Cesta za poznaním

Občas sa za vydáme za cieľom, ktorý je nad naše chápanie. O tom, čo sa stane, ak cesta prekročí možnosti pútnika a o poznaní, ktoré môže vyjsť príliš draho. Mystika je nevyspytateľná a za chyby sa tu platí najvyššou cenou.
Panteón majstrov hrôzy
Muž sedel na pätách a ruky mal položené dlaňami nahor na stehnách. Túto techniku precvičoval večne, a napriek tomu sa podcenil tú najjednoduchšiu vec.
Svet okolo seba vnímal len hmlisto a jeho týraná myseľ sa snažila zachytiť pevný bod. Lenže čokoľvek jeho oceľovo šedé oči zachytili, to sa ihneď rozplynulo v rytme, ktorý plynul jeho mysľou. Strnulo sedel a nechával
sa pomaličky ničiť nedostatkom vody a potravy. Lenže toto bolo silnejšie.
Z diaľky k nemu doľahol hlas: „Ako dlho tu takto sedí?“
„Niekoľko dní pravdepodobne,“ barytón odvetil, „podľa mňa už nemá žiadnu nádej.“
Tu som vy idioti, len mi pomôžte! Nemohli ho počuť a to on dobre vedel. Ak by totiž uvoľnil svaly na tele a nechal im plnú kontrolu, slová by bolo to posledné, čo by dokázal zo seba vydať. Nemohli to chápať, ale to im nezazlieval.
Zazrel červené kadere a potešil sa, pretože vedel, že je čas na ďalší krok. Silnejší pocit, viac rán. Nechápal prečo otáľala.
Je to tu príjemné! Vykríkol vo svojej mysli a vtedy sa mu do mysle dostal nový vnem. Niečo mu začínalo chýbať a on pochopil, že sa nechával príliš rozptýliť. Potreba sa stávala naliehavejšou, až bola neznesiteľná.
Z úst meditujúceho ozval tlmený výkrik, ktorý po chvíľke zanikol. Otvorené rany sa začínali hlásiť a všimol si, že privrela oči, aby to nemusela sledovať.
Oceľové oči začali pobehovať po miestnosti a tvár dotyčného sa krivila v grimasách. Každý nerv, ktorý ešte fungoval išiel zhorieť od množstva vnemov, ktoré predávali do mysle človeka, ktorý práve strácal kontrolu nad meditáciou. Chcel to. Potreboval to.
„Prosím, pomôžte mi!“ zaúpel priškrtene a po tvári sa mu rozkotúľali slzy.
Dievča zareagovalo rýchlo a podišlo k trpiacemu. Upokojujúcim hlasom mu šepla: „Ošetríme ti rany a za pár dní budeš v poriadku, akolyta.“
Muž sa mykal a jej po tvári stekali slzy, ako sa snažila, aby mu uľavila od jeho utrpenia. Lenže si nevšimla, že v šedých dúhovkách už bolo otlačené šialenstvo a myseľ učeníka hrozila zrútením. Nestalo by sa to prvýkrát.
„Tak kde sú liečitelia?“ skríkla nahnevane.
„Nemôžu mu pomôcť,“ odvetil barytón, „podaj mi nôž, prosím.“
Deva chcela odmietnuť, ale vtedy mužovi slabo zamykalo kútikmi. Akolytove ústa sa vydvihli do jemného úsmevu a v očiach mu vzplanuli dva ohníčky. Znova ho naplnilo radostné očakávanie a keď videl lesknúce sa železo, jeho dych sa zastavil.
„Čo to idete robiť?“ jemný hlások sa triasol strachom.
„Potrebuje to.“
„Nemôžeme mu vyslať vnem cez staré zranenia?“
Majster rádu zavrtel odmietavo hlavou: „Všimni si hĺbku tých rán. Zakončenia vnímajúce citlivosť sú už natrvalo zničené. Musíme mu urobiť nové rany.“
Otočila sa a učeník natiahol ruku, avšak muž ho vrátil šetrne do meditačnej pózy. Celé telo meditujúceho sa mykalo a naťahovalo k ostrej čepeli. Dych sa mu zrýchlil, zreničky sa zúžili a srdce bilo tak mocne, že vyzeralo, že pretrhne kožu na hrudníku a vyskočí von.
„Nech to urobí,“ priškrtené slová bolo sotva rozumieť, „ona...“
„Chcela si mu pomôcť,“ zhodnotil starší bez náznaku emócie a vtlačil jej do ruky nôž, „tak máš šancu.“
Mala ho rada a akýmsi zvráteným spôsobom ju miloval aj on. Nastavila čepeľ proti jeho koži na bruchu a pozrela na neho. Prikývol.
Ostrie prerezalo kožu a on zaťal zuby a vypäl sa, pričom len s vypätím všetkých síl neporušil pózu, v ktorej mal zotrvať. Čakala, že to skončí, ale on pokýval znovu a ona rukou utrela krv, ktorá vytryskla z novej rany.
Zarezala druhýkrát, asi dva palce nad prvou. Znovu krv a teraz už akolyta vzdychol. S roztrasenými rukami čakala a keď pohol hlavou ešte raz, prerezala kožu na hrudi.
„Aaaaaaaaaaahhh,“ ozvala sa slastná odpoveď, ktorú mohlo pokrivené vedomie poskytnúť.
Svet sa mu zasa zakalil do šedej hmly a všetky tvary sa rozmazávali, hlasy plynuli niekde v pozadí, až prestal vnímať aj tie. Pocit bolesti sa rozširoval, avšak bola to dobrá bolesť. Ako ho naplňoval, silnel, avšak akonáhle prekročil hranice jeho tela, začal slabnúť a premieňal sa na niečo príjemné. Jeho svaly sa uvoľnili a on prestal vnímať úplne.
Červenovláska sklopila pohľad a majster spokojne prikývol. Urobili, čo mohli. Chcela mu pomôcť, ale nechápala prečo. Nemohla.
Jeho vedomie bolo zaplavené šťastnými pocitmi, ako jeho telo zareagovalo a vylúčilo látky, ktoré ho uviedli do extázy. Konečne bol o krok bližšie k poznaniu a bolo mu jedno, že sa nevráti.
Chvíľkové vnemy mu už dávno nestačili a on sa hystericky vo vnútri radoval, že každý raz je to intenzívnejšie a zasahuje ho to hlbšie. Až to raz prelomí samotnú hranicu bytia, on bude spasený a nájde svoj cieľ. Večnú bolesť.

