Polnočný svet

Už ste boli v noci na cintoríne?... Určite áno... A zažili ste niečo takéto?...
Podporte scifi.sk
Prológ
Tmavozelená dodávka so zaškrípaním zabrzdila. Spolujazdec tvrdo dopadol nohami na betónový chodník. Okamžite prešiel na stranu šoféra a podráždeným šepotom mu vmietol výčitku do tváre:
„Dočerta, Tom. To naozaj nevieš jazdiť tichšie?! Aj tí mŕtvi, tu od vedľa, sa museli zobudiť. A prečo sme vlastne na cintoríne?“
„Nerozčuľuj sa, Vladimír. Neprospieva to tvojmu tlaku.“ Tom sa otočil a do veľkej dlane schmatol malý balíček, ktorý potichu ležal na palubnej doske auta.
„Nepoučuj ma tu braček. A nevolaj ma tak, neznášam to meno. Stále si mi neodpovedal na otázku.“ Schytil brata za plecia a zastavil ho na ceste k masívnej bráne.
„Sme tu, pretože to tak chcel Šéf. My sme len doručovatelia, takže nekladieme otázky a nepoznáme odpovede,“ Tom sa odmlčal a dôrazne pozrel na brata, „zadali nám túto adresu, tak žiadne námietky. Navyše, do uší sa mi dostali informácie, že toto je najdôležitejšia zásielka akú kedy Šéf mal v rukách.“
„Aha.“ na viac sa Vlad nezmohol. Koniec koncov, Tom mal pravdu. Mali predsa tú najbezpečnejšiu prácu aká sa im u Šéfa mohla ujsť. Boli zabezpečení, rovnako aj ich rodiny. A keď podpisovali zmluvu, zaviazali sa k jedinému heslu: Žiadne otázky. A Šéfovo slovo bolo sväté.
Pustil brata a spolu vykročili k bráne starého cintorína. Zhrdzavený kov protestne zavŕzgal, no otvoriť sa dal celkom ľahko.
Mlčky kráčali v tme. Vietor hvízdal nad ich hlavami, ohýbal koruny stromov. Vtom Vlad zhíkol. Tom naňho hodil nechápavý pohľad. Keď však zbadal bledosť bratovej tváre a prestrašený pohľad v jeho modrých očiach, trasľavým hlasom sa ho opýtal:
„Čo sa stalo, Vlad?“
Brat otvoril ústa, že odpovie, no nevydal ani hláska. Nemo ukázal rukou kamsi pred seba. Tom obrátil tmavú hlavu tým smerom, pričom sa triasol na celom mohutnom tele.
Keby ho tak teraz videla manželka. Začala by sa smiať, chlap ako hora, hrozivý a nebezpečný, a bojí sa nejakého šušťania lístia.
Očami kĺzal po ošarpanom múre kostola, po okolitých stromoch, pozrel sa aj na pár starých náhrobkov, ale nič zvláštne nevidel. Aj tak nevedel potlačiť triašku. Takmer vypľul vlastné srdce, keď Vlad roztrasene prehovoril:
„Videl som... niekoho... sedel tam, na schodoch kosto...“ ďalej sa nedostal, pretože sa, či už od strachu alebo za tým bolo niečo iné, bezvládne zrútil na zem.
„Vlad! Preber sa, no tak. Počuješ ma? Preber sa!“ Tom k nemu zúfalo padol na kolená. Ako ho len preberie? Od samej zúfalosti sa mu to zdalo ako najlepšie riešenie:
„Prepáč, braček.“ bez okolkov mu jednu vrazil. Vlad sa prebral, no len na toľko aby otvoril oči a skríkol. Telo mu znovu ochablo.
„Vlad, preboha, čo ti je?!“ Teraz sa už aj Tom začal vážne báť. Zdvihol zrak a od ľaku mu zamrelo srdce. Skláňala sa nad ním dievčina v staromódnych šatách tmavej farby, so strapatými vlasmi a červenými očami.
