Dych

Boh stvoril človeka k obrazu svojmu. Potom chcel to isté urobiť človek s robotom. A tak mu dal dych. Tým z neho urobil niekoho iného...
Podporte scifi.sk
„Volá sa Marián Chen Schweiger. Už dvadsať tri rokov študuje v Japonsku bojové umenia. Je majstrom Školy Medvedej päste. Ideálny človek pre náš projekt.“
„Prečo myslíte, že nás neodmietne, ako ostatní?“
„No to neviete nikdy, ale jeho profil naznačuje s deväťdesiat dva percentnou istotou, že bude súhlasiť. Tak nádejné to ešte nebolo.“
„Je to preňho ďaleko.“
„Áno, aj nie.“
„Ako to myslíte?“
„Po matke je Slovák. Narodil sa tu. Mali by sme to vyskúšať.“
„Ok, zavolajte mu.“
V momente, keď autom vošiel do Liptovskej kotliny, v rádiu zaznela veľmi stará pesnička. Jeho obľúbená.
Nemôžem bez teba žiť,
si to ty, kto mi vháňa do pľúc vzduch.
Dúfam, že ťa nestratím,
lebo ostane tu zo mňa iba duch.
Cítil som ťa na tvári,
keď som zablúdil do blízkosti jej pier.
Bol si horúci a preto som
našiel ku nim správny smer.
Nemôžem bez teba žiť,
šetrím ťa, čaká ma dlhý beh.
Márne ťa popadám,
keď treba skočiť na druhý breh.
Pohmkával si ju do rytmu so spevákom, ktorého meno už zabudol. Bola to zároveň hádanka a na riešenie prišiel hneď, ako ju vtedy začul po prvý krát. Dych.
Pootvoril okienko a z plných pľúc sa nadýchol. Po viac, ako dvadsiatich rokoch sa vďaka čudnému telefonátu a prísľubu pomoci rozšírenia jeho do – jo, vracal do rodného Ružomberka. Hádanky ho vždy vedeli nadchnúť, navyše nedokázal odolať možnosti opätovne navštíviť známe miesta.
Po polhodine vstúpil do budovy, ktorej názov mu nič nehovoril. Bio – kybernetický Inštitút doktora Javorku.
„Takže vy po mne chcete, aby som vám predviedol moju úderovú techniku? To ale nie je cirkusové číslo. Je mi ľúto.“ Marián Chen sa mierne uklonil a sklamaný sa zvrtol k odchodu.
Kancelária, v ktorej si s ním dohodli schôdzku bola neveľká, no útulná. Skôr pripomínala obývačku a bolo jasné, že stretnutia v nej majú byť neformálne a uvoľnené.
„Počkajte, majster.“ Drobný muž, ktorý ho oslovil mal na sebe biely plášť. Jeho hlas bol úžasný. Mariánovi pripomenul hučanie príboja, v ktorom tak rád precvičoval dýchacie techniky.
Marián sa zastavil a otočil.
„Prepáčte nám nezdvorilosť, ale dovoľte mi všetko vysvetliť. Volám sa Adam Desiaty a som vedúci projektu Dych. Prosím, Majster.“ Muž sa mierne uklonil a ukázal na kreslo. Marián Chen si po chvíli sadol.
„Naša spoločnosť sa zaoberá výrobou robotov už niekoľko desaťročí. Je to už dávno, čo sa nám podaril úžasný zlom vo výskume. Robotom sme implantovali ventilačný systém, ktorým sa ochladzujú a zároveň zbavujú splodín vznikajúcich pri neurónovom procese. Skrátka, naučili sme robotov dýchať. Ako tento objav ale využiť? Napadlo nás spojiť ho s pohybom. Náš výskum ukázal, že najefektívnejšie dýchajú športovci a z nich boxeri a vzpierači. Špičkou ste ale vy. Majstri bojových umení.
Ako iste viete, výkriky pri úderoch, či zdvíhaní nie sú ničím iným, len výdychom slúžiacim k transferu a koncentrácie energie. Chceli by sme, aby ste náš najnovší model robota naučili vašu techniku úderu a spojili ho so správnym dýchaním.“
Muž nechal Mariána vstrebať prednesené slová a po chvíli pokračoval: „My vieme, že vo vašich kruhoch kolujú legendy, ako dokáže dokonalý úder rozbiť svet. Majstri ako vy celý život hľadajú tú správnu techniku a vy určite nie ste výnimka. Chceme byť nápomocný pri vašom hľadaní, ak vy budete nápomocní pri tom našom.“
„Nepopieram, že stále pátram po dokonalej technike Medvedej laby, no rozbiť svet vám nepomôžem.“
Malý muž sa pousmial.
