Medzi nami Bohmi
Vyriešenie kozmologických problémov ľavou zadnou.
Letím vesmírom, a všade samé civilizácie. Jedni urobia na púšti obrovský obrazec so znázornením Pytagorovej vety, iní vysielajú rádiové vlny s obsahom: „Ja som tu, kde si ty?“ Ďalší zanechávajú na dobytých planétach skupinové symboly a zlaté tabuľky s obrázkami ako od lovcov mamutov. Je mi z toho kvákania nanič, čo si myslia tie cirkusové opice, že nemám inú prácu, ako zaplemeniť nimi vesmír? Len si to predstav: Chcú sa rozmnožovať! Hovoria tomu civilizácia. Ba čo viac: INTELIGENCIA! Kam speje táto hmota..? Nech ju čierna diera zoberie!
Možno sú niektorí v niečom jedineční.
VŠETCI! si myslia, že sú jedineční.
A možno niektorí predsa.
Riť!
Prečo?
Neostáva po nich nič, len asfaltky a filmy o hrdinoch.
Vážne?! Nikto ešte nenatočil film o pachrňoch?
Čo... o pachrňoch! Ani len o metách!
To sú hlupáci... Čo budeš robiť?
Trpezlivo preberať medzi nimi.
Nerob to. Zoderieš sa.
A budem!
Nie...
Ja sa chcem BAVIŤ!
Ó, potom sa ale nesťažuj.
Vesmír sa mi nevydaril.
Nemáš v ňom inteligentné bytosti, však?
Ja neviem... ja neviem, čo sú to inteligentné bytosti.
Predsa my, ty mameluch.
Myslím tak – z hmoty.
Ach tak! No... to je, keď...
Keď nefetujú, nie?
Ja fakt neviem.
Ani ja. Pozri toť, títo... Veria vo mňa, že som ich stvoril.
A nie?
Ale kde! Ja som tu vtedy ani nebol. Vznikli sami.
Kde si bol?
Neviem, pozri sa mi tam.
Mrskal si obule.
No vidíš.
Tak si nájdi iných.
VŠETCI veria, že som ich stvoril!
Héééj? To je dajaký univerzálny vesmír.
Naopak. Vysoko špecializovaný.
Musím sa poškrabať tuto, za paralelným vesmírom, zadumať sa ako klasická socha a možno si sadnem aj na záchod, aby som sa osvietil. Keď budem úspešný, poviem ti, aby si im povedal, že si mrskal obule.
Oni nevedia, čo to je.
Nie? To sú takí magori?
Ešte horšie. A zvlášť títo: Nevedia, že keď nevedia, to nie je hanba, ale vedecký výskum.
Ako si to povedal? Tomu ani ja nerozumiem.
Naraz všetko nevie ani boh.
Ani ty?
Ani ty.
Ja ano. U nás je multiverzum.
Multiplex?
Multiverzum. Ty si hluchý ako poleno. Pomlčka. Nádych. Takže ty si hádzal kocky, nechal si to na náhodu.
Prdlajs, nebol som tu, už som ti hovoril...
Tak ako vznikol tvoj vesmír?
Čo ja viem?
To je tvoja odpoveď?
Ano. Tá najsprávnejšia a najvedeckejšia. Ale raz sa to dozviem.
Otázka času...
Jasné! Ty si to pochopil, jediný v celom vesmíre.
Iba v tvojom. My ostatní to chápeme ľavou zadnou.
...Ale teraz, pusti ma na tú misu, nech sa aj ja zamyslím: Prečo si ma nechápal predtým, a teraz chápeš všetko?
Pozrel som ti do budúcnosti.
Jasné! Ja mám sklerózu obomi smermi.
Sedíme na hajzli, a je nám dobre.
Pozri, čo tu mám.
Ľudy.
Ja im tak nehovorím, tak škaredo.
BUDEŠ im tak hovoriť. Pozrel som ti do budúcnosti.
Čo tam je?
Pozri sa sám.
Nechce sa mi.
Títo sa vymlátia...
Ale nie, nehovor mi to.
Už sa stalo.
Tak ma posuň pred.
Škŕŕk-škŕŕk...
Čo robíš?
Naťahujem hodiny. Posúvam ťa pred ten výrok.
Aha, tak fajn.
...Hup, a už sme tu.
Teda: Podľa mňa sa títo zrejme vymlátia.
Ehm, ehm...
Ale takí sú namyslení! Tak strašne, že je mi ich až ľúto.
Ľúto?
No ano, doslova ľúto!
Ako sa dá vypočítať: ľúto?
Bé mínus á, á mínus bé, a to aspoň na druhú.
Bé mínus... á mínus... bŕŕŕ, ale ma trasie, to je hnusný pocit!
Vidíš, a ja sa takto túlam vesmírom, a kde ma trasie-tam ma trasie, samá ľútosť nad nimi.
Si si istý, že je to tvoj vesmír?
Nie som.
To je zaujímavé.
Však!
Ukaž, čo tu máš, veď to neskrývaj. Čo to je?
Hviezdy.
Načo to je?
Nóóó... váham, čo ti o nich povedať.
Majú charane?
Nie, neteš sa. Majú plyn a sú to gule.
Aj ja mám gule.
Ano? A načo sú ti?
Na bublifuk.
Guľa je v mojom vesmíre tvar. Všetky tvary sú guľami.
Medzi guľami máš čo? Lebo ja tam mám unimu a lumiňu.
Ja nič.
Aj ja mám nič. Ale inde.
Ja mám vlastne gule-niečo, a medzigulie-nič. Niečo a nič.
Niečo a nič, niečo a nič. To nie je bohvie čo.
Presne to som si vtedy povedal, keď som sem prišiel. Niečo a nič. Taký jalový vesmír. Potom čo môžeš očakávať?
Samých debilov.
Ešte horšie: samé debiliny. Dlho-predlho nič, len samé protóny a neutróny, potom zase há dve ó plus cé ó dve, vzniká sóda. Keď vznikla prvá bunka, vytešoval som sa, že si mám s kým pokecať. A ona len šumela a fuňala.
Mal si jej vdýchnuť dušu.
Nevošla by sa tam.
Čoby nie. V jednom mojom paraleláči mám inteligenťákov, a celá ich populácia nepresiahne jeden stav protónu.
Ja nerobím zázraky.
Ja zase ano. Je to ohromná prča.
U mňa nikto zázraky robiť nebude!
No bóóóže, aká citlivka.
Nech všetko samo plynie: Pre nič, za nič-odnikiaľ nikam.
Tak sa nesťažuj, že máš samých hlupákov.
Ja chcem!
Čo?
Mať hlupákov.
To je šialené! Urobil si zázrak... smerom do seba. A načo?
Možno zistím, ako sme vznikli my.
Dokolali sme sa z prdane.
Drž zobák!
Pch! Somár.
Ja: ťuky-ťuk na čelo: Mám vo vesmíre jeden úžasný princíp!
...Akoby som sa opýtal: Aký?
Chaos.
Bordel?
Nie. Chaos je v podstate jednoduchý: Na začiatku bolo prosté pritakanie typu ANO. Jednofarebná plocha oddelená od inej bezfarebnosťou. Ďaľším prvkom bolo zgrupovanie.
Grupáč! Ja som majster v grupáči.
Dali sa dokopy dvaja, traja... sto, milión. Vznikli čísla.
