Pád

Krátka poviedka zo súťaže Ohnivé Pero 2011
Podporte scifi.sk
Vietor ma nechutne štípal do tváre a z prižmúrených očí mi vyháňal slzy. Situácia bola jednoduchá, padal som z mrakodrapu. Neviem prečo, neviem ako, jediné čo si pamätám je ten nechutný silný vietor narážajúci do mojej tváre. Sledujem okná budovy z ktorej padám a spoznávam ju. Je to Tower One, najvyššia budova Mesta. Veľké sklenené dlaždice tvoria jednoliatu na pohľad nekonečnú plochu, moderná účelová architektúra. Nelogicky som si spomenul na letáčik ktorý som dnes ráno čítal, ktorý mi vtisla brigádnička pred budovou do ruky. To bolo posledné čo som si pamätal, potom už len tento pád. Leták hlásal tisíc štyristo metrov u najvyššej veže, osemsto u dvoch menších bášt. V budove býva tristotisíc ľudí, je v nej tridsaťšesť reštaurácií, dvestojeden ďalších obchodov a spoločenských priestorov, dvanásť rôznych aqua parkov a čo bolo pre miestnych najdôležitejšie – KAŽDÝ OBYVATEĽ MÁ SLOBODNÝ OBČIANSKY STATUS. Aspoň to bolo krvavo červeným napísane cez celý leták.
Presvišťal som ďalších trinásť poschodí a samého ma prekvapilo ako ich je pekne z vonku vidieť a ako jednoducho sa dajú počítať.
Keď som začal padať, nech už sa to stalo akokoľvek, videl som vrchol vežičky na najvyššej veži , spomenul som si. Čiže tých tisíc štyristo metrov chvíľu potrvá kým preletím, za sebou som mohol mať tak polovicu. Akou rýchlosťou človek padá? Asi desať metrov za sekundu, ak ma otec neklamal u babky na vidieku s metódou ako merať hĺbku studne za pomoci kameňa. „Čo sekunda to desať metrov synak,“ vybavil som si jeho slová.
Stoštyridsať sekúnd, to je viac ako dve minúty. Pokúsil som sa trochu zaplávať vo vzduchu rukami, celkom príjemný pocit, ale tak nejako úplne zbytočne. Čiže vďaka odporu vzduchu mám asi viac času ako len dve minúty. Čo sa dá urobiť za dve minúty? Dosiahnuť orgazmus pri sexe, s niektorými ženami aj dvakrát, vyfajčiť polovicu cigarety, alebo dať si dva drinky? Drink by som si dal. Aj cigaretu, ale skúsiť ju zapáliť v tejto situácii je nereálne. Alebo, žeby som to skúsil? Nie, nezmysel. Aj tak mi skoro dochádza čas, neskoro ma napadlo to skúsiť, do riti. Môžeš ľutovať, že si nešiel na ten firemný gangbang, pomyslel som si. Keby som ja vtedy vedel, že týždeň na to poletím, a to doslova.
Skúsil som sa stočiť do klbka a nechal sa voľne točiť prúdom vzduchu. Supersalto!
Dotočil som šestnástu otočku a zem sa medzi tým nepríjemne približovala. Ale keby som si skúsil zapáliť… nie kašlem na to. Padajúcemu človeku by mohla byť od boha pridelená žena, ten dvojminútový sex bola vždy moja špecialita, i keď pri voľnom páde by to šlo asi horšie. A onanovať v tejto situácii mi prišlo nanajvýš trápne.
Sekundy ma obtekali rovnako svižne ako ten hnusný vietor, privrel som oči, zaškeril sa a čakal náraz. Tak dvadsať sekúnd najviac. Sedemnásť, šesťnásť .. tri, dva, jeden.
Otvoril som oči. Sedel som v kresle na nejakej streche, matne som si spomínal, že ide o Tower One. Na polonahom tele ma chladili kovové diódy. Postupne som sa rozpamätával, prihlásil som sa ako dobrovoľník na test neurologického rozhrania. Bude to len simulácia o ktorej nebudete vedieť, vybavil som si inštrukcie.
„Pán Bais, beriete nejaké drogy?“ prehovoril ku mne biely plášť a naplno ma vtiahol do reality.
„Nie.“
„Pri simulácii nekontrolovaného voľného pádu máme výrazne odlišné hodnoty pri monitoringu mozgovej aktivity ako u iných subjektov. Uvedomovali ste si pri páde, že ste testovaný?“
„Nie.“
Biely plášť pozrel na ďalšieho muža, ktorý sedel v sklenenom prístrešku a niečo sledoval na monitore. Ten po chvíli vstal a pristúpil ku kreslu kde som sedel.
„Potrebujeme na sto percent vedieť pán kolega, že snímače myšlienok a emócií, ktoré testujete fungujú ako majú na sto percent.“
Biely plášť chvíľu premýšľal, „je to len jeden subjekt. Zvyšok sedel presne podľa tabuliek.“
„Bez jedného subjektu, to nebude sto percent. Ak si uvedomoval, že je v simulátore, je to celé na hovno. Myslieť na masturbáciu a cigarety mi nepríde veľmi reálne. Videli ste ostatné výsledky.“
„Pravda,“ biely plášť pristúpil k môjmu kreslu a odpojil popruhy, ktoré ma držali. Usmial sa a preklopil spínač do polohy ŠTART TESTU. Kreslo sa naklonilo nad okraj budovy a ja som z neho vypadol.
Vietor ma nechutne štípal do tváre a z očí mi vyháňal slzy. Situácia bola jednoduchá, padal som z mrakodrapu.