„My nechceme rozbiť svet, Majster.“
Keď si Marián vypočul, prečo chcú naučiť robota Medvediemu úderu, postavil sa. V očiach mu horel oheň nadšenia a nedočkavosti. “Kde je môj žiak?“
Malý muž v plášti s prekrásnym, sýtym hlasom, ktorý majstra oboznamoval s plánom, predstúpil o čosi bližšie.
„Stojí pred vami. Android desiatej kategórie, Adam.“
„Čo sa stane, ak prestaneš dýchať?“ opýtal sa Marián. Boli v telocvični, na podlahe boli tatami, obaja mali oblečené biele kimoná.
„Asi za osem hodín sa prehrejem a systém ma vypne, čím zabráni môjmu poškodeniu.“
„Človek bez jedla vydrží dva týždne, bez vody tri dni, no bez dychu nanajvýš päť minút. Preto je dýchanie také dôležité. Vlastne, je najdôležitejšie.“
Otočil sa k inžinierovi Hruškovi sediacemu v kúte. Ten mal pootvorené ústa, pretože mu nádcha upchala nos a tak vyzeral ako mentálne retardovaný.
„Musíte to zmeniť. Nastavte ho tak, aby sa po piatich minútach bez dýchania nenávratne zničil. Potom budeme pokračovať.“
Po týchto slovách vstal, vymenil si s Adamom úklon a vyšiel z telocvične.
Inžinierovi Hruškovi sa to celé absolútne nepozdávalo. Nepovedal však ani slovo. Mal príkaz Mariánovi vo všetkom vyhovieť.
„Teraz je pre teba dýchanie najdôležitejšie zo všetkého.“ Inžinier Mariánovi vysvetlil, ako prerobili Adamovu ventiláciu, aby sa energetický systém po zlyhaní chladenia kriticky prehrial.
„Budeš po mne opakovať tieto dýchacie cvičenia.“
Adamovi všetko stačilo vysvetliť a ukázať len raz.
Majster Marián Chen pozeral na monitor obrazovky, kde videl počítačový model Medvedieho úderu. Už dva týždne trpezlivo vysvetľoval programátorovi, ako opraviť bojovníkov postoj, natočenie dlane, či postavenie pliec. Najviac času však zabralo načasovanie dýchania a záverečného výkriku.
Stále nebol spokojný, nikomu to však nevadilo. Všetci boli disciplinovaní a starostlivo počúvali jeho pripomienky.
Po ďalšom týždni konečne prikývol a nechal si viackrát prehrať pohyb, ktorý on už mnoho rokov trénoval a stále ho nebol schopný dokonalo zvládnuť. Pozeral sa na ladnú súhru nôh, rúk a dýchania. Virtuálny bojovník pred ním predviedol úder, ktorý mohol rozbiť svet.
Sedeli oproti sebe a mlčali. Žiak robot sa dotkol čelom zeme a vzdal hold svojmu učiteľovi.
„Pochop, Medvedí úder je učenie, filozofia, súlad. Je dokonalým spojením tela a mysle. Musíš byť v dokonalej harmónii s kameňom. Ty ho nechceš rozbiť, ty sa ním chceš stať. Chceš preniknúť do jeho štruktúry a zmeniť ju podľa svojej vôle. Medvedí úder nie je určený na ničenie, hoci to dokáže. Môžeš ním liečiť, naprávať, alebo tvoriť. Je to výkrik duše.“
Adam prikývol. „Viem, čo chcete povedať, Majster. Ak nemám dušu, nepodarí sa mi to.“
Marián neodpovedal. Veľmi intenzívne sa zaoberal myšlienkou, ktorá sa objavila v jeho mysli. Ako asi skončí svet, ak to dokáže?
Jeden z najgeniálnejších ľudských výtvorov, Michalengelov Dávid, stál v miestnosti z konštantnou teplotou a vlhkosťou, porastený riasami a špinavý od morských nánosov. Vyzeral ako bezdomovec.