Matika. Mal som dvojku.
...Nie jednotku?
Za zlé správanie. Pridal som si experimentálne čísla.
Teraz ich je tak veľa, že by si musel presne vedieť, čo ktorý robí, aby si vedel, čo sa stane.
No a? Také počty... ľavou zadnou.
Ale oni sa kedykoľvek rozhodnú inak.
Pre nič-za nič?
Ano.
Zázrak! Vravel som ti...
Nie, oni si hádžu kocku: buď tak či onak.
Zázrak! Vravel som ti... Keď nevieš, a teda ani nemôžeš vedieť, ako sa gulička zachová, to je zázrak, a buď ticho!
Pozri:... si sústredený?
Nie som.
Pozri: Keď niečomu nerozumieš, to ešte nie je zázrak.
Čo teda?
Nevedomosť. To si nevedel?
Máš ma za vola?
Pravdaže.
... S tebou to budú mať ťažké.
Kto?
Ľudy.
Ako ja s nimi.
V tvojom vesmíre je život akýsi... neviem to vyjadriť.
Ťažký.
Možno. Akýsi ...ako keď sa škrabeš rukou cez zadok a ústa, na hlave vľavo od predu.
Myslíš komplikovaný.
Ešte horšie: Zbytočne komplikovaný!
Aj ja som si všimol. Chaos ma neustále prekvapuje.
V tom majú určite prsty nejakí bohovia-čarodejníci.
Netrep, prosím ťa, si ako človek.
Jeden náš kolega je špecialista na zasahovanie do vnútorných záležitostí iných vesmírov.
Zadrž, synak, kolegov sem nepleť, nikto ich nepotrebuje.
Tvoji ľudkovia ano!
Nie.
Akože nie?! Vyše99% sú veriaci.
Počase zistia, že do ich sveta nijako nezasahujem. Ba že neexistujem.
Ty neveríš, že existuješ?
Nie, ja som boh-ateista.
Vŕkajú mi chromole.
Mne už dávno dovŕkali.
Čo teraz...? Počkaj, počkaj! Počase zistia: Ale oni nezistia nič! Pozrel som sa do budú...
Zistia čo zistia, to je ich problém!
Ty sadista!
Možno sme takto vznikli my: Nikto sa do nás nestaral a po mnohých treskoch-pleskoch vyvinul sa vesmír-mozog.
To ako ja?
Ty zrovna nie. Ale niekto skutočne múdry.
To som zvedavý, odkiaľ pokiaľ je ten múdry.
Tvoje starosti na moju hlavu... Ľuďom sa ešte žiadny boh nevydaril, a nám je zbytočné špekulovať nad tým, kto je vedúci. Nekonečne dôležitejšie je obrátiť list.
Myslíš zmeniť tému?
Nie. Obrátiť list v knihe poznania. Hovorí sa tomu veda, a je to proces. Viera je naproti tomu stabilný stav.
Veda? Taká hlúposť. Raz som chcel byť vedcom, a celkom som osprostel.
To preto, že vo vede sa zo stavu hlúposti dostávaš do stavu múdrosti.
Ale to strašne DLHO trvá!!
No a? Nám čas rozhodne nechýba.
Nie, ja chcem vedieť všetko, a hneď!
To by chcel každý. Preto platí, že byť ateistom je náročné na štúdium a disciplínu, byť veriacim je pohodlné a nudné.
Ale byť bohom je zábavné!
Iba ak zabudneš čarovať.
Nie, práve naopak!
Nie, práve naopak.
Tak potom... Jeden z nás je hlúpy.
Alebo lenivý myslieť.
To je jedno.
Nie je. Chceš to rozobrať?
Nechce sa mi.
Tak potom si to ty.
Už by som sa mohol na teba aj vykašľať, keby som nevedel, ako veľmi ťa škrie, že si so svojím vesmírom taký neúspešný. Nezasahuješ – dívaš sa. Ani pri vzniku si nezasiahol...
Nebol som tu.
Nebol si tu. Big-bang prebehol sám od seba, inflácia – pre teba záhadný proces – prebehla sama od seba, prvé zhluky hmoty vznikli sami od seba...
To všetko je sila chaosu.
Áááno? Chceš vedieť, ako to bolo v skutočnosti?
Nie! Od teba nie!
Ja to aj tak neviem. Ale dá sa to zistiť.
Ty to nevieš?! A to si hovoríš boh?
Tvoj vesmír je mi ľahostajný. Ja by som ho stvoril oveľa lepšie.
Isteže: Aby mal svoj cieľ, ten úžasný CIEĽ!
Tvoj je bezcieľny!
V tom to je! On už existuje, ale nemá cieľ. Perfektné, nie?
Perfektné?! Fakt ti nerozumiem...
Nevieš, čo môžeš očakávať. Náhodou môže vzniknúť hocičo.
Aj zázrak!
Nie, to práve nie, lebo nový stav prevládne a stane sa pravidlom.
Tak predsa: Ty nemáš pravidlá.
Mám, ale počase sa menia. Po veľmi dlhom čase.
Ale tak pri spätnom pohľade vyzerajú ako zázraky. Ako spomínaná inflácia: Nafúknutie vesmíru pre nič za nič, len aby ladil so stavom v súčasnosti.
Stratili sa informácie. To je všetko. Kto ich nájde, dostane odmenu.
Kde sa mohli stratiť?
Buď v čase alebo v priestore. Ale najskôr asi v oboch.
Nič tam nevidím.
Nečuduj sa. Ani ľudia nič nenašli. A oni sú véééľmi zvedaví! Aspoň niektorí z nich.
Nie všetci?
Mlčím.
Prečo mlčíš?
Práve som objavil závažný rozpor, prečo to v mojom vesmíre nefunguje. Zložitá štruktúra je dielom kolektívu, ale výnimočná kvalita je náhodným javom u jednotlivca. Nie je to tak, že sila kolektívu VŽDY prevalcuje snahu jednotlivca?
Čo sa ma pýtaš na takú somarinu?
Ja sa to nepýtam teba, ale seba.
Aj si odpovedáš? Nie si náhodou tak trocha... ťuťuli-muťuli?
To je po božsky?
Nie, to je po pozemšťansky.
V celom mojom šírom vesmíre vždy idioti upália bádateľov. Teraz je treba zistiť, či ani po kvadrilión opakovaniach nevznikne náhodou tak veľa múdrych, že tým hlúpym dajú frčku do nosa.
Čo ak nevznikne?
Nemôže nevzniknúť. Moje zákony to výslovne nezakazujú, preto sa raz URČITE objavia.
Budeš čakať, až prídu?
Ano.
Ó, boh-samotár, ktorý pasívne sedí na nebeskom tróne, by sa rád zoznámil s civilizáciou múdrych. Značka: Vitajte v klube bohov!
Dobrý text. Daj ho kolovať medzi moje galaxie.
Nedám, bol by to zázrak.
Veď netreba. Ja som ho objavil už ako hotový priamo v notovom zápise po vzniku hmoty.
Kto ho ustanovil?
Náhoda.
Nepoznám. Odkiaľ sa dovŕkala?
Stala sa! Ako sa po mnohých opakovaniach raz musí stať všetko.
Aj zázrak! Vravel som ti.
OKREM zázraku. Nezmysel sa proste stať nemôže, pochop to, ty zadubený boh!
