Bratislava 2021

Príbeh v postapokalyptickej Bratislavy, kedy sa Zem premenila na vyprahnutú púšť. Prvá poviedka tohto autora na našom serveri je súčasťou väčšieho celku.
Podporte scifi.sk
Ilustračné obrázky k spacenews - Bratislava 2021
Ilustračné obrázky k spacenews - Bratislava 2021 / Zdroj Disclaimer
Človek by sa asi čudoval, ako rýchlo sa môže dostať do prúseru. A vlastnou vinou. Preklínať sám seba je už potom neskoro.
Jednu chvílu si sedíte na gauči s pivom v ruke, pcháte do seba syrové Nachos a pozeráte Prci, prci, prcičky. Idilka. Čo ma tom že je príšerný hic, teplomer ukazuje pätdesiatku a dusno v garsonke nerozoženie ani ventilátor ktorý sa krúti ma plné obrátky. Hlavne, že je klud.
Práve keď Jim vopchá svôjho vtáka do jablkového koláča, zazvoní mobil. A pohody je koniec. Ďalší kšeft. Buď ber, alebo si vyser oko. Biznis, predsa nepočká, narozdiel od piva v chladničke.
No a v druhej chvíli sa uprostred vojnovej zóny krčíte pred betónovou zátarasou. Na slnku šialených 70 stupňov a okolo lietajú guľky najrôznejších kalibrov a do toho zboru sa pridáva delostrelectvo. A vy ľutujete, že ste tú posratú prácu zobrali. Že ste si radšej doma nedali jablkový koláč...
<<<1>>>
Príroda má zvláštny zmysel pre humor. Najprv to bola doba ľadová, ktorá sužovala neandertálcov. Po relatívne kľudnom období, si Zem prichystala ďalšie nemilé prekvapenie. "Večné leto" bol celkom výstižný názov.
Prišlo to celkom nenápadne. Začalo sa oteplovať príliš skoro na ročné obdobie. V letných mesiacoch sa ludia potili vo umorných teplách. Ale bola to len ukážka toho, čo malo prísť. Bol rok 2015 a leto nie a nie skončiť. Nakoniec sa pretiahlo na jeseň, zimu a nakoniec to tak zostalo. Bol to začiatok konca.
Izák bol žoldnier. "Dievča pre všetko." Za peniaze robil špinavú robotu, inak povedané, pchal so ohňa vlastné ruky namiesto cudzích.
Vyhodil dopitú plechovku piva z auta. Pred pár rokmi by za to bola pokuta. Nie však dnes, nie v tomto svete. Tu platil len jeden zákon - zákon silnejšieho, ktorým sa riadilo všetko źivé, od mravca až po slona. Iba ľudia, ktorí žili v civilizovanom svete naňho akosi pozabudli. Spohodlneli. A teraz ho pocítili v plnej paráde.
Smeroval na dohodnuté miesto stretnutia, kde sa mal dozvedieť viac. Nedoprial si ten luxus aby zapol klimatizáciu, pretože chcel šetriť už aj tak dosť prehriatý motor.
Cesty patrili gangom a armáde. Bolo vyhlásené stanné právo a vojaci mohli zastaviť kohokoľvek. Alebo to mohli byť banditi prezlečení za vojakov. Tí väčšinou nikoho nezastavovali. Bez varovania spustili paľbu z krajnice. Nezdržovali sa s prehladávaním vozidla. Rovno ho zobrali, občas aj s posádkou. Na to, čo s ňou spravili, nepotrebuje človek bujnú fantáziu.
Vozovka bola od šesť rokov trvajúceho tepla popraskaná ako hlina po daždi. Naraziť na kráter po bombe tiež nebolo nič výnimočné. Tento úsek bol pomerne frekventovaný, no aj tak sa musel občas vyhnúť vraku auta alebo inej prekážke. Land Rover sa síce nevyrovnal obrnenému transportéru ale v týchto časoch bol vďačný aj zaň.