Janko Iša

Janko Iša

Diskusia

draculin
Tak toto bola šupa, ktora sa ti vydarila a sadla ako rit na serbel. Sice moja konkurencia, ale vitazstvo zasluzene :)
24.03.2012
jurinko
Ja trosku neviem, ako sa k tejto poviedke postavit. Je to fajn, pokial sa nad tym clovek nezacne zamyslat. Co je asi moj problem, kedze sa zamyslam nad vsetkym a vzdy. Vadia mi tam logicke chyby, vadia mi tam gramaticke a stylisticke chyby, chybajuce ciarky (nastastie nie Y/I) a tak nejako sa mi to zda byt divne buranske. Manik pada z budovy a mysli na onanovanie a cigy? Preco? Ja viem, ze je to anekdota, ale nejako mi tam chyba aspon ramcove zdovodnenie. Rovnako ta vrazda, ktorej sa dopustili biele plaste, akosi nema logiku. To ten manik nikomu nebude chybat? Ked sa rozplesti na chodniku, tak to nikto nebude vysetrovat? Nedalo sa iba jeho udaje nebrat do uvahy? Preco ho museli rovno zabit? Neviem, je to haluz, ale nie je to napisane zas az tak dobre, aby ma to vtiahlo, a naozaj, ked sa nad tym zamyslim, tak je to vlastne hovadina... Dal som 5
25.03.2012
Lenona
Napísané je to pekne, len mi tam chýbalo, prečo je hrdina pri tom páde taký odovzdaný svojmu osudu? Iste, mávanie rukami a hnev by mu aj tak nepomohli, ale predsa...Napríklad vo filme - Zastaň a neprežiješ - už hrdina všetkých vyzabíjal a tak mohol byť pri páde z helikoptéry aspoň spokojný, že sa pomstil, ale tu to nemá logiku. Čo mu vyoperovali pud sebazáchovy?
Ale inak to bolo vtipné.
Ak sa ako pacient nehodil lekárom do štatistiky, bolo by jednoduchšie ho vyškrtnúť z testu, než zabíjať, lebo smrť pacienta je pri pokusných objektoch vždy podozrivá.
25.03.2012
soyka
zaujímavá zamotávačka. predposledný úsek si čítam stále dokola. STOP TESTU!
25.03.2012
draculin
Myslim, ze tato poviedka ani nikdy nemala byt o logike, samonosnom prostredi a premyslenom konani postav vramci nejakeho zmysluplneho univerza. Myslienky "hrdinu" ani nemali byt rozumne :) ...je to proste uletena haluz, postavena na haluzovitosti a absurdite a tak som ju aj bral.
26.03.2012
kAnYs
Zbytocne to riesis Jurinko podla mna. Samotni vedci uznali ze "nereaguje normalne", tak nevidim dovod rozoberat rovnaku vec v hodnoteni daneho diela. Hlavny hrdina je skratka cynicky, voci svojmu zivotu priam chorobne lahostajny cudak. Akceptuj to ako sucast definicie jeho charakteru. Co sa tyka toho, ze ho len tak zabili, to beriem ako cudne, ale nemusi to byt hned blbost. O svete nam nebolo prezradene nic. Kludne sa moze jednat o korporatne manipulovanu spolocnost, v ktorej policia, stat a jeho rozne ine vysetrovacie organy konaju podla toho kto prinasa statu najviac na daniach. Zabalit jeho smrt do samovrazdy by v takej spolocnosti pre megakorporaciu (o ktoru sa moze kludne jednat) nebol problem.
26.03.2012
kAnYs
7. :)
26.03.2012
fyzik (Anonym)
Zdravim, kedze som "biely plast" tak sa vyjadrim. vzdy zo suboru vysledkov skrtame body, ktore tam vyslovene nesedia, takze je nutne skrtnut vysledok, kedy mozno subjekt vedel, ze je merany, ale nevie sa to dokazat. Takze spravili druhe meranie tak, aby si subjekt uvedomoval PRECO pada. ked si vsimnete, tak hrdina nevedel pred tym, preco pada z budovy. To znamena, hrozilo nebezpecie, ze ma v podvedomi zavedny pocit, ze je ok, ze pada, ked nevie preco. druhy pokus takuto moznost vylucuje, takze "zhodit" ho z budovy by davalo zmysel. odstranili by tak absurdnost situacie, kedy padate a neviete preco ani ako ste sa tam dostali. mozno si myslel, ze sniva.
30.03.2012
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.