Ale u mňa to tak je!
Preto sa nudíš a otravuješ mňa. Došla ti fantázia a nevieš ako ďalej.
Chcem ti len pomôcť.
Hovno!
No, no... veď sa neurážaj.
Už sa stalo, mňa rozhovor s hlupákom uráža. Vlastne nie: Mňa deprimuje. Ano. Mňa psychicky odrovná každé stratené slovo.
Ty si tak nešťastný...!
Áááá!
Počkaj.
Trhni si!
Nemizni. Zmizol. Dofrasa, kde si?
Vypadni z môjho vesmíru!
Počkaj, navrhujem experiment.
Čooo?
Pôjdem s tebou skúmať ľudí.
Ľudí? A načo?
Či nie sú oni tí...
Šibe ti?
Pravdaže. Inak by som navrhol skúmať hviezdny prach.
Nechce sa mi.
Ale veď si vravel...
S tebou! sa mi nechce.
Próóósííím!
No...
...dobre, však?
...dobre.
Uau! Začnime u jednotlivca.
To je šimpanz.
Ach, ako som sa splietol! Tak tento.
To je zase prezident.
No a čo?
Treba vybrať niekoho normálneho. Kto maká, živí rodinu a žije zo dňa na deň.
Čudné slová... No nech, chcem ti pomôcť, tak mi treba! Čo tento?
Má AIDS.
Načo mu to je?
Aby zomrel.
Zvláštne želanie... Nechce žiť?
Teraz už chce.
A predtým čo?
Predtým bol hlúpy.
Cena za rozum je smrť?
Väčšinou.
Tvoji chránenci by mali žiť dlhšie. Len čo zmúdrejú, zhasne im sviečka.
Oni si to tiež myslia.
Tak nech ten AIDS nemajú!
Veru: Nech ho nemajú. To im odkazujú ostatní.
Prečo im ho nezoberú?
Lebo človek, ktorý ho má, väčšinou nič iné nemá, než svoj AIDS. Za čo by ho vymenil?
Veď má rozum!
To sa necení.
Ale figu!
Poďme ďalej. Vyber novú postavičku.
Chňap, tento!
Advokát.
Čo je to za vírus?
Najlepší spôsob ako prežiť.
No vidíš! Mal som šťastnú ruku.
Je to vymyslený tvor. Vykladač pravidiel a vyvolávač duchov.
Ako to? Pravidlá buď sú alebo nie sú.
Ľudia nepoznajú pravidlá. Preto ich nahradili ZÁKONMI. Advokát je hovorcom zákona.
Je tvojím hovorcom!
Naopak: Je mojím oponentom. Ale aby bol systém funkčný, má odporcu – iného advokáta, ktorý zámerne hrá proti nemu.
Klame?
O tom rozhoduje sudca.
A ty čo?
Ja sa dívam.
Ako to zvyčajne dopadne?
Evolučne: v prospech advokáta.
Raz túto planétu ovládnu advokáti.
Celkom určite.
Budú vývozcami inteligencie a ich múdrosť sa dotkne hviezd.
Prinajmenšom odstránia svojich konkurentov pod hviezdou, ktorá ich hreje práve teraz – zbavia sa klientov.
Tým ale prídu o dôvod svojej existencie.
Tak ďaleko nedovidia.
Potom nie sú dvakrát chytrí...
V mojom vesmíre múdrosť nie je cieľom.
To je absurdné! Čím je teda?
Už som ti povedal: náhodným javom.
Neverím...
Kolega, my tu rozhodne nie sme na to, aby sme verili.
...To nie. Ale načo teda?
Aby sme skúmali.
Veď ano, zabudol som.
Ťahaj ďaľšiu otázku.
Róm.
Ehm... Rómska otázka je veľmi citlivá. Aj medzi nami, bohmi. Ľudia sa jej všemožne vyhýbajú. V minulosti podobné otázky riešili násilím, teraz by to chceli nejako inak.
Čo je ten Róm zač?
Pssst! Aby ťa nepočuli!
Prečo? Čo som povedal?
Nesmieš sa pýtať tak...
Ako? Tak hlúpo?
Nie, ale... znie to, ako by si sa pýtal, kto je to Neróm.
Nuž ale... Ako sa mám opýtať, kto je to Neróm, keď sa to nesmiem opýtať?
Zašiel si priďaleko.
Pokiaľ zašli ľudia?
Len potiaľ: po pssst!
Nuž ale...
Buďme radi, že za otázkou je otáznik.
A keď tam bude výkričník?!
Zatiaľ nás slnko hreje, tak sa usmievajme.
Mňa nebaví táto hra...
Chcel si hrať, tak hraj.
Ničomu nerozumiem.
Dobrý dôvod k tomu, aby si rozmýšľal. Ťahaj z davu nejakého priemeráča!
Kto je priemerný? Všetci sú špecialisti.
Skúsim ja: Chňap! Ty čo si zač?
Buzerant.
Ako vieš?
Hovorili to o ňom tamtí v bare.
Tak ty si teploško...
Má teplotu?
Má málo starostí. Keby ich mal dosť, nebude sex u neho na prvom mieste.
Sex?
Nevieš, čo je sex?
Nie. Ty ano?
Samozrejme: Kvas.
No neviem... Kvasením vzniká pivo.
Aj ľudia.
Ale kvasinky sú malinké guličky a strašne sa trepocú.
Aj ľudia v ich rytme natrásajú zadkami. A spôsobuje im to rozkoš našetrenú evolúciou za 500 miliónov rokov.
Úžasné!
Sex bol evolučne veľmi úspešný, len čo vznikol, každý bol po ňom ako divý.
Takže buzík je vrcholné štádium evolúcie človeka.
Nie človeka! Rozkoše!
To nie je jedno?
Jasne že nie... vlastne, mali by to byť diametrálne protiklady.
Ale v istom zmysle je to jedno. Chápem.
Buzik je aj tak mutant. Navyše jalový, nemá potomkov.
Ďalší špecialista.
Ale nie, musí tam byť niekto normálny. Ukáž, odchytíme tohto: šofér, tých je veľa. Jazdí s kamiónom a dostáva mizerný plat, lebo ťahá nie len mnohotonový náklad, ale aj skupinu úradníkov, ktorí mu strpčujú život.
Úradníci? Špecialisti na strpčovanie?
Sú na to, aby sa neúradníci nezvlčili. Chápeš – nadivoko uplatňovať konkurenčný boj sa nedá, keď je ľudí šesť miliárd a naraz všetkým ísť za svojím cieľom znamená okamžitý karambol.
Takže konkurenčný boj končí – ten ťahúň evolúcie – nech je mu zem ľahká...
Ano. V globále ano. Ale pravdupovediac, na tejto planéte ešte nie.
Tak ako sa prejavuje? Hrkútaním?
Hr... čo?
Ako holuby: hrkúú-hrkúú!
Aha... nie, teraz veľmi moderne: V stredoveku si konkurenta podrezal nožom, dnes podplatíš úradníka, a máš výhodu.
Zlatá korupcia – ťahúň evolúcie!
Netrep, domotal si to!
Mám silné podozrenie, že si to domotal ty.
Korupcia je humánnejšia náhrada za...
Zadrž! Neobhajuj! Zbav sa emócii a uvažuj.
Ano, ale...