Kúsok ďalej od cesty sa krčili nízke táboriky žobrákov a pútnikov. Na ukrytie sa pred slnkom použili všemožný odpad, čokolvek čo našli. Otravnejší boli stopári. Boli dotieraví ako muchy. Zdvihnuté palce obchádzal bez povšimnutia, tým najotravnejším zavše ukázal vyztyčený prostredník. Zásadne nebral nikoho. Aj mladá matka a dieťaťom na rukách mohla mať pri sebe schovaný nôž a v nestráženej chvíli by ho použila. O takéto problémy nestál.
”Nie som žiaden taxík, ty šašo!“ obríkol chlapíka, ktorý sa mu takmer zavesil na spätné zrkadlo.
Potom tu boli prostitútky. Pohľad na ne bol príšerný. Smrad z ních ešte horší. Tie by nepretiahol ani nadržaný orangutan. Pohlavím si človek nemohol byť istý. Možno to nebolo ani jedno z tých dvoch. Okrem všetkých možných chorôb, mali určite aj tie neobjavené. Tackali sa po kraji cesty a ripomínali skôr zombie ako ľudí.
A nakoniec tu boli zvieratá. Domáce psy a mačky bez majtelov sa po kataklizme spárili s tými divými a ich potomkovia lovili na tunajších cestách. Izák nikdy neodola pokušeniu dupnúť na plyn, v nádeji že, pod kolesami začuje chrupanie kostí. Príjemné spestrenie dňa.
Minul benzínku, rozobratú doslova do poslednej tehly. Že tam niekedy niečo stálo, prezádzali iba holé trámy.
Pustil si v rádiu sladbu od AC DC a natiahol sa po ďalšie pivo.
Populáciu nevyhladzovala príroda ale ľudia samotní. Ani nie rok po začiatku kataklizmy sa začala rúcať svetová ekonomika, prvé padlo poľnohospodárstvo. Bez dažďov a s teplotami nad tridsať stupňov po celý rok sa nedalo nič pestovať. Umelé skleníky a zavlažovanie mali mizivý učinok. Plytvať drahocennou vodou nechcel nikto.
Voda. Bojovalo sa predovšetkým o vodu ale aj palivo, jedlo, alebo jednoducho o kus územia.
Kým fungoval starý svet, človek sa považoval za pána tvorstva. Keď sa zdroje začali stenčovať, ľudia sa začalí búriť. Najprv ľudia, potom štáty. A vojna bola na svete, národy začali napádať jeden druhého, v snahe zabezpečiť svojích obyvateľov.
V tejto vojne nešlo o dobytie krajiny. Ani o politiku. Ani o ideológiu.
Išlo o prežitie.
Inak to nebolo ani tu. Slovensko vytvorilo koalíciu s Maďarskom, na čo reagovalo Česko a spojilo sa s Poľskom. Netrvalo dlho aby sa chytili pod krk.
Nebolo to akceptovaťelné ale bolo to do istej miery pochopiťelné. Nikto nebol “dobrý„ alebo “zlý„. V novom svete pojmy ako dobro a zlo stratili svôj význam.
Mesto Bajkalská - Vajnory by sa dalo označiť za architektonický skvost a súčasne aj architektonický grc. Kontajnerové mestečko sa rozprestieralo od Bajkalskej po Vajnorskú a od Miletičovej po Park Andreja Hlinku.
Oficiálne sa mesto volalo PX 01 a zriadila ho NKR (Národná krízová rada). Po celom Slovensku ich bolo viacero a tvorili zelené zóny - miesta kde fungovala polícia, armáda a kam sa stiahla väčšina obyvatelstva. Aj mimo miest žili ludia, ale iba na vlastnú päsť.
Izák spoznal že sa blíži k mestu jednoducho - cesta mala menej prasklín a výmolov. Dali si tú námahu že, ju pravidelne opravovali. Aby si nejaký papaláš nerztrieskal auto. Z toho by boli nepríjemnosti.