Po krádeži z Gallerie dell Accademia sa socha akoby prepadla pod zem a našli ho pred dvomi rokmi na mieste, kde sa ho zbavili prenasledovaní čínski pašeráci. Na dne mora plného toxického materiálu strávil príliš dlhý čas, a tak skeneri ukazovali poškodenie kameňa takého rozsahu, že len jeho vytiahnutie bez porušenia sa rovnalo zázraku.
Najväčšie svetové reštaurátorské kapacity smutne krútili hlavami a niektorí zaslzenými očami dávali Dávidovi posledné zbohom. Klasické metódy si s poškodením takého rozsahu nevedeli poradiť.
Vtedy sa ohlásili vedci z Javorkovho inštitútu. Tvrdili, že sochu zachránia. Majiteľ Gallerie dell Accademia stretnutiu s nimi nedával veľkú šancu. Keď však videl výkony dýchajúcich robotov, okamžite súhlasil.
Adam, android desiatej kategórie stál pred Dávidom a predvádzal sériu dychových cvikov. Sprevádzal ich rýchlymi, no ladnými pohybmi. Snímače ukazovali nárast jeho teploty o sedem stupňov. Už dávno ho mali bezpečnostné obvody vypnúť, no výstupy sa tvárili, že je všetko v poriadku. Majster Marián Chen Schweiger sa tváril tak, ako vždy. Neutrálne. Iba oči mu žiarili o niečo viac. Pri predchádzajúcich testoch videl, čo android dokáže, toto ale vyzeralo nezvládnuteľne.
Prechladnutý inžinier Hruška ukázal vztýčený palec.
Adam mierne pokrčil nohy v kolenách, aby získal lepšiu stabilitu. Prekrížil ruky pri pravom pleci, potom ich rýchlym pohybom rozplietol a napriahol sa. Nasal do seba vzduch. Jeho okolie sa prudko ochladilo. Dlaň vystrelila ku kameňu a miestnosťou sa rozľahol jeho výkrik.
Bol to zvuk trhajúci priestor a jeho krásny hlas zrazu znel ako medvedí rev, sprevádzaný hromobitím. Skrývala sa v ňom sloboda, vôľa, život. Oslobodená energia Medvedieho úderu vytryskla z robotovej dlane a spolu s jeho výdychom sa vnorila do kameňa a prehnala sa ním, ako kombajn obilím. Sochu zahalila spŕška rozdrvených nečistôt. Chvíľu ju vôbec nebolo vidieť. A potom sa vynoril, ako slnko prebíjajúce sa rannou hmlou. Dávid.
Stál tu neporušený a žiaril, akoby ho veľký sochár dokončil len pred chvíľou.
Vedci ešte chvíľu nemo sledovali majestátnosť sochy a potom pozreli na inžiniera Hrušku. Ten strnul, hľadiac na monitor. Povrchové ryhy spôsobené toxickou morskou vodou boli preč takisto, ako aj vnútorné trhliny spôsobené nešetrnou manipulácou počas krádeže, či divokej naháňačky.
Inžinier bol hlboko zasiahnutý tým, čo sa pred chvíľou udialo. No viac bol v šoku sám zo seba a z momentu, keď sa priamo cez neho prehnala energia Medvedieho úderu. Po týždni trápenia s upchatým nosom pocítil, že nádcha je preč. Konečne sa mohol zhlboka nadýchnuť. Kolegom ukázal vztýčený palec. Zaznel potlesk.
Majster Marián Chen Schweiger sledoval toto divadlo navonok bez pohnutia, no vo vnútri zažíval búrku. Už sa nezaoberal tým, kam smeruje tento svet. Bolo mu to jedno. Trápilo ho jediné. Ako presvedčí robota, aby ho trénoval a stal sa jeho Učiteľom a Majstrom?

Culter

Culter

Diskusia

draculin
No prosim...toto malo ambiciu byt asimovovska poviedka, ale na nestatsie to uplne nevyslo. Co je skoda, pretoze niekde vnutri sa skryval dobry napad. Dovody: ....(1)Jednak samotny napad nema dostatocnu logiku, preco by android musel dychat. Na zaciatku pises "robot" a v pripade mechanizmu je mozne predsa nastavit ventilaciu aj bez nutnosti dychania. Ale dobre, toto by mozno este uslo.....(2) Je to prilis skratkovite a robot sa ako robot vlastne vobec nesprava. Nevystupuje tam, je to cele akoby len anekdota, kde chces povedat pointu - bez gradacie. Nemas tam konflikt clovek vs. stroj, nemas tam viditelny postup robota, len zrazu koniec......