Šofér podpláca, aby obišiel pravidlá, a tak uspel. Ale čo jeho náklad?
Ten zväčša nie je jeho.
Mnoho ton sa valí krajinou, kde miesto stromov stojí šesť miliárd ľudí. A on nedodržiava pravidlá... nekončí to náhodou karambolom? Ďalší špecialicta...
Ale nie, šofér nemôže byť špecialista! Potom by ním bol aj africký roľník či európsky bezdomovec.
Asi je už človek čosi viac než baktéria.
No dovoľ! Môj vesmír nie je taký sprostý, aby po miliardách rokov dospel iba po baktériu!
Musím uznať, že tí tvoji ľudkovia sú poriadne pestrá banda.
To sú! Ale kde v pekle potom sú tie masy priemerných. Keď každý má schopnosť ovplyvniť dejiny?
A zároveň nemá, však?
A zároveň... spolu s ostatnými tečie cez úzke hrdlo lievika... Tomuto ako bohovia zrejme neporozumieme.
Už verím, že svoj vesmír si nestvoril ty.
Vymyká sa logike. A predsa: Niekde to tam musí byť. Medzi ľuďmi, chápeš...
Poďme tam.
Poďme!
Ako?
Ejha! Ovplyvníme dejiny...
No a čo? Jeden zázrak sem či tam.
Môj vesmír je ešte panenský.
Vieš čo... keď tam vstúpiš ako jeden z nich, nebude tvoj príspevok o nič väčší ako baktéria.
Alebo ako revolúcia.
To je iba možné. Nie reálne. Evolúcia aj príspevok boha vygumuje ako zbytočný preklep.
No dobre. Poďme sem, do tohto mesta.
Prečo práve sem?
No tak nie! Poďme na opačný koniec sveta... počkaj, niečo ma zaujalo! V tomto meste som bol nedávno, jeden chlapík predával knihy na ulici...
Knihy?
Myšlienky. Čistá fantázia.
Božskosť.
Aj to. Aj zázrak... čokoľvek.
Tak vidíš!
Ale aj veda! Bola tam kniha od J.Gribbina „Pátrání po Velkém třesku“. Písaval lepšie, toto je už trocha komercia, no i tak: Bola zaujímavá! Chcel som si ju kúpiť, ale stála vyše päťsto korún.
Nemohol si si ju kúpiť, bol by to zásah do vesmíru.
Vlastne ano. Nemohol... Ale prečítať si ju môžeme, poď...
Choď sám, bude to nuda.
Poď! Uvidíš: títo ľudkovia-nezbedníci začínajú tušiť, ako ten môj chaos funguje.
To sotva!
Stavme sa!
O fachulu.
Platí!
Aha tu je, knižka knižočka... Čo je taká šalátová? Nie je možné... toľko rúk ju držalo... a nikto ju nekúpil? Blíži sa božský šok, tuším to. Dvanásť korún! Tá kniha stojí dvanásť korún! A NIKTO JU NECHCE.. Hej, predajca, čo je to za bordel! Pred tromi mesiacmi stála vyše päťsto... Ani za cenu papiera nemá múdrosť pre človeka hodnotu? Počujte, vy ignoranti! Po rozumy chodíte do kostolov, klaniate sa farárom, pápežovi a kde-akým Máriám v hlavách pomätencov, ale FAKTY necháte bez záujmu ležať na ulici? Tak aby ste vedeli: Nie dvanásť, ale tisíc dvesto dám demonštratívne ja, aby som sa od vás odlíšil. Aby preboha niekto neukázal na mňa prstom: Hľa, človek! Ó, je mi zle! Nezvládnem úlohu exhibicionistu. Buď zhorím od trémy alebo začnem kotkodákať... ko... ko...ko...
Chcú počuť božie slovo.
KOTKODÁK!
Páči sa im to.
Zdrhajme, lebo nás zabijú.
Alebo umučia láskou.
Vyjde to na rovnako.
Ešte som nezdrhal. V mojom vesmíre nič také nie je.
V mojom si užiješ.
Ale ja som boh! Prečo mám utekať? Fungujem už takmer nekonečne dlho...
Na Zemi zabijú aj boha. Im je to fuk.
Čo ich tak rozčertilo?
Urážka rituálu.
Ritu... čoho?
Pridaj, máš ich za zadkom!
Do riti!
Rituál je omša, futbal, hymna, vlastenectvo... chápeš: Keď nepoznáš fakty, tak si ich vymyslíš.
To robím neustále – tam u mňa.
Ale toto je vesmír bez zázrakov. S fungujúcou objektívnou realitou. Tá je non-stop v konflikte s rituálnym nezmyslom.
Pre farbu dresu ma zabijú?
Pre slovíčko.
Živáčkovia na Zemi nemajú k životu prehnanú úctu...
No vidíš: Ale rituálne klamú sami seba, že im ide práve o život.
Tak o čo?
O smrť.
Do prdnatej hubule!
Kvôli farbe dresu, svätyne či maškrtám z večere vedú zúrivé vojny s miliónmi mŕtvych.
Mor na nich!
Tak vznikli: Na telách konkurentov.
To je HNUS!
Naopak: Evolúcia.
Niééé! Ja nechcem!
Kopni do vrtule, lebo sa staneš súčasťou prirodzeného výberu druhov.
Takto vzniká inteligencia?
Pravdaže.
Z hlúposti?
Z čoho iného?
To je absurdné!
Nie je.
Nie je??
Je to úplne logické.
Tvoj vesmír je jeden bláznivý paradox.
Iba pre toho, kto nevie o ňom dosť. Nebyť smrti, žilo by stále rovnaké percento hlupákov. Takto sa podiel rozumných zvyšuje.
Nie je to naopak?
Nie.
Čo rozumného je na tom, keď chce niekto niekoho zabiť?
Skutočne múdry človek sa zabiť nenechá.
Predveď mi to, a ja ti uverím.
Dobre. Stojte, ľudia! My sme bohovia. Stavili sme sa o fachulu, že už začínate byť skutočne inteligentní. Môj kolega neverí, že sa medzi vami nájde aspoň jeden, kto nehodí kameňom. Tak mu dokážte, že je to pravda. Aúú, do riti!
Aúú, do riti!
Zabili ma.
Aj mňa. Ešte po mne šlapú.
Grázli!
Povedal som ti.
Ale tamten jeden nehodil.
Nemal čo.
Ani nešlapal.
Nepretlačil sa cez dav.
On sa ani netlačil. Iba tam stál.
Tak je to asi blázon.
Pozrime mu na zúbky.
Ani nedýcha.
Je to spisovateľ.
Ale považuje sa za filozofa. Čo je to filozof?
Teraz ma neondej s takými... Hej, synak, prečo si nehodil? Však si iný! Ty neveríš na tie kraviny a chceš všetko poznať. Chceš mať jasno tam, kde iní ani netušia tmu.
Je úplne paralizovaný. Díva sa, ako nám šlapú po telách a ako ich... čo to robia?
Zaklínajú.
To je čo?
Vyháňajú diabla.
Koho?? V mojom tele nikto nebol. Iba ja.
Scvokne sa.
Ano? Tak... mu držme palce.
To je negatívum.
Aha... tak mu pomôžme.
Chce nás zachrániť... myslím naše telá.
Nemusí, povedz mu, že absolútne netúžim po tele...
Počkaj, mýlil som sa: On chce zachrániť ICH.