Ako hlavný vstup do mesta slúžil podjazd. Zastavil pri strážnej búde, pozbíjanej zo všetkého možného. Pripomínala skvôr latrínu. Na druhej strane stál za vracami s pieskom guľomet na ktorom bol namontovaný veľký reflektor. Pri ňom sedel chlapík a znudene si čítal akýsi erotický časopis.
Strážnik mu naznačil aby stiahol okno.
Zdravím, aký máte dôvod návštevy?
To vieš... robota.
Aha, takže žoldnier." pozrel naňho spod slnečných okuliarov.
“No ale pozrimeže, koho tu máme.” ozval sa ďalší hlas zo strážnej búdy.
V búde na plastovej stoličke sedel Imrich Kováč. Veliteľ hliadky, stodvadsať kilový chlap. Kučeravé vlasy mu už začínali vypadávať, zato hustý knír si starostlivo udržiaval. Košelu mal až po pupok rozopnutú a rázporok si ráno ani neunúval zapnúť. Ľavá ruka mu chýbala, v tej pravej držal hrubú klobásu. Pokúsil sa postaviť, no stolička sa mu zasekla medzi polkami.
“No... k čertu aj s takou robotou! Jozef, sem poď pomáhať!„ kývol čabajkou na ďaľšieho strážnika. Ten poslušne vyslobodil veliteľov objemný zadok zo stoličky.
“Keď sem pôjdem nabudúce, musím ti zohnať novú stoličku.„ uškrnul sa Izák, pričom odhlalil chýbajúci druhý rezák.
“Ty si zlatý! Čo tak nejaké masážne kreslo? Mám strach že sa henten kus plastu rozpadne, keď na ňom sedím.„ po ceste k autu si vehementne odhryzol hodný kus klobásy.
“Určite sa niečo sa bude dať vysnoriť... počuj, je nutná prehliadka auta? Nerád by som nechal klienta čakať.
To nebude nutné.„ pokrútil hlavou Kováč. “Len mi povedz čo vezieš.”
“Vlastne nič.„
Žiaden tovar na predaj? Voda, zbrane, lieky, drogy alebo niečo také? V kufri nikto?
Žiadne také.
A čo ty, si ozbrojený?
“Iba toto.„ ukázal na útočnu pušku na zdadnom sedadle. “A ešte toto.„ potľapkal po Glocku v stehennom púzdre.
Veliteľovi stráže zažiarili očká. “Ale čo nepovieš, beťár jeden, nová hračka!„
“Veru, 17nástka, šlape jedna báseň. Lacná nebola, ale na tú hnusnú opachu, čo som mal som sa už nemohol ani pozrieť. A čo ty, stále vláčiš to železo?„ spýtal sa na oplátku žoldnier.
Kováč sa iba otočil. Vzadu za opaskom mal ledabolo zasunutého starého Tokareva. Ako sedel hlaveň sa mu vtlačila rovno medzi polky.Takú chlpatú riť Izák ešte nevidel.
“Čudujem sa že ti tam nazačala oxidovať. Vyberáš ju vôbec niekedy? Lebo z toho smradu sa jej musí grcať.„ neodpustil si poznámku.
Zapísal sa do zoznamu príchodov a odchodov, kedže nemal v meste občianstvo.
“A čo armáda?„ zaujímal sa Izák o situáciu v meste.
“Teraz nám dali pokoj, majú čo robiť s Čechmi. Na hraniciach je momentálne horúco.„
Veliteľovi to nedalo a spýtal sa: “Chlape, koľko pív si lopol?„
“Ale prosím ťa, iba dve na osvieženie, z toho sa ešte nikto nenadrbal. Ozaj, pozdravuj starú.”
