedil otcovu dobrodružnú povahu.
Dobehli ku kameňolomu, kde sa na jednej skale chúlili ďalšie tri vystrašené deti. Uprene na niečo hľadeli, od strachu hádam zabudli aj dýchať. Len slané cestičky na ich lícach dávali najavo, akú veľkú hrôzu zažili.
„Tak, čo, kde je môj Miško?“ v hlase Anke zaznela nefalšovaná panika a zúfalstvo matky, ktorá nevie, čo sa stalo jej synovi.
Najbližší chlapec len nemo ukázal pred seba.
Miško ležal horeznačky na chodníku asi dvadsať krokov pred nimi, oči mal zavreté a z rany na bruchu mu tiekla krv. Dýchal, stále bol ešte nažive.
„Čo ste tu robili, doparoma?!“ okríkla deti a rozbehla sa ku svojmu synovi.
„Len sme sa hrali...“ zaznela Dorotkina odpoveď.
Anna vzala svojho syna do náručia a otočila sa k deťom: „Ako ste sa hrali? Naháňali ste svetielka?“
„Boli také srandovné,“ malé dievčatko sa zúfalo bránilo, „bolo ťažké ich chytiť, ale Miško to vraj vedel!“
„Vari neviete, že tu chodia démoni a unášajú malé deti?“
„Nikoho sme nevideli! Bola to len hra!“
Vzápätí Dorotka zajačala a obelela v tvári. Aj v šere, ktoré nad lomom vládlo, bolo vidno, ako obelela od strachu. Všetky deti opäť ukázali na ňu. Alebo za ňu?
Otočila sa a zmeravela.
Pred ňou stála rohatá bytosť s vychudnutým telom a väčšou hlavou, ktorej dominantou boli ústa s množstvom ostrých zubov. Nevedela si spomenúť na meno tejto bytosti, ale vedela, že má v rukách neskutočnú silu a je rýchlejšia, než čokoľvek, čo poznala.
„Bola to len hra...“ vyhŕklo Dorotke tak, že to bolo sotva počuť.
Netvor sa usmial, ak sa teda jeho úškľab dal nazvať úsmevom, a vyhodil jedno svetielko do vzduchu. Oddelilo sa mu od prstov a keď dopadlo, chvíľku poskakovalo po skalnom chodníku. Predtým hravé deti sa k sebe len tesnejšie primkli.
Anka sa pokúsila cúvnuť, ale bola pomalšia. Bytosť zaútočila a predtým, než na jej hlavu dopadla smrtiaca rana, zneli jej v mysli neodbytne Dorotkine slová.
Bola to len hra...

Marek Páperíčko Brenišin

Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.

Diskusia

Culter
Júúúj, ja by som tam dal, ako sa deti zmenili na svetielka a preskákali nazad do démonových prstov... ale po bitke je každý kapitán... či? Za hodinu pekná atmosferická prácička... dal som 8.
21.01.2017

Marek Páperíčko Brenišin
Teraz si to dotvoril tak, ako to malo byť :-) Vďaka, myslím, že po tomto bude môcť poviedka ísť aj do nejakého vážnejšieho klania.
21.01.2017

YaYa
Dnes boli tí rohatí vo vzduchu :)
21.01.2017

Marek Páperíčko Brenišin
Všade :-D
21.01.2017

jurinko
Za hodinu pekne, ale fakt by to chcelo niecim ozvlastnit (Janko Galik dal napr. super napad :-) ). V PnP sa preklepy riesit ani neoplati, rovnako, ako nejake hlboke literarne kategorie, ale ako zaklad niecoho "naozajstneho" to bolo fajn, opisy boli dobre, plynulo to pekne, vacsina nedostatkov je dana kratkostou casu. Cize teraz to imho treba uz len prekopat, doplnit a spravit z toho nieco hutnejsie ;-)
31.01.2017

Marek Páperíčko Brenišin
Dik, Jurinko, idem to preorať, ale chcem tomu nechať čas. Ten Jankov nápad je super, zrejme ho tam aj zapracujem. Asi mám kandidáta na účasť vo Fantasy Award, keď odstránim všetky nedostatky. :-) Anyway, nesmieš ma prechváliť, ešte si na to začnem zvykať :-D
31.01.2017
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.