Somár! Nie je náhodou humanista?
To čo je?
Ja mám vedieť? Ty si to mal povedať.
Ano, ale humanista – v preklade ľudista – je pozitívum, či negatívum? Hľa: To je otázka!
Možno ich chce zachrániť, aby mu jeho morálny kódex nebránil medzi nimi žiť.
Trefa!!
A je po humanizme...
Svet nie je stratený.
Idú ho zabiť.
Vážne?!
Vrhol sa na nich. Jednému odkopol zub. A teraz...
Sledujme prirodzený výber druhov.
To je zvláštne...
Však!
Myslím: Ako natvrdo veria v ideál. Také hlúpe nie sú ani baktérie.
Ani také múdre.
No dobre: ani také múdre. Ale STRAŠNE dlho trvá, než sa nájde veriaci v ideál relativity.
To je moja nádej.
Lenže oni ho práve zabili. Mal aj inú voľbu?
Ano: Ostať paralizovaný.
Fajn. Aspoň niečo.
Keď ich bude väčšina, odmietnu byť hračkou tupej evolúcie.
Asi sa mýliš...
Nemýlim. Ja zase natvrdo verím, že po x opakovaniach prevládnu logisti.
Ale paralizovaní.
To je jedno.
V tomto prípade si však prehral stávku. Navaľ fachulu.
Na.
Ď.
To je blbý deň...
OSUDY DOBRÉHO VOJÁKA ŠVEJKA ZA SVĚTOVÉ VÁLKY. Je to dobrá kniha?
Je. Prečítaj si ju.
Už sa stalo.
Prečo sa nesmeješ?
Je smutná.
Všetkým pripadá veselá.
Nechápem prečo. V hlavnej dejovej línii sa objavujú len samí idioti.
Ano. Tá kniha je o ľudskej hlúposti.
Čo je na hlúposti k smiechu?
Asi to, že čitateľ má príjemný pocit, keď je niekto hlúpejší, ako on sám.
Povedz mi to po božsky.
Netráp sa vlastnou úbohosťou. Máš možnosť byť ešte úbohejší.
Takže rezignácia.
Ale autor očakával, že objaví iných haškov, ktorí to pochopia. A odmietnu tuposť ako poľahčujúcu okolnosť.
A našiel?
Doteraz ich hľadá.
Je veľmi vytrvalý.
To je! Preto nezomrel a straší ľudí po nociach. Tí ráno nevyspaní vstanú s geniálnou vetou na jazyku: Výklad Haškovho Švejka nie je jednoznačný!
Vsádzaš na haškov?
Strp môj vážny pohľad, ide do tuhého: Ano, vsádzam.
Hoc to bol aj opilec?
Strp ešte jeden: Ano.
Si statočný. Pri tvojom odpore k opilcom...
Mal funkčný mozog – na tejto planéte mimoriadny zjav. Než si ho stačil otráviť liehom, stvoril éterickú bytosť, schopnú odhaliť každého vola na sto honov. Švejk bol imunitný systém spoločnosti – poukazoval iba na negatíva, lebo mal pocit, že vyhľadávači pozitív sú všetci ostatní.
Jasné: Robil špinavú prácu za iných.
A oni ho nenávidia, lebo pozitivákom sa otvorene rehlil do očí.
Koľko je takých mozgov na svete?
Počkaj... asi tak... Koľko mám dnes prstov?
Tri.
Ano, asi toľko.
Nie, zmýlil som sa! Máš ich tristo.
Tak potom toľko. Ale za celú históriu.
To je menej, než tisícina promile.
No a? Zober si, že to vzniklo samo, bez zázraku!
Aj tak...
Ale na začiatku boli iba tupé zvery, dinosaury... čo to táram: Na začiatku boli baktérie a mikroorganizmy! A ešte predtým len protóny a neutróny, ba predtým len púhe žiarenie! A tomu dal podnet k existencii jediný náhodný povel typu ANO. Nie je to dosť, keď za 14 miliárd rokov vznikol sám od seba taký Švejk?
Teraz neviem, čo ti povedať. Je to dosť?
..........
Keby bolo, netrápil by si sa.
..........
Tak vidíš...
Ale niečo to je.
Švejk, Gribbin a kto ešte. Ten tretí...
Jeden chlapec. Ešte o ňom nikto nevie.
Čo ak ho niekto zabije?
Tak potom nič... Smola.
Ostatní mu nepomôžu?
Čo môžeš chcieť od ľudí, ktorí vznikli sami od seba? Program je nastavený inak: Preži! A oni ho ešte nezmenili ani o jedinú bunku.
Z toho som vypočítal, že ich musí byť viac než traja.
Veď je. Iba som ironizoval.
Systém by sa zrútil, keby ich nebolo dosť.
Ale nie je ich dosť.
Možno JE, keď ešte existujú.
Mohli sme sa vymlátiť, a my sme to ešte neurobili! Hurá, sme inteligentní!
Čo chceš od hmoty, ktorá vznikla sama od seba?
Ale vie o tom?
Nevie?
Neposudzuj ich ako celok. Oni to robia stále, preto sa nemôžu vysomáriť z rébusu, či sú hodní obdivu alebo zatratenia.
Tak ako? Po jednom? To sa mi nechce.
Ani im sa nechce. Ale existuje automatický vyhľadávací systém, ktorý výnimočných vypátra.
Fakt? Ťažko uveriť. Vychádza mi, že by vďaka nemu museli už tróniť medzi nami, bohmi.
Úlohou toho systému je výnimočných vypátrať a potom ich zlikvidovať.
Fakt? Potom by sa mali deliť o konáre so šimpanzmi.
Skutočne rozumní sa odkrágľovať nenechajú. Boli raz dvaja kamaráti: Bruno a Galilei. Obaja mali skvostné hlavy – výnimočný výsledok náhodných mutácii mozgu. Bruno bol poctivejší a viac veril, že byť človekom je výhra. Neodvolal, tak mu ten mozog upiekli. Galilei vedel lepšie, kde žije a že byť človekom ešte nie sú slávnosti jari, tak im povedal: Som tupec a primitív, hlásal som bludy, lebo mi strašilo vo veži, to jedine vy – ó, šľachetnosť nebeská – máte pravdu a vesmír sa otáča okolo hostie v rukách kňaza.
To že povededal?!
Doslova!
Ten darebák!
Vďaka takému vyhláseniu ho vyhľadávací program na vraždenie géniov ušetril. A ľudstvo ako celok pokročilo o poriadny kus.
Zvrhlosť!
Púha ťažkopádnosť. Prirodzený výber pracuje pomaly. Ale isto!
Nie som si istý, či je nastavený tak, aby vôbec prežil.
Ani ja. Je to na hrane. Presnejšie: On nie je vôbec nijako nastavený. Ty to ťažko chápeš, lebo si boh. Pokús sa byť Galileom, on pochopil, že súd, pred ktorý ho postavili, je typickou ukážkou celku.
Ale netrep! Zľakol sa smrti!
Pud sebazáchovy mu rozumne pomohol zľaknúť sa včas.
Čo môže pud vedieť o hviezdach vesmíru?
Tento vesmír je pozorovaný živočíchom so zoologickým názvom ČLOVEK. Vesmír pozoruje sám seba.
Hovoríš, akoby tvoj vesmír mal rozum.