“Ani mi ju nepripomínaj„ striasol sa Kováč “tá stará ropucha čaká iba na to, keby by ma mohla tresknúť varechou po papuli.„
Izák sa rozlúčil a vyrazil do mesta.
Mestečko vyrástlo uprostred ulíc a žilo si čulým ruchom. Spravovala ho armáda, ktorú mala pod palcom NKR. Väčšina obyvateľov bývala v kontajnerových domoch, budovy sa na bývanie príliš nevyuživali. Pôsobilo ako päsť na oko.
Kontajnerové domy boli síce malé, ale boli čisté, útulné, mali pravidelnú dodávku elektriny, tečúcu vodu ale hlavne sprchu. Aj keď v nej voda netiekla pravidelne, bol to v porovnaní s bývaním mimo mesta luxus. Okrem toho, obyvatelia mali dostupné všetky služby, v meste bola polícia, nemocnica, obchody aj škola. Pochopitelne, každý si tu bývať nemohol dovoliť.
Izák zaparkoval na parkovisku, pretože v meste sa pre úzke uličky nedalo autom pohybovať. Prešiel okolo tržnice, ktorá pripomínala Miletičku spred vojny. Obchodníci sem chodili väčšinou zvonka. V jednom stánku počerný predavač griloval zvieratá napichnuté na špíze. Celé, s hlavou aj s paprčkami. Ponuku mal bohatú, zajace, potkany, mačky a Izák tam postrehol aj yorkshirského teriéra. Kedysi sa toho štítil ale teraz na to nedal dopustiť. Psy nemal rád, mali tvrdé, šlachovité mäso, zato taká marínovaná mačka bola hotová delikatesa.
Mesto zabralo aj futbalový štadión, ktorý teraz slúžil ako pristávacia plocha pre vrtulníky. Z Kuchajdy, ktorá bola neďaleko zostala už len bahnitá mláka. Vodu z nej spotrebovali už pred pár rokmi. Okolo 600 obyvateľov mesta muselo predsa niečo piť.
Na flákanie sa po meste bude mať času dosť potom. Namieril si to do budovy úradu kde sa mal stretnúť so starostom mesta Danišom. Starosta bol slizký, skorumpovaný šmejd ktorého sem dosadila NKR. Úplatky bral ako na bežiacom páse a každý naňho potichu nadával, otvorene sa však nevyjadril nikto. Ovce potrebovali pastiera, nezáležalo na tom či ich hladkal po hlave alebo bil palicou. Izákovi to bolo jedno. Ak mal niekto prácu, a zaplatil, nezaujímalo ho čo je zač. Okrem toho sa naučil, že rýpať do cudzích záležitosti nie je najlepší nápad.
Úrad sídlil v bývalej budove Fakulty menežmentu.
Daniš čakal na Izáka vo vestibule. Rozprával sa s nejakým mladým dievčaťom, nemohla mať viac ako dvanásť rokov.
“Nazdar, ty šmelinár. Akurát rozmýšlam čo za kšeft môžeš mať ty.„ prihovoril sa žoldnier.
“Á, vitaj Izák, vlastne ideš práve včas.„ privítal ho Daniš.
“ No vyklop ty všivák, čo to bude tentokrát. Ale s preváźaním šlapiek som skončil po tom, čo mi všetky zdrhli keď som sa šiel vyčúrať.„
“Vlastne by ti to mala povedať tu Sarah.” predstavil dievča.
“Aha... a ty máš koľko rokov, desať?.” obrátil sa Izák k nej.
“Dvanásť.” odvetila trochu urazene Sarah.
Premeral si ju. Mala blonďaté vlasy s krátkym strihom. Oblečené mal šedé tričko s obrázkom speváka známej kapely a fialové kárované nohavice. Tú kapelu neznášal.
“Nemala by si sedieť v škole či tak nejako?„
“A ty by si si nemal doma honiť vtáka?„
Zložil si letecké okuliare so zrkadlovým sklom a naklonil sa k dievčine.