„Stalo sa mu niečo?“ opýtala sa akoby nič a priložila Vladovi ruku ku krku aby mu skontrolovala pulz. Teda očividne to chcela urobiť, no Tom ho od nej odtiahol a zjačal:
„Nedotýkaj sa ho! Daj nám pokoj! Kto si? Smrť?“
„Nie, tá má dnes voľno,“ povedala s dávkou sarkazmu a tvárila sa dotknuto, „aha, vidím, že ste mi priniesli darček.“
Tomovi škatuľka vypadla z ruky, chcel sa po ňu načiahnuť, no dievča ho predbehlo, už rozbaľovala papier, v ktorom bola zabalená. Vzápätí z nej vytiahla žiarivý zlatý medailón. Tom naň vyjavene hľadel, naň a na jej oči svietiace v tme.
Zavesila si ho na krk a prehlásila:
„Budem ho strážiť, kým si poň nepríde majiteľ. Očividne nie je váš, ukradli ste ho. Nevyzeráte na tak vážené osoby, ktoré by si ho mohli dovoliť.“
Tom zacítil slabý závan vetra na zátylku, striaslo ho od zimy. No zároveň si uvedomil, že musí zmiznúť. Bez slova sa pozbieral zo zeme, zobral Vlada pod pazuchu a napoly ho ťahal, napoly niesol ku bráne. Počul dievčinu, ako za nim kričí, že im neublíži. No to určite, pomyslel si.
To už mal Vlada naloženého v dodávke. Rýchlo ju obišiel, nasadol, naštartoval, chvalabohu štartér sa rozhodol, že na prvý krát naskočí, kolesá zaškrípali a už uháňal vražednou rýchlosťou po nerovnej ceste vedúcej do najbližšieho mesta. Potreboval sa opiť, a to poriadne. Nemyslel na nič iné. Striehol na svetlá každej krčmy, ktorá sa mihla okolo.
Prešiel štyri pohostinstvá, kým usúdil, že piate je od cintorína dosť ďaleko.
Sénath sa dívala za veľkým mužom a jeho bratom, ako nasadli do auta a odfrčali preč. Nechápavo pokrútila hlavou, pokrčila plecami a pohľad jej padol na obzor. Začínalo svitať.
Vycítila, že denné svetlo nie je nič pre ňu. Podišla k svojmu hrobu, potichu odsunula kameň na vrchu a vliezla do vnútra.
Po dvesto rokoch bola prvý krát vonku a dúfala, že si to ešte bude môcť zopakovať.

Mária Pátková

Mária Pátková

Diskusia

Zlatica Málusová
Nie zle napísaná poviedočka, ale tej fantasy či skôr hororu tam bolo poskromne. Po obsahovej stránke poviedka síce mala začiatok aj koniec, ale záverečné rozuzlenie či objasňujúce súvislosti mi chýbali. Kto bol Šéf, od koho a komu bol a prečo určený darček, kto bola dievčina..? S istým pobavením som prijala autorkine tvrdenie, že potme vidno bledosť tváre a farbu očí ( to akože Tom zistil u brata Vlada ).. Apropó, v tejto vete ".. no dievča ho predbehlo, už rozbaľovala papier.." je stredný rod (dievča) vzhľadom na v ostatnom texte používaný ženský rod rušivý, vhodnejšie by bolo ".. dievčina ho predbehla..". Ale ako som uviedla, poviedočka nebola zle napísaná, podľa mňa tak za 6.