Práve naopak: Je hlúpy od protónu až po kvazary. Keď náhodou raz takto zbilancuje svoju kvalitu, vstúpi do ďaľšej nebeskej sféry.
No paráda! Raz vstúpi medzi nás a bude sa tu rozťahovať! Taký ledajaký ...protón!
Ešte je maličký, jeho nástroj váži len čosi vyše kila a vyzerá ako hlien – ako by povedal Aristoteles – ale jeho neurónové siete rastú a rastú. A stále menej sa zaoberajú problémom, ako obtiahnuť blížneho svojho a stále viac problémom, ako naučiť ten sopeľ logike.
Takže ja budem nakoniec komunikovať s ...hmotou??
Ale, kolega! Troška galileovského ducha by ti nezaškodilo.
Aj tak: Nič z toho nebude. Pozrel som ti do budúcnosti.
Vieš... na tie tvoje zázraky ja príliš nedám.
To sú FAKTY!
Možno sú: v nejakom tvojom paraleláči. Jeden z mnohých premnohých budúcností určite pripúšťa, že aj človek si s nami raz zahrá kocky. Na náhodné fluktuácie na kvantovej úrovni je aj boh prikrátky.
Celý čas mi dokazuješ, aký je človek hlúpy...
Kto nie je?
...a teraz veríš, že môže prežiť!
Pomaly s tou vierou!
Veď ano, zabudol som.
Môže, a nemusí – nemusí, a môže. Nezáleží, aké má štatistické percento nádeje. Faktom je, že taká možnosť NIE JE vylúčená. A že je hlúpy? To ti dokážem hneď tu. Aha...
Čo je to?
Jogurt. Aspoň tomu tak hovoria.
Čo s ním? Je to lepidlo?
Takmer si uhádol. Je to potrava – pohonná hmota tela. V reklame sa tvrdí, že je z vybraného mlieka, obsahuje kúsky ovocia a je zdravý. Ochutnaj.
Fuj!! To je sračka!
Presne tak. Lebo je zo samých chemikálii a želatíny, po ovocí ani stopa a po mlieku takmer tiež. Ale oni veria tej reklame.
Akože VERIA? Tomu nerozumiem.
Veria, že to, čo jedia, im chutí, i keď im to nechutí.
Stále nerozumiem.
Majú vymetené hlavy.
Som vedľa. Hovor po božsky.
Sú leniví myslieť.
Čooo?? A ONI chcú byť medzi nami, bohmi?!
Stále viac prepadajú omamnému účinku reklamy.
To čo je za suka?!
Činnosť na vyzdvihnutie primitívnych pudov ešte z čias lovecstva-zberačstva. Dobrovoľne ju milujú.
Potom reklama nadobúda skutkovú podstatu úmyselného odmietnutia zdravého rozumu. Je tak?
Asi ano.
To je dôvod, prečo neprežijú.
Jediný?
Ano.
Ale...
Ver mi! Človek je práve tak inteligentný, ako jeho reklama. Stopercentne sa na ňu ako indikátor hlavy môžeš spoľahnúť.
Sú aj horšie veci: Keď zavoláte hneď, dostanete zdarma jeden kus navyše a ešte výherný kupón na dovolenku do Karibiku.
Psychopatická revue.
Celý svet zošalel po snoch o blahobyte.
Sú aj sny o dobrom pocite z práce. Po takých nezošalel?
Nie, reklama neponúka návod, ako peniaze zarobiť, ale ako ich minúť.
Taký trend nemá budúcnosť. Nemá ich kto vyviesť z omylu? Čo tie osvietené hlavičky?
Trpia na dne spoločnosti.
Kto je potom na vrchole?
Reklamní pajáci. Sľubovači skvelých zajtrajškov. Kto viac nasľubuje, ten si získa ich dôveru.
Tak potom... chuj s nimi. Poďme niekam inam.
Kam?
To je jedno.
Mám tu civilizáciu morských oblúd. Žijú v oceáne pod hrubou vrstvou ľadu a nevedia ani, že existuje vesmír.
Kde je to?
Na druhom konci tejto galaxie.
Zájdeme aj pešo.
Dobre, tak poďme.
gor-gor
Diskusia
Ash
Zábavné a osviežujúce témou a ľahkosťou. Ale aj ubíjajúce rozsahom a útržkovitosťou. Veľmi mi to pripomenulo komiksový seriál Stvoritelia, ktorý má podľa mňa oveľa vhodnejší formát na takýto druh "intelektuálskych pivných rečí" (nemienil som to ako urážku, len konštatovanie). Obsah tohto textu je skôr fejtónový než poviedkový (bez deja a pointy) a vedel by som si ho predstaviť aj ako scenár hraných skečov.
04.04.2012
Zábavné a osviežujúce témou a ľahkosťou. Ale aj ubíjajúce rozsahom a útržkovitosťou. Veľmi mi to pripomenulo komiksový seriál Stvoritelia, ktorý má podľa mňa oveľa vhodnejší formát na takýto druh "intelektuálskych pivných rečí" (nemienil som to ako urážku, len konštatovanie). Obsah tohto textu je skôr fejtónový než poviedkový (bez deja a pointy) a vedel by som si ho predstaviť aj ako scenár hraných skečov.
04.04.2012
kAnYs
Precital som... kolko. Paetinu? Nechapem je asi najlepsie slovo. Subor nezmyselnych viet ktore su zrejme rozhovorom dvoch... bohov? Vtip = 0. Pribeh = -10. Toto nieje poviedka. Nieje to ani dobry joke. Nehodnotim.
04.04.2012
Precital som... kolko. Paetinu? Nechapem je asi najlepsie slovo. Subor nezmyselnych viet ktore su zrejme rozhovorom dvoch... bohov? Vtip = 0. Pribeh = -10. Toto nieje poviedka. Nieje to ani dobry joke. Nehodnotim.
04.04.2012
soyka
Vážne je mi ľúto, že s Kanysom nesúhlasím. Ale nesúhlasím. Mne sa tento príbeh zdá zábavný, možno trošku zdĺhavý na poviedku, ale rozhodne zaujímavý. A páči sa mi aj táto forma akože rozhovoru. Toľko klincov trafil po hlavičke! Na hodnotenie sa necítim komepetentná, u mňa by bolo vysoké.
05.04.2012
Vážne je mi ľúto, že s Kanysom nesúhlasím. Ale nesúhlasím. Mne sa tento príbeh zdá zábavný, možno trošku zdĺhavý na poviedku, ale rozhodne zaujímavý. A páči sa mi aj táto forma akože rozhovoru. Toľko klincov trafil po hlavičke! Na hodnotenie sa necítim komepetentná, u mňa by bolo vysoké.
05.04.2012
draculin
No, miestami to bolo vtipne... Ale celkovo velmi zle citatelne. Stylom nieco ako "wtf" monolog, kde som sa stracal a nie som si isty, ci to vobec malo nejaky dej, alebo myslienku. A navyse to bolo prilis dlhe a tym padom aj ubijajuce, ku koncu sa to zlievalo do jedneho kokteilu pismenie. Tak polovicny rozsah by bol mozno znesitelne maximum.