“Milá slečna, pamätaj že so mnou sa nezahráva.” uškrnul sa.
“Ale, no, na podpichovanie budete mať čas potom.„ vstúpil medzi ních starosta.
“Tak teda, čo potrebuješ?„ prešiel na vec Izák.
“Mám na jednom mieste vyzdvihnúť štós trávy. Potrebujem odvoz a ochranku.„
“Takže naša malá fešanda je dílerka.„ zdvihol obočie Izák. V podstate ho to ani neprekvapilo. Za ten čas, čo robil túto robotu už videl všeličo.
“Za koľko?”
“Desaťtisíc na ruku.„ odpovedal Daniš.
“Chcem polku vopred.„
“Zabudni. Odkedy mi jeden s tou “polkou vopred„ ušiel bez toho aby spravil čo mal, zásadne platím až potom.„
“Asi bol skromný a stačilo mu aj to.„
Sarah sa uchechtla.
“Beriem to.„
“Výborne!„ pomädlil si ruky starosta. “Desať tácov pre teba, desať pre mladú. A teraz nás ospravedoň, musíme si niečo ujasniť„
Odišli bokom a nechali Sarah ťukať do svôjho BlackBerry.
“Budem hovoriť na rovinu. Nechcem žiadne problémy.„ začal Daniš.
“Ak sa bude dať, vyhnem sa im.„
“Dobre... Ale pamätaj, ak ju znásilníš, zastrelíš, ujdeš s tovarom alebo vyvedieš nejakú inú kravinu...”
“...nedostanem prachy ale guľku medzi oči.„ dokončil Izák. “ Všetko mi je jasné, v tomto biznise plávam už nejaký ten piatok.„ ubezpečil ho.
Starosta ho iba potlapkal po pleci. Potom sa Izák obrátil k dievčaťu.
“Si pripravený?„ spýtala sa.
“Čakam už len na teba.„
<<<2>>>
Deň sa pomaly posunul do popoludnia. Žeravé slnko spaľuje všetko čoho sa dotkne. Zavŕtava sa do múrov opustených budov a rozožiera ich ako neviditelné pirane. Zničilo všetku vegetáciu, takmer nikde nič nerástie. Všetko živé sa schovalo do tieňa pred teplom ktoré v týchto hodinách dosahuje vrchol.
Fatamorgana pripomína divoko sa pohybujúcu rieku. všade kam sa človek pozrie vidí šialene sa vlniací vzduch. Pevnina a obloha sa na horizonte vďaka nemu takmer zlieva dokopy, hore nie je jediný mráčik. Vzduch sa takmer nehýbe a je horúci ako z fénu.
Po rozpálenej ceste sa vlečie čierný Land Rover.

vodka borovička

vodka borovička

Diskusia

William Cody
Urobil som chybu, nepočkal na nejaký iný komentár, ale čo už..., prečítal som si to. Zase mi chýba epizódovosť príbehu, ide iba o úvod do niečoho ďalšieho. No aspoň rozsah a uvedenie do sveta bolo oveľa lepšie ako pri iných "úvodoch". Pár čechizmov (knír, k čertu, prúser..), hovorové vyjadrovanie, ale nevadilo mi to nejako extra, asi tak z pohľadu rozprávača bude podávané celé dielo. Zopár nelogizmov 600 duší v "meste", nimi vypitá "Kuchajda"(skôr vyparená v teple), čabajské klobásy na vrátnici. Funkčná nemocnica, polícia aj škola??.. V takom prostredí ako opisuješ? Kde starosta kupuje trávu od 12 ročnej dílerky a hrozí HP guľkou a nie políciou? No, je toho o dosť viac. Na druhú stranu, hoci takto priveľmi" zľahčovaný a humorný štýl" podávania príbehov nemusím (Peter Shink - myslím napr.), nenapísal si to zle. Dalo sa to v pohode na šup dočítať.