02.04.2011
Ján Onofrej
napísané fajn, až na detaily - "Rýchlo ju obišiel, nasadol, naštartoval, chvalabohu štartér sa rozhodol, že na prvý krát naskočí, kolesá zaškrípali a už uháňal vražednou rýchlosťou po nerovnej ceste vedúcej do najbližšieho mesta." - táto veta mi napr. vôbec nesedí, asi kvôli mnôžstvu slovies....problém je aj to, že je to prológ a dĺžka..dokopy nie je čo hodnotiť, takže nehodnotím....odporúčam opraviť chyby na ktoré upozornila Zlatica, natiahnuť dej (resp. pridať sem viac, predpokladám, že máš viac)...a ešte jedna vec, zjačanie: „Nedotýkaj sa ho! Daj nám pokoj! Kto si? Smrť?“ ...skús si to zjačať, ako to vyznie keď to tak nasekáš..mne sa to nezdá (skúsil som to:D)
02.04.2011
Mária Pátková
tak predovšetkým to nie je poviedka, ale prológ k (zatiaľ) desiatim ďalším kapitolám ;) vďaka za komentáre, ale neviem ako s ostatnými časťami, pretože ak to má takto dlho trvať (uverejňovanie) tak neviem neviem :) ale v každom prípade vďaka. :D
02.04.2011
Zlatica Málusová
Nuž, bolo by bývalo vhodné na samom začiatku čitateľa upozorniť, že sa jedná o viackapitolové dielo. Vedieť to, neunúvala by som sa s dielčím hodnotením prológu z logického dôvodu. Takže moje ďalšie hodnotenie bude už len po uverejnení poslednej kapitoly.
02.04.2011
Mária Pátková
Práve som si uvedomila svoju chybu a ospravedlňujem sa za ňu. Budem čakať na komentáre :-)
02.04.2011
Rose
No ja ked som videla napisane na zaciatku "Prolog" a podla dlzke, som ani necakala, ze to bude cele dielo.
Suhlasim s tym, co uz tu bolo povedane a okrem toho, podla mna by si mohla trochu spomalit tempo, teda pridat trochu popisu. Nie nejak prehnane, ale sem-tam nejaku tu vetu navyse, pozastavit sa nad niektorymi detailmi (napr. co su zac ti dvaja, okrem toho, ze su bratia). Takto mi pripada, ze to vsetko sa deje trochu zhurta. Ale neviem, mozno si to urobila v dalsich kapitolach... Nevieme to, takze nie je lahko sa k tomu vyjadrit.
No inac si myslim, ze celkom sa to dalo citat, aj som zvedava, ze co bude dalej. Ak este mas napisane, tak pridaj sem, nevadi, ze to potrva. Su aj ini autori, ktori tak pridavaju po kapitolach a cakaju cele mesiace. Chce to len trochu trpezlivosti ;)
03.04.2011
Mária Pátková
Vďaka Rose, za tvoj komentár. Podotknem, že na chybách sa už pracuje a poslala som na autorizovanie ďalšiu kapitolu, len sa bojím aby ste nezabudli čo bolo v tej predošlej ;).
Čo sa týka opisov, to je vec názoru, pretože už som počula aj názor, v ktorom autor frflal na príliš veľa opisných viet :). Ale nedostatok popisu v tvojom komentári môžem ospravedlniť, napríklad tak, že aj keď varíš polievku, je lepšie pridávať soľ podľa chuti, než ju hneď presoliť. :)
Budem rada, keď si ma prečítaš aj nabudúce, takisto aj všetci ostatní. ;)
03.04.2011
jurinko
Maria, neviem, ake dlhe je to dielo, ale ak ma mat kazda kapitola priblizne takyto rozsah, tak ich radsej posli vsetky naraz, nebudes musiet cakat a nebude sa zahlcovat cakacka... Ale ak ma kazda kapitola desat stran, tak asi bude lepsie posielat to postupne.. Ak to chces posielat postupne, mozes, ak to chces spojit, posli mi mail na woodstock@inmail.sk a v prilohe cely text, ja to tam pridam (napis mi sem, ci si mi poslala mail, mam pocit, ze inmailu miestami trochu hrabe ;-) ). Inac klasicky prolog, bez nicoho, rozohravajuci temy, nevysvetlujuci nic (lebo to pride), mierne kostrbato napisany, ale s pokusom o atmosferu. Mozno by som ubral pridavnych mien a prisloviek (balik nemoze lezat inak ako potichu, pokial nie je zivy) a niektore suvetia rozsekal na viac viet. Viac zatial neviem povedat, pockam na dalsie kapitoly.