05.04.2012
No, miestami to bolo vtipne... Ale celkovo velmi zle citatelne. Stylom nieco ako "wtf" monolog, kde som sa stracal a nie som si isty, ci to vobec malo nejaky dej, alebo myslienku. A navyse to bolo prilis dlhe a tym padom aj ubijajuce, ku koncu sa to zlievalo do jedneho kokteilu pismenie. Tak polovicny rozsah by bol mozno znesitelne maximum.
05.04.2012
kAnYs
Soyka, kludne ohodnot aj desiatkou :) na to tu to hodnotenie predsa je, aby sa nim vyjadril nazor citatelov.
05.04.2012
Soyka, kludne ohodnot aj desiatkou :) na to tu to hodnotenie predsa je, aby sa nim vyjadril nazor citatelov.
05.04.2012
jurinko
Mne sa to aj celkom pacilo, ale nemozem to hodnotit, lebo to nebola poviedka. Resp. mozno by sa to dalo povazovat za literarny utvar, keby to malo niektore formalne znaky. Napr. oddelenu priamu rec, identifikovane postavy, a taku nejaku celkovu ucesanost. Na druhej strane by sa to dalo brat ako cojaviem namety na zamyslenie, filozoficky traktat, lenze to by zas nesmel byt zaber tem taky siroky (od fyziky po reklamu na jogurty, s medzizastavkou u ludi a mnohych ich dalsich podtem). Niektore criepky boli trefne a zabavne, niektore boli skor take, ze sa s nimi asi neda uplne suhlasit, co ale nevieme, pretoze iba preleteli okolo. Ako intelektualna polievka malo vydatna, ako literarne dielo malo literarne, ako haluz prilis dobre, nez aby to preslo bez povsimnutia. Keby som musel musel hodnotit, tak dam 1 za spracovanie, 6 za filozoficky prinos, a 3 za celkovy dojem. Posli nieco dalsie.
05.04.2012
Mne sa to aj celkom pacilo, ale nemozem to hodnotit, lebo to nebola poviedka. Resp. mozno by sa to dalo povazovat za literarny utvar, keby to malo niektore formalne znaky. Napr. oddelenu priamu rec, identifikovane postavy, a taku nejaku celkovu ucesanost. Na druhej strane by sa to dalo brat ako cojaviem namety na zamyslenie, filozoficky traktat, lenze to by zas nesmel byt zaber tem taky siroky (od fyziky po reklamu na jogurty, s medzizastavkou u ludi a mnohych ich dalsich podtem). Niektore criepky boli trefne a zabavne, niektore boli skor take, ze sa s nimi asi neda uplne suhlasit, co ale nevieme, pretoze iba preleteli okolo. Ako intelektualna polievka malo vydatna, ako literarne dielo malo literarne, ako haluz prilis dobre, nez aby to preslo bez povsimnutia. Keby som musel musel hodnotit, tak dam 1 za spracovanie, 6 za filozoficky prinos, a 3 za celkovy dojem. Posli nieco dalsie.
05.04.2012
jurinko
[off topic - sprava pre autora] Inak, nabuduce odporucam viac trpezlivosti pri pridavani poviedok, nie hned posielat urazky redakcii ;-) Proces autorizacie poviedok trva niekedy dlho, lebo je vela poviedok v cakacke.
05.04.2012
[off topic - sprava pre autora] Inak, nabuduce odporucam viac trpezlivosti pri pridavani poviedok, nie hned posielat urazky redakcii ;-) Proces autorizacie poviedok trva niekedy dlho, lebo je vela poviedok v cakacke.
05.04.2012
Ash
jurinko, že "správa pre autora", hehe. Ale netrpezlivosť a vznetlivosť už tak trochu k mentalite bohov patrí. ;)
05.04.2012
jurinko, že "správa pre autora", hehe. Ale netrpezlivosť a vznetlivosť už tak trochu k mentalite bohov patrí. ;)
05.04.2012
Lenona
Je to dialóg, ktorý nič nerieši. S premáhaním som prečítala tretinu. Číta sa to ťažko, myšlienky a témy sa striedajú tak rýchlo, až som sa medzi nimi stratila. Už neviem, kto čo hovorí a v podstate je to jedno. Nebol dôvod dočítať to do konca. Škoda. Keby si zvolil inú formu a vypichol jednu- dve myšlienky, na ktorých by si viac zapracoval, mohlo to byť lepšie.
05.04.2012
Je to dialóg, ktorý nič nerieši. S premáhaním som prečítala tretinu. Číta sa to ťažko, myšlienky a témy sa striedajú tak rýchlo, až som sa medzi nimi stratila. Už neviem, kto čo hovorí a v podstate je to jedno. Nebol dôvod dočítať to do konca. Škoda. Keby si zvolil inú formu a vypichol jednu- dve myšlienky, na ktorých by si viac zapracoval, mohlo to byť lepšie.
05.04.2012
kAnYs
Hm, no, tak som tak nejak nahodne scrolloval textom a natrafil som obcas na celkom trefne poznamky, ked som to ale skusal hodz aj od bodu co ma zaujal citat dalej, tak som to zasa po par vetach znechutene zavrel. Obtieras sa o rozne temy, ale natolko povrchne a tak rychlo ich striedas, ze sa topia v tom texte. A stale mi to nepride vtipne. Pousmejem sa nad jednou, dvomi vetami a dalsich dvadsat mi tuto chvilku skazi. Vystrelim do prazdna s skusim hadat: Za pol hodku si to mal napisane aj s napadom, zapnutim pocitaca, prihlasenim sa na scifi.sk a odkliknutim tlacitka posli? Takto sa to nerobi. Ak chces svetu nieco povedat, tak to nejak spracuj. Fejton, uvaha, poviedka... Daj tomu tvar. Toto je ako nenakysnute cesto. Ani trubu si este nezohrial.
05.04.2012
Hm, no, tak som tak nejak nahodne scrolloval textom a natrafil som obcas na celkom trefne poznamky, ked som to ale skusal hodz aj od bodu co ma zaujal citat dalej, tak som to zasa po par vetach znechutene zavrel. Obtieras sa o rozne temy, ale natolko povrchne a tak rychlo ich striedas, ze sa topia v tom texte. A stale mi to nepride vtipne. Pousmejem sa nad jednou, dvomi vetami a dalsich dvadsat mi tuto chvilku skazi. Vystrelim do prazdna s skusim hadat: Za pol hodku si to mal napisane aj s napadom, zapnutim pocitaca, prihlasenim sa na scifi.sk a odkliknutim tlacitka posli? Takto sa to nerobi. Ak chces svetu nieco povedat, tak to nejak spracuj. Fejton, uvaha, poviedka... Daj tomu tvar. Toto je ako nenakysnute cesto. Ani trubu si este nezohrial.
05.04.2012
kAnYs
Dakujem Jurinko :) Cital som si zasa kusok a ten bol naozaj celkom dobry (ako ich tam ti ludia zabijali), ale vazne, ta forma mi skvapalnuje mozog. Opis, oddelena priama rec, nejake postavy, vyskrtaj polovicku uvah, sustred sa na nejake ktore by spolu fungovali v ucelenom, plynucom pribehu a sprav z toho poviedku. A nie zas tak ze ju napises za 20 minut. Cas a trpezlivost.
05.04.2012
Dakujem Jurinko :) Cital som si zasa kusok a ten bol naozaj celkom dobry (ako ich tam ti ludia zabijali), ale vazne, ta forma mi skvapalnuje mozog. Opis, oddelena priama rec, nejake postavy, vyskrtaj polovicku uvah, sustred sa na nejake ktore by spolu fungovali v ucelenom, plynucom pribehu a sprav z toho poviedku. A nie zas tak ze ju napises za 20 minut. Cas a trpezlivost.