27.11.2013
William Cody
Aj niektoré "hnusné" opisy, napr. zastrčeného Tokareva(inak..odkiaľ by mali do neho 10 rokov po súčasnosti strelivo?, keď už ani dnes pomaly nie je :D?)) medzi chlpatými polovičkami a podobne si napísal dobre. Až na to, že mi teda chýbal celistvý aspoň malý príbeh dávam 6, pretože máš potenciál, je to cítiť...
27.11.2013
stopjak
Čo hodnotiť na fragmente diela, ktoré je v podstate bez deja, ale zato s množstvom gramatických chýb, preklepov, chýbajúcich, či zamenených písmen, o čiarkach nehovoriac? Že si autor nedal ani tú námahu a neskopíroval celý text do wordu a nepoopravoval aspoň tie chyby, ktoré mu textový editor podčiarkol? Hrozne to pri čítaní bije do očí a prekáža. Teda aspoň mne.
Spomenul som si na Fallouta - prostredie, atmosféra, jedlo na špajdli, úlohy pre hlavnú postavu. Inšpirácia?
Skúsil som si predstaviť bývanie v kontajneroch pri 50-70 stupňových horúčavách...bez klimatizácie by som v tej piecke asi umrel:) Mohol si viac vysvetliť, prečo nemôžu bývať v domoch...
Česko s Poľskom a my s Maďarskom? Intuícia mi hovorí, že niečo by bolo asi inak, ale budiž, je to tvoj svet.
Ale musím pochváliť druhý odstavec (začína slovom "príroda") a ten posledný na konci textu...pekné náladovky.
27.11.2013
jurinko
Inak, potom sorry za obrazok, Land Rover som nenasiel :-( ;-)
27.11.2013
draculin
No veru, je to len taky nastrel niecoho - zatial tazko hovorit. Ale i tak: to mnozstvo preklepov a hrubiek uz od uplneho zaciatku. Scifi.sk zase nie je smetisko, kde ludia budu hadzat cokolvek bez toho, aby urobili co i len minimalnu kontrolu, sakrapraca :( ...Niektore logicke chyby boli spomenute vyssie a realne ich tam je ovela viacej. Trebars kedze zakladnym problemovym bodom je voda - v pripade Slovenska by sa to tykalo (aj) Dunaja. Cize prirodzenym "nepriatelom" by mohlo byt Rakusko, ktore by mohlo mat zaujem zadrziavat vodu z rieky pre svoje ucely. A rovnako, to co by doslo na Slovensko, by sa domaci snazili zadrzat - na ukor Madarska. ...Inac to naozaj nie je márne, je tam potencial, ale chcelo by to vacsiu doslednost. A sice politicke pozadie asi nie je to najdolezitejsie, ale i tam by davalo zmysel sa trosku zamysliet, nech to nie je tak hala-bala.