Marek Páperíčko Brenišin

Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.

Diskusia

kAnYs
Dobre. Trochu zmatene napisane, ale dobre.
02.03.2014

Culter
Mrazivé. Dosť som sa strácal v deji, no opisy utrpenia sú na hodinovú prácu dobré.
02.03.2014

Kr4b
Po prvom prečítaní som sa sám seba pýtal, o čom to bolo. Druhýkrát som to síce nečítal, ale je mi jasné, že to nebolo zlé, takže 8
02.03.2014

Marek Páperíčko Brenišin
Tak, ono priznávam, tá poviedka bol pôrod, lebo za hodinu to zbúchať, plus vykonať opravy a upload, no pripomenulo mi to matury zo slovenského jazyka a literatúry :-D Teraz vážne, celá poviedka je myslená ako epizóda, hlavnou stránkou mal byť pocitový zážitok a keby bolo viac času na opravu, napr. týždeň, určite by sa to sprehľadnilo :-) Nič menej, za hodnotenia ďakujem, opäť som dopadol lepšie, ako som čakal :-D
02.03.2014

mayo
suhlasim s ostatnymi ze to posobilo trocha zmatocne, no dojem zanechalo zaujimavo temny. ak som pochopil, hrdina sa snazi k osvieteniu dopracovat skratkou. nazov akolyta mi nepride celkom vhodny, znie teda dobre ale skor by som cakal ze tak nazves toho ktory ho strazi, trebars tu zenu, a nie jeho sameho - je to totiz v podstate "ministrant" a nie niekto to je na svojej ceste uz dalej.
02.03.2014