04.04.2011
draculin
Vazne vam nie je hanba robit taketo podrazmi s "prologmi"? Je to len lenivost napisat ako-tak uceleny text, alebo aka moda, preboha? Poviedka moze mat kludne aj 20-30 stran, nejak sa sem vtesna. Ale urcite sa nespoliehat na to, ze v "prologu" si mozete dovolit cokolvek a citatel to prepaci - prave naopak. Nie je zvysok poviedky, takze hodnotit sa da len to co vidime a to je vacsinou podstatne horsie ako celok.
Pretoze...inac to nebolo uplne najhorsie. Nesedla napriklad Vladova reakcia na cintorine. Asi pojde o tvrdych chlapov - a on sa zosunie len preto, ze VIDEL NIEKOHO SEDIET NA SCHODOCH KOSTOLA??? Keby to boli 12-rocni fagani co lezu na cmiter, OK, ale nie takto. Ak tam mali nejaku ulohu, "sef" im musel aspon nieco povedat komu to maju odovzdat - ale su obaja krepi magori,ze taku
04.04.2011
draculin
...vzacnu zasielku daju prvej cervenookej zenskej co sa pritrafi a poprosi ich. Vytvoris strasidelnu atmosferu cintorina, len preto aby si ju zabila dvoma priblblymi postavickami? A jednym pseudostrasidlom z otrepaneho filmu? Nuz a zaver je o com? Medailon bol pre Senath, alebo pre niekoho ineho - a tomu ho chce odovzdat? (ako,ked uz nechce vyliezt z hrobu?) Alebo bol pre niekoho ineho, ale ona braskov oklamala a ukradla ho? Nefunguje to dobre ani ako prolog, pretoze nechat po dvoch stranach bordel nie je najlepsi sposob ako prilakat citatela.
04.04.2011
Mária Pátková
tak najprv jurinko: nie, každá kapitola nemá takýto rozsah, sú dlhšie. Takže neviem, či ti to mám teda poslať na mail.
draculin: môžeš mi povedať z akého filmu má byť to pseudostrašidlo? Asi si nečítal poriadne pretože sa celý prológ končí vetou: Po dvesto rokoch bola prvýkrát vonku A DÚFALA, ŽE SI TO EŠTE BUDE MOCŤ ZOPAKOVAŤ. Nabudúce čítaj poriadne keď chceš potom zanechať kritiku.
Ďakujem za komentáre. :)
04.04.2011
draculin
Tak sorry, som to precital ze NE-bude moct :) Tak tu cast vety beriem spat, zvysok kritity plati. A dievcina v staromodnych satach, strapate vlasy na cintorine? Tak narychlo Kruh (aj ked tam moc nevypravala), tusim prvy diel Lovcov Duchov. Keby som bol expert na beckove horory, spomeniem si na viacej pripadov.
04.04.2011
jurinko
Maria, posli mi to do mailu, ja to rozdelim podla poctu stran na nejake rozumne celky, priblizne 20-30 stranove (alebo to sprav ty ako autor :-) ). Suhlas?
04.04.2011
Mária Pátková
jurinko: okej, ale rozdeľ to ty prosím ťa. Ale ešte to nemám dokončené, takže ti pošlem len to čo mám. ;)
draculin: aspoň si vieš priznať chybu. A úprimne? ani jeden z filmov som nevidela :P :).
05.04.2011
Ľubomír Beňo
tiez si myslím že pekná poviedka ale celkom by ma zaujímal osud toho "brata" jeho koniec mi tam trocha chýbal ale inak