27.11.2013
William Cody
Do kelu.. Teraz si pripadám ako nenáročný čitateľ "šuntov". Ale máte pravdu, niektoré veci by mali byť "základom slušnosti a úcty k čitateľovi". Ja na svoju obhajobu len toľko, že málokedy hodnotím formu, štylistiku, pravopis.. Len jednoduché čitateľské dojmy. Snáď sa nik neurazí, no mám pocit, že kvalita poviedok tu na scifi.sk v poslednom čase dosť "upadá", tak som asi v tomto prípade posunul latku môjho hodnotenia nižšie, stačilo na to pár"dobre umiestnených(možno len mnou domyslených)" predstáv, zábleskov autorovho potenciálu. Je to lepší začiatok ako mnoho iných z posledných, čo som tu čítal(hoci vedieť to, že je to neukončené, bez príbehu ani sa do toho nepustím), preto som strelil hodnotením vyššie. (Týmto sa ospravedlňujem všetkým mojím 6kám, ktoré som dal v minulosti riadnym, slušným poviedkam). :) Toto bola moja 6-ka pre neucelené "úvody" :).. (alibista)
27.11.2013
draculin
Ved ja tiez nedavam gramatiku na prve miesto - okrem ineho, ze to je aj moj problemovy bod. Na druhej strane, ked mi v nejakom texte, aj napriek mojej ignoracii, skace do buliev jedna hroza za druhou - tak to znamena, ze autor pisal ako prasa. Ale inac ano - gramaticke chyby sa daju opravit ovela lahsie, nez stylisticky nezvladnuta blbost :)
27.11.2013
jurinko
Postapo prostredie je velmi pritazliva tema, pretoze autor si moze vybrat cokolvek z dnesneho sveta, cokolvek, co pozna a paci sa mu - a uplne ignorovat to ostatne. Zasadit dnesne realie (alebo ich zvysky) do noveho a nanovo definovaneho sveta. Lenze tym, ze je to pritazlive, sa do toho casto pustaju aj ludia, ktori sa nad svojim novym svetom vobec nezamyslia. To, ze to bolo plne preklepov, divnych formulacii, stylistickych aj logickych chyb je jedna vec. To, ze vsetky postavy boli take ploche, ze by sa na nich dali bez problemov jazdit plochodrazne preteky, je druha vec. To, ze v postapo svete mame vlastne vsetky vymozenosti dneska, vratane Prci prci prciciek, piva a celkovej spokojnosti, je tretia vec. Ale to, ze si niekto mysli, ze sa realne moze stat, ze sa spojime s Madarskom proti Cesku, tak to je podla mna akoze klinec do rakvy. Mal si vynikajucu prilezitost - mohol si zasadit ...
28.11.2013
jurinko
[pokr.] svoj pribeh do nasich realii (ktore sa, nesuc sa na modnej vlne, dnes casto povazuju za omnoho zaujimavejsie, nez zahranicne), a priniest z nich plasticky a dobry pribeh. Ale ty si sa na to uplne vykaslal a okrem zemepisnych nazvov tam z nasich realii nebolo nic. Je uplne jedno, ci vrtulniky pristavaju na stadione v Bratislave alebo v Chelsea, na dej to nema ziadny vplyv. Je uplne jedno, ci skorumpovany typek sidli v byvalej budove Fakulty manazmentu (tam si asi studoval, nie? :-) ) alebo v bunkri v Pakistane. William Cody sem dal pribeh zo Slovenska, z ktoreho bolo citit, ze sa v krizovych postupoch vyzna (obcas to bolo citit az moc ;-) ), bol plasticky, postapokalypticky, uveritelny a v podstate realisticky. Ty si sem dal uniformne prostredie naozaj ako z pocitacovej hry, plne uplne prisernych nelogizmov a zle napisane. Osobne si myslim, ze by si sa nabuduce mal viac snazit ...
28.11.2013
jurinko
[pokr.] Pretoze to naozaj nebolo uplne zle, akurat to bolo nedomyslene a odflaknute. Keby si to domyslel a prepracoval, mohlo by mat vyznam aj to, preco je centrum ludskeho zivota v pustnych podmienkach situovane v Bratislave v obytnych kontajneroch a nie v Tatrach v technicky prisposobenych jaskyniach (trebars). A ozaj, este si davaj pozor na prechod medzi casmi a medzi osobami (prvy odstavec vyzeral ako z prvej osoby, aj to dielo malo casto taky "prvoosobovy feeling", ale vlastne to bolo akoze z tretej osoby, co rusilo pri citani). Dufam, ze budeme vidiet tvoj vzostup. Ale tomuto som dal 2
28.11.2013
vodka borovička
Vďaka za názory, aj tie kritické. Jednak je to moje prvé dielo po niekoľkých rokoch a keď som to písal, nemal som dopredu premyslený nejaký zámer. Vzniklo to proste z čistej nudy. Beriem to tak, že sa mám ešte čo učiť.
04.12.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.