21.12.2011
draculin
(3) Rovnako mi tam chybalo nejake technickejsie pozadie - nie odborne terminy, ale proste nieco viacej o dychani, o robotovi samotnom atd - proste tak ako to casto robil aj Asimov. Nie len hodit na citatela pointu, ale nechat ho preniknut do problematiky a toho, co sa vlastne deje a preco sa to deje. .....(4) Samotny zaver som nepochopil. Socha bola potopena a nebolo mozne ju vytiahnut - a potom zrazu je vonku, len pokryta nejakym svinstvom, ktore robot uzasnym uderom zrazi dolu??? Alebo je chyba v mojom prijimaci, alebo to je napisane zmatene a nie prilis logicky. ....
21.12.2011
draculin
(5) Veta na konci, o tom ako Mariana "nezaujima kam smeruje svet" je vlastne zbytocna, je poplatna modernemu okazalemu cynizmu a ako taka je z mojho pohladu poblijon. Len jedna veta, ktora tam nemusela byt, ale fuj! .....(6) Plus niektore vety nesadli uplne dobre, ale to nie je myslim az taka hrozna chyba. Takze: ----->>> Ocenujem zaujimavy napad aj dost slusne napisanu poviedku. Je jedna z mala o ktorych sa da povedat, ze maju nie len ambiciu, ale aj skutocny potencial. Toto je super! Ale chcelo by to spomalit a napisat ju este raz a dlhsiu. Nie naplnit balastom, ale vytvorit v nej dejovy obluk, aby citatel mal pred sebou jasny vyvoj a postup. Samotna pointa, ze ziak prekonal majstra je sice osuchana, ale moze byt - pokial bude trosku inac napisana a hlavne pokial nebude mat hrdina 23. Realne, aby bol az takym velkym majstrom, mal by byt starsi. Takze drzim palce a pis :))
21.12.2011
jurinko
draculin, on nemal 23, on 23 rokov studoval bojove umenia. Ale inac suhlasim, bolo to prikratke na to, co to mohlo obsahovat. Male rypnutie: Ked je potomok Slovenky a zije v Japonsku (asi ma teda tatka Japonca, ci nie? nebolo to tam explicitne povedane, ale zda sa mi to najlogickejsie), preco ma cinsko-nemecke priezvisko? Inak, trochu som nepochopil pointu. Akoze robot prekonal cloveka v tom, co jedine clovek dokaze robit lepsie, ako robot (ludske umenie, vytrysk duse, cojaviem..)? Ci ako? Preco samotna pritomnost funkcie dychania sposobi, ze robot dokaze nieco, co vyzera ako magia, lebo asi presuva vesmirne energie, cchi a tryska z neho dusa? Nevidim tam suvislost. Ale mozno po prepracovani, rozsireni a upratani, by to bolo fajn. Zatial som dal 5
21.12.2011
draculin
Aha, s tym vekom mas pravdu, mea culpa. No stale plati, ze postavi (Marian aj Adam) su ploche a bez charakteristiky. Prazdne. Jeden sa nesprava ako majster bojovych umeni a druhy sa nesprava ako android, co je skoda. A s tym menom ma to tiez napadlo :)
21.12.2011
Culter
Toto je poviedka zo súťaže „Fantastická povídka“ a tam som bol hovadsky obmedzený rozsahom. Ale veď to poznáš, zúčastnil si sa jej. (Tuším 9000 znakov)
Podľa mňa je dýchanie u robota rovnako nelogické, ako pokusy ľudí vyrobiť robotov na náš obraz. Napriek tomu sa o to stále pokúšame. Aj čistenie sochy úderom je absurdné, podobne, ako aj prvé pokusy človeka o lietanie. Muži vo vzduchových vankúšoch skáčuci z mosta, špirálové vrtuľníky... Prvé pokusy tak ale vyzerajú.
A k tomu zmiznutiu a objaveniu. Sochu ukradli, pri naháňačke ju zlodeji hodili do mora a hľadanie pre nepriazeň počasia, alebo prílišnej hĺbke trvalo dlho. Skrátka som tú sochu potreboval nechať na dne toxického mora kúsok dlhšie, aby sa poškodila, ale nerozpadla...
21.12.2011
draculin
No jo, to je pravda, ten zabijacky rozsah :) Nuz a prave to som myslel - stale mam pocit, ze tento napad ma velky potencial, len musi byt prerobena a bola by skoda to nechat tak. Tri veci: (A) Domysliet logicku a technologicku nutnost, preco by robot musel dychat - trebars druh chemickeho pohonu, ktory vyzaduje kyslik a pod. (B) Minimalne z Mariana a robota urobit postavy, osobnosti. (C) Vytvorit pribeh, kde bude vidiet ako gradaciu, tak aj postupny vyvoj androida az k udernej pointe. Cize na vynuteny rozsah to nie je zle, ale proste tento napad zufalo potrebuje viac priestoru.
21.12.2011
Culter
To, že android predviedol Medvedí úder bol dôkaz toho, že má dušu. :) A čo sa týka tej mágie. Ja osobne považujem za magické, keď príde týpek a ohne kopiju v krčnej jamke, alebo roztĺka hlavou kemene. Oni tvrdia, že za to môže energia či, ktorú presmerovali na tie správne miesta. Presmerúvajú ju samozrejme dýchaním...
21.12.2011
draculin
hmmm...mozno to je takto az prilis natiahnute a nie moc jasne. A montovat do toho magiu tie asi nie je najlepsi napad, aj ked pri tych zopar strankach to bol mozno nutny deus ex machina :)
21.12.2011
Culter
Čo ma tu v tejto diskusii štve najviac je, že tu ešte nikto neospieval môj básnický talent... :)))
21.12.2011
draculin
Eeee...k tej basnicke som chcel napisat, ze je v poviedke zbytocna a prilis polopatisticka a vobec nic prevratne... Ale povedal som si, ze nebudem zdrbavat nejakeho tvojho oblubeneho poetu, ci spevaka :)))) Ale ked si tak velmi chcel vyjadrenie aj k tomuto...co uz :)
21.12.2011
jurinko
Jan, vidis, si si to vypytal, mas to mat :-D Ale inak ani ja prilis neoblubujem poeziu v beletrii (ja viem, ze John Ronald Reuen bol megamakac, ale aj tam mi to pomerne vadilo), vacsinou je to take onanisticke predvadzanie sa autora (aha, aky som dobry, viem napisat AJ poviedku, AJ basnicku), ktore vacsinou skonci zle (nenapise dobre ANI poviedku, ANI basnicku). To nie je uplne tvoj pripad, ale zas tak dobre, aby som kvoli tomuto tvojmu dielu menil nazor, to tiez nie je :-)
21.12.2011
jurinko
Kokos, ja som normalne to Tolkienovo meno trafil na prvykrat a bez googlu (som si to teraz na G overil ;-) ). Stacilo, som dnes so sebou spokojny :-D
21.12.2011
draculin
Netrafil. Tolkien je REUEL..s L na konci, nie N :))))
21.12.2011
draculin
Som svina, ja viem. Takto pokazit pocit z dobreho dna :)
21.12.2011
jurinko
http://www.paulohsms.com/wp-co ntent/uploads/2011/03/fred-mer cury-queen-meme-so-close.png
21.12.2011
jurinko
:-D Ale aj s N sa da najst na nete :-D
21.12.2011
Culter
Tak mi treba, tak mi treba. Ja ku básničke len toľko, že bola napísaná 10 rokov pred poviedkou. A keďže som chcel onanisticky ukázať, že sa snažím (skoro som sem napísa ´viem´) písať aj poéziu, tak som ju tam šupol...
21.12.2011
Fenek
Súhlasím, že poviedka trošku pokrivkávala. Ale... Prečítal som ju celú. Zaujala. A to sa mi páčilo.
Nikdy sa nedá vyhovieť každému. Vždy sa nájde niečo čo tomu ktorému kritikovi chýba. Lebo on vníma svet inak, má iné odžité a odčítané... Dávam 7 lebo sa to čítalo dobre, aj keď sa sem tam sypal piesok do súkolia v mojej bedni. Jedným uchom dnu a druhým von... :-D
21.12.2011
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.