Marek Páperíčko Brenišin
No, úmysel bol práve to, že on už zašiel príliš ďaleko a teda sa mu to všetko pomotalo. A čo sa týka vhodnejšieho názvu, za hodinu ma nestihol napadnúť :-D nič menej, ďakujem za hodnotenie :-)
02.03.2014

Šaňo aka Babcom
Nie je to zlé, ako základný prvý náčrt a koncept je to veľmi dobré. Potrebovalo by to vyčistiť od niektorých gramatických chýb a následne upraviť štylistiku - súhlasím s ostatnými, že je to čiastočne zmätočné. Trochu som pred koncom zapochyboval, či sa vôbec jedná o fantasy ale do mystery by to mohlo patriť. Možno by som potreboval ten moment of wonder trochu viac vybrať do popredia alebo urobiť tú pointu viac údernú. :) Páči sa mi ale atmosféra. Na hodinu veľmi podarené. :) Dal som 7.
02.03.2014

Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem, Šaňo, ono niekedy do budúcna to určite prerobím, teraz som bol proste zaskočený :-D Nabudúce budem pripravený lepšie, ak ma nedobehne téma. Ďakujem za hodnotenie. :-)
02.03.2014

Monika Herda
Zaujímavé, mne sa to vôbec nezdalo zmätočné. Porozumela som hneď a bolo to dostatočne nechutné. Dala som 8 :)
02.03.2014

Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem za hodnotenie a áno, o to tam šlo tiež :-D
02.03.2014

Monika Kandriková
Na mňa priveľa túžby po bolesti, ale to je subjektívny názor mňa, ktorú bolesť vážne nebaví. Dobré. :D
03.03.2014

jurinko
Toto by sa celkom (po vypilovani a prepracovani) hodilo do zbierky Kniha bolesti od Artis Omnis. Pripomenulo mi to poviedku Jiriho Walkera Prochazku v nej, tiez tam bola sama bolest a iba bolest (hoci teda dovod bol iny ;-) ). A to on na to urcite nemal iba hodinu :-)
03.03.2014

Marek Páperíčko Brenišin
Wau, tak vám veľmi pekne ďakujem :-) Určite sa na to neskôr, po prebehnutí istého času, znovu vrhnem, a prepracujem tak, aby to bolo utrpenie par excellance :-D samozrejme len v rámci poviedky :-)
03.03.2014

Marek Páperíčko Brenišin
A prirovnanie k tak veľkému autorovi beriem ako veľkú poklonu, Jurinko, ďakujem :-)
03.03.2014

jurinko
Nemas za co, len neviem, ci budes az taky nadseny, ked si precitas moju recenziu na tuto zbierku ;-) (http://www.scifi.sk/spacenews /4049/Kniha_bolesti_%E2%80%93_ recenzia.html :-) )
04.03.2014

Marek Páperíčko Brenišin
stránka neexistuje :-P no, v každom prípade toho autora beriem a preto som nadšený :-)
04.03.2014

mayo
Marek, musis vymazat z linku medzery (su tam dve). to je taky trik ktory robi toto forum - asi proti spamu.
05.03.2014

Marek Páperíčko Brenišin
Tak som si to prečítal a áno, videl som, že dojmy boli zmiešané, nič menej, asi si mi to nepísal preto, že by si mi chcel poviedku zhodiť, predpokladám, že by tomu zodpovedalo aj hodnotenie :-) V každom prípade, ďakujem za náro a mayovi za návod, ako to prečítať :-D
05.03.2014

jurinko
(ja poviedky na pockanie nehodnotim ;-) )
06.03.2014

Marek Páperíčko Brenišin
No, dobre teda :-D
06.03.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.