05.04.2012
andrej android praznovsky
MAs tam dobre napady a dialogy pises pekne.Ako hovoril uz KAnys skratit, ucesat , dat nosnu myslienku sprehladnit kto prave hovori. Vlozit postavy do urciteho prostredia. TO ti radim iba ako citatel. Drzim palce do buducna.
07.04.2012
MAs tam dobre napady a dialogy pises pekne.Ako hovoril uz KAnys skratit, ucesat , dat nosnu myslienku sprehladnit kto prave hovori. Vlozit postavy do urciteho prostredia. TO ti radim iba ako citatel. Drzim palce do buducna.
07.04.2012
gor-gor
Ospravedlňujem sa redakcii za slová, trpím stihomamom cenzúry a chronického mlčania. Za 25 rokov mlčania od médii mám na to vari i nárok.
Text je v mojom pc oddelený farebným znázornením, jeden boh je zelený, druhý červený, mne sa to tu nezobrazilo, tak je v tom guláš, takže prosím o trpezlivosť pri jeho jedení.
Nie, nenapísal som to za hodinku. Za pár dní. Každé slovo má presný zmysel. Žiadne náhody. Kto chce učesaný príbeh... takých je na mraky. Beletriu nečítam tak 10-15 rokov, je nudná. Strieľam kanónom, aby som rozvlnil vlnky na hladine. A mám za sebou desiatky, ak nie stovky náučných kníh. Preto ten prelet nad témami, lebo súvisia. Pre mňa je to jediná téma. Je o vedcoch hľadajúcich vo vede boha.
Niekedy pošlem celkom iný kaliber. Ďakujem za kritiku.
09.04.2012
Ospravedlňujem sa redakcii za slová, trpím stihomamom cenzúry a chronického mlčania. Za 25 rokov mlčania od médii mám na to vari i nárok.
Text je v mojom pc oddelený farebným znázornením, jeden boh je zelený, druhý červený, mne sa to tu nezobrazilo, tak je v tom guláš, takže prosím o trpezlivosť pri jeho jedení.
Nie, nenapísal som to za hodinku. Za pár dní. Každé slovo má presný zmysel. Žiadne náhody. Kto chce učesaný príbeh... takých je na mraky. Beletriu nečítam tak 10-15 rokov, je nudná. Strieľam kanónom, aby som rozvlnil vlnky na hladine. A mám za sebou desiatky, ak nie stovky náučných kníh. Preto ten prelet nad témami, lebo súvisia. Pre mňa je to jediná téma. Je o vedcoch hľadajúcich vo vede boha.
Niekedy pošlem celkom iný kaliber. Ďakujem za kritiku.
09.04.2012
jurinko
gor-gor, neviem, na co mas alebo nemas narok, neviem, co myslis 25 rokmi mlcania medii. Viem ale, ze farebne rozlisovat postavy nie je literarne, takze tymto u mna nepochodis. A tak trosku sa mi vidi, ze vsetci okolo teba su magori, len ty si lietadlo (povedat, ze beletria je nudna, je podla mojho nazoru jednak nepravda [v objektivnom meradle] a jednak totalna trufalost [v subjektivnom meradle - precital si vsetku beletriu na svete, ked to vies takto fajn zhodnotit?] ). A ucesany pribeh vlastne nemame chciet, pretoze ty uz mas svoje odcitane, a ucesanych pribehov je na mraky. Co sa my vlastne pechorime, ved kazde slovo ma svoj vyznam. Daj si 10/10 a usmievaj sa, ake sme lamy, ze v tvojom kalibre nevidime genia. Kanys ma pravdu. Chyba ti sebareflexia.
09.04.2012
gor-gor, neviem, na co mas alebo nemas narok, neviem, co myslis 25 rokmi mlcania medii. Viem ale, ze farebne rozlisovat postavy nie je literarne, takze tymto u mna nepochodis. A tak trosku sa mi vidi, ze vsetci okolo teba su magori, len ty si lietadlo (povedat, ze beletria je nudna, je podla mojho nazoru jednak nepravda [v objektivnom meradle] a jednak totalna trufalost [v subjektivnom meradle - precital si vsetku beletriu na svete, ked to vies takto fajn zhodnotit?] ). A ucesany pribeh vlastne nemame chciet, pretoze ty uz mas svoje odcitane, a ucesanych pribehov je na mraky. Co sa my vlastne pechorime, ved kazde slovo ma svoj vyznam. Daj si 10/10 a usmievaj sa, ake sme lamy, ze v tvojom kalibre nevidime genia. Kanys ma pravdu. Chyba ti sebareflexia.
09.04.2012
kAnYs
Hm. Gor-gor, kazdy mame vo svojej hlave nejaky vlastny svet, a na zrenickach filter ktorym filtrujeme ten okolity. To, ze kazde slovo v tvojom svete dava zmysel, neznamena, ze bude davat vo vsetkych ostatnych. Kontext je vsetko. Mas dve moznosti. Snazit sa pisat tak aby sa tvoje dielo pacilo cielovej skupine pre ktoru pises, to ale treba zmenit pristup. Alebo si mozes pisat tak ako chces, ignorovat rady a kritiku a byt presvedcny o svojej genialite. Nebudem robit predpovede toho ako sa v ktorom pripade presadis, par ludom sa tu tvoj vyplod pacil, mozno sa ich najde viac. Preloz ho do anglictiny, zaves na web a cakaj kym sa ti svet bude klanat. Takych ako ty je neurekom. Takych, co sa ozaj trafili do chapania a pohladu velkej skupiny ludi, je ako molekul vody na sahare. Vela stastia, budes ho potrebovat.
10.04.2012
Hm. Gor-gor, kazdy mame vo svojej hlave nejaky vlastny svet, a na zrenickach filter ktorym filtrujeme ten okolity. To, ze kazde slovo v tvojom svete dava zmysel, neznamena, ze bude davat vo vsetkych ostatnych. Kontext je vsetko. Mas dve moznosti. Snazit sa pisat tak aby sa tvoje dielo pacilo cielovej skupine pre ktoru pises, to ale treba zmenit pristup. Alebo si mozes pisat tak ako chces, ignorovat rady a kritiku a byt presvedcny o svojej genialite. Nebudem robit predpovede toho ako sa v ktorom pripade presadis, par ludom sa tu tvoj vyplod pacil, mozno sa ich najde viac. Preloz ho do anglictiny, zaves na web a cakaj kym sa ti svet bude klanat. Takych ako ty je neurekom. Takych, co sa ozaj trafili do chapania a pohladu velkej skupiny ludi, je ako molekul vody na sahare. Vela stastia, budes ho potrebovat.
10.04.2012
Aldeberan
ale, no, chlapci... čo sa básnik snaží povedať je, že lyrizovaná próza, ak nie priam poézia, to je všetko. Napísať dobrú je tažké, a nikdy to nebude každému podla chuti.
10.04.2012
ale, no, chlapci... čo sa básnik snaží povedať je, že lyrizovaná próza, ak nie priam poézia, to je všetko. Napísať dobrú je tažké, a nikdy to nebude každému podla chuti.
10.04.2012