Slečna hore

Za dávnych čias boli stávky vysoké. Mohli ste veľa získať, ale aj stratiť...
Podporte scifi.sk
Slečna hore.
Slnko sa ponorilo za hory, ruch v pohostinstve u Čierneho draka utíchol, taniere boli pozbierané a poháre naplnené. Starý Grešák si utrel fúziská od pivovej peny a potiahol si z fajky. Oči hostí sa upierali naňho v očakávaní ďalšieho neuveriteľného príbehu.
„Pred dávnymi vekmi, keď sa po svete potulovali bohovia a démoni a ľudia ich obdarúvali svojou priazňou, bol chlapec, ktorý mal v rukách úžasné možnosti, no prišiel o ne. Prišiel do hlavného mesta. Malý a stratený...
...Joachin si nervózne obzrel svätyňu. Pripomínala mu divadlo – bolo tu kruhové, dvojposchodové hľadisko, a takisto niečo ako javisko, akurát tu bol kamenný oltár na ktorom horel oheň a vo vzduchu sa vznášali ťažké vône z kadidiel.
„Dobrá úroda,“ šepkal si pre seba.
„Chorá príroda? To nie je dobrý nápad, šuhajko,“ zaškriekala stará Evangelina. Bola médiom už siedme desaťročie a vďaka nej mohol najvyšší boh Endarianu splniť každý rok jedno prianie vylosovanému šťastlivcovi. Tak to chodilo, kam až pamäť starcov siahala. Ľudia nosili obete, modlili sa o jeho priazeň a tým mu dávali obrovskú moc a tak nebolo priania, ktoré by nevedel uskutočniť. Oživenie mŕtvych, nesmierne bohatstvá, vyhrané vojny... taká bola jeho sila.
Tento rok magické svetlo zo svätyne ukázalo na otrhaného a prostoduchého syna roľníka Zefrona. Bol to muž muž pevných zásad chcel len jediné. Aby si jeho syn Joachin želal na tento tento rok dobrú úrodu. S tým poslal svojho jediného syna za najvyšším bohom.
„Nie, vravel som dobrá úroda,“ povedal nervózne Evangeline. ´Je hluchá ako náš starý Harry,´ pomyslel si spomínajúc na svojho psa.
„Chorá príroda nie je dobré želanie, ale keď chceš,“ zahuhlala starena a viedla Joachima ďalej ku oltáru. Tiahlo jej už dosť cez sto liet a sluch jej už neslúžil. Aj jeho meno doplietla. Keď sa ho opýtala na meno a on povedal Joachin, zvrieskla: „Hrachyyy? Aké hrachy? Žiadne nevidím. Pýtala som sa na meno.“ A tak to išlo stále dookola.
Hľadisko praskalo vo švíkoch. Všetci chceli vidieť Najvyššieho a počuť želanie Vyvoleného.
Joachim kútikom oka zbadal v hľadisku rýchly pohyb. Otočil hlavu a na druhom poschodí zbadal ženu, ako naňho kýva. Bola to skutočná bohyňa krásy. Dlhé, bohaté a hnedé vlasy, veľké zelené oči, krásna tvár a prsia – och tie prsia sa jej mali už - už vyliať z tesnej košieľky. Joahimovi vyrazilo dych. Ešte mu nikto tak nádherný nevenoval pohľad, nieto ešte mával. Neznáma žena mu poslala vzdušný bozk a žiarivo sa usmiala. Nezriedka sa stávalo, že ženy nadbiehali Vyvoleným v nádeji, že si vypýtajú bohatstvo a neskôr im z neho časť spadne do náručia.
´Tá slečna hore,“ motali sa Joachinovi myšlienky, ´je úžasná. Slečna hore. Moja slečna hore.“
Obrad už začal a Evangelina spievala zaklínadlá, aby pritiahla pozornosť Najvyššieho. Joachin si ju nevšímal, jeho oči patrili druhému poschodiu. Cítil tlak v hlave, aj v nohaviciach. ´Slečna hore...´
„Vyslov svoje želanie, Vyvolený,“ zhúkla naňho Evangelina.
Joachin sa strhol. Božia hlava sa vznášala v ohni a trpezlivo načúvala jeho želaniu.
„Slečna hore,“ povedal mladík zmätene. Príliš neskoro si uvedomil, že svoju myšlienku vyslovil nahlas. Evangelina vytreštila oči, nič však nenamietala, pokrčila plecami a vyriekla jeho želanie Najvyššiemu priamo do ohnivej tváre.
„VEČNÁ BOLESŤ, ó Najvyšší. To je jeho želanie.“
„Nech sa ti splní. Týka sa tvoje želanie celého sveta, alebo len teba?“ opýtal sa boh.
„Jaaa...“ zakoktal Joachin. V hlave mal úžasný zmätok, potil sa a tušil, že práve vykonal niečo príšerné. „Rozumiem,“ prerušil ho Najvyšší, „budeš to iba ty,“ zahučal boh do hrobovo mĺkvej svätyne a v oslnivom záblesku zmizol.

Culter

Culter

Diskusia

David
Waw. Toto napisat za hodinu? Klobuk dole. ;)
02.03.2014

Kr4b
Milovník čierneho humoru :D Toto bolo fajnové
02.03.2014

mayo
och, strasne :) myslim ten dej, poviedka super. chudak, mal radsej pytat tridsatcentimetrovy tenis a skrinu plnu kolacov :) skoda ze si nestihol dodat nejaky Gresakov bonmot na zaver.
02.03.2014

kAnYs
Ouch!
02.03.2014

Culter
Ja som nestíhal, deti mi tu pobehovali s legom... zažíval som večnú bolesť :) ... 30 cm tenis... spomínam si :)))
02.03.2014

Šaňo aka Babcom
Ten rámec naspäť do hostinca, kde sa celé osadenstvo krčí a zvýja vo fiktívnych bolestiach, som tam tiež očakával... :D Veľmi pekné... možno by som si bol želal možno trošku podobnejšie slová - tie prehlásky mi tu akosi nefungovali, mali by byť fonesticky viac podobné (to je ale môj neokrôchaný názor). :P :)
02.03.2014

Monika Kandriková
Mne prišlo, že žiadna bolesť nie je večná, tak som nič nenaklepala. Ale hentému nešťastníkovi sa taká ušla. No zbohom. :D
03.03.2014

jurinko
Jednoznacne inspirovane 30cm tenisom a jednoznacne sa mala scena este vratit do hostinca (Gresak mal este mat nejaku ulohu, nie byt iba rozpravacom). Ale ako variacia na bradaty vtip celkom dobre ;-)
03.03.2014

Pierko
Super! Krátke a zábavné, skvelé!
12.08.2014

Loomy
pribeh postaveny na akoze vtipnom zlom porozumeni priania, najprv najvyssi rozprava len s hluchou starenou a potom sa uz vie rozpravat aj priamo s mladikom? neprislo mi to smiesne ani moc napadite
02.09.2015

Brani(slav) Uher
Loomy: Som zvedavý, aký nápaditý príbeh by si za hodinu zbúchal ty :) mrkni si pravidlá Poviedok na počkanie. Toto je jedna z nich. Všeobecne: KEDY SA VRÁTIA PNP??? :D
02.09.2015
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.