Galaktický trojuholník

Poviedky na Počkanie 1. kolo
Podporte scifi.sk
Harry vedel, že vesmír je chladné, čierne miesto. Nepozná zľutovanie, hlavne vtedy keď vám z pretlakového kontajneru uniká deutérium.
Loď letela zotrvačnosťou, a ak by bola poháňaná Harryho bezmocnosťou, letela by nadsvetlenou rýchlosťou.
Skurvený život pašeráka. Raz si na vrchole a za dva týždne prechlastáš províziu za prepravu zbraní, bujaro oslavuješ s celým ansámblom zatuchnutej putiky, každému platíš rundu a každý je kamarát, a v ďalšom okamihu sa trasieš v rozbitej konzerve a dúfaš, že to prežiješ.
Projektily rozvŕtali trup, manévrovacími tryskami ju ako tak stabilizoval. Schovaný v plynných oblakoch Sekiliho mračna, zaberajúceho plochu pol parseku. Netušil ako hlboko sa dostal, bolo to jediné útočisko pred prenasledovateľmi – vojenskými hliadkami strážiacimi hraničný sektor. Miesto s bublajúcou žltkastou hmotou, miesto kde nefungovali žiadne senzory, kde aj slepec mohol byť navigátorom. Akýkoľvek pohyb korábu znamenal skok z trojposchodovej veže, do bazéna zastretého jesennou hmlou, mohli ste dúfať, že tam niekde zostalo trocha vody a vy to prežijete.
Nikto sa odtadiaľ to nikdy nevrátil, aspoň nie v pôvodnej matérii. Výstražné povely hliadok zanikli vo vysielačke, len čo ho obklopilo zlatisté prachové pole. Nevedel, či blúdi na okraji alebo je niekde hlboko, v strede nedozernej masy.
Dve, tri, štyri hodiny ... čas sa vliekol. Práve keď upadal do driemot, smaragdový HUD displej kokpitu sa rozblikal, a ako stádo splašených koní ho nasledovali holografické kontrolky. Na dve-tri sekundy zakvílila výstražná siréna a útroby lode zahalila temnota, ktorá sa preťahovala s mdlým žltým svitom, prenikajúcim cez polarizované ochranné sklá.
„Vitaj cudzinec,“ ozval sa mu za chrbtom hodvábny hlas. „ Prichádzaš s dobrými, či zlými úmyslami?“
Harryho schladil studený pot, ktorého kvapôčky stekali po chrbte. Pomaly a nesmelo sa otočil v kresle. Dúfal, že to, čo uvidí, nebude príčinou infarktu. S uspokojením si vydýchol. Nikto tam nebol.
„Cudzinec“, opäť sa ozval mäkký hlas. Zdalo sa, že tentokrát prichádza zo všetkých strán „ neodpovedal si na našu otázku. Prichádzaš s dobrými alebo zlými úmyslami?“
„Prichádzam v mieri,“ ozval sa Harry a automaticky zodvihol ruky.
„Poznali sme odpoveď.“
Pilotnú kabínu zaplavilo jasné biele svetlo a Harry vedel, že sa dostal do bodu, z ktorého niet návratu ... ani keby chcel.

nses

nses

Diskusia

Culter
JA by som poslednú vetu vyhodil, lebo čo to bolo už naznačené a mne osobne trochu toho tajomstva nevadí. Atmosféra nehostinného vesmíru výborná, dobre sa to čítalo. Super.
22.09.2013

Ester Magyarová
Nečakala by som toľko technovecičiek na tak krátky čas, zrejme sa vyznáš. Inak veľmi fajn :)
22.09.2013

jurinko
To je presne to, preco som nepisal space-operoidny namet. Je toho malo (a za taky kratky cas asi ani prilis vela byt nemoze). Ale pritom to nacrtlo velmi vela. Videl by som to na nieco zhutnenejsie, to by bola pecka :-)
22.09.2013

draculin
Trosku zmenit zaver - tento posobil az prilis nasilne, proste len aby sa tam nejakym sposobom strcilo to, co bolo temou. Okrem toho - moc dobre. Klasicka vesmirna scifarna, zopar viet - a ma presne to, co ma mat. Palec hore!
22.09.2013

Monika Kandriková
Premakaná technická stránka, na takú krátku chvíľu obdivuhodne funkčná. :D
23.09.2013

William Cody
Presne toto som si myslel. Že prvý tzv. "jednoduchý" nápad, ktorý niekomu pri téme scifi vybaví bude cestovanie vesmírom bez návratu. Ale toto bolo fakt nádherný začiatok hry ako podľa učebnice.. Perfektné popísanie atmosféry strateného pašeráka v kozme a to iba v pár riadkoch.. Drsný chlapík v pokazenej konzerve.. Klišé, no parádne podané za hodinu :D... Tiež mi moc nesadol koniec, chcelo to nejaké prekvapko, no ten zbytok (vyzerá pre mňa ako kvalitná remeselná práca)to posúva na úroveň ostatných autorov. :D.
23.09.2013

Stano Lacko
Well, ako scifi okej, ten koniec prilis zakryty, mozno az nasilny, chyba mi tam zopar viet, mozno jedna, dve...
30.09.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.