Bol v lese, no bordové stromy vystriedali zelené. Bol sám. Veľkými oranžovými očami pozeral pred seba a cítil, ako ho začalo napĺňať zúfalstvo. Zvuky neznámeho lesa ho znepokojovali. Rozplakal sa.
Strach, zápach krvi a zatuchliny... Neviem ako dlho sme tam sedeli. Jediné, čo ma držalo pri vedomí bolo, že tam bol Roman so mnou. Pozrela som sa naňho so zaslzenými očami a on mi pevne stisol ruku na znak toho, že ma neopustí.