Poviedky

list

Počiatok cesty cestovateľov čo sa museli vydať na cestu.

Posledný (asi) diel s príbehovej línie o cestovateloch v čase.

Mnohí hovoria, že náš osud je vopred daný a nič sa nemôže zmeniť. Ale neraz vidíme, že naše skutky môžu odkloniť smer cesty. Niekedy stačí kúsok doprava, alebo doľava a odrazu všetko môže byť iné. Často vidíme, že nejeden z nás nečestne hromadí hmotné statky. Kradne, ničí ľudské životy, necitlivo sa správa k prírode. Nakoniec mu nič nezostane. Všetka snaha- pachtenie vyjde navnivoč, ale koľko bolesti a utrpenia po sebe zanechajú! Preto každí, by si mal na viditeľné miesto napísať heslo: „Ži a nechaj žiť!“ Nezabudnime, že každý živý tvor má právo na život! Aj človek! Nechcem, aby sa ľudia v budúcnosti dožili toho, že budú stáť frontu pred obchodom, aby si kúpili liter vody a kúsok chleba. Tento príbeh je o tom, kam môže spoločnosť doviesť nenásytnosť, ľahostajnosť, nemali by sme na všetko hľadieť iba cez peňaženku.

Keď sme veľmi zúfalí a ocitneme sa v situácii, s ktorou si nevieme poradiť, pomoc príde vo forme: ako napríklad starký z minulosti. Niekedy stačí ukázať smer a všetko, akoby zázrakom zapadne na správne miesto. Potom život je odrazu ľahší a krajší.

V mojich príbehoch sa venujem pomoci ľudom v čase, nie všetkým ,ale iba tým, ktorí ma o to požiadajú. Nie naozaj - iba virtuálne. Začnem písať príbeh s otázkou a odpoveď sa na konci dostaví.

Krátky list od spisovateľky svojim čitateľom.

Príbeh o cestovaní, nielen na iné miesto, ale priamo do iného času. Keď je treba pomocná ruka osud dá aby dáka prišla.

Cestovanie nemusí byť iba putovanie z miesta na miesto v prítomnosti, ale môže byť rozšírené i putovanie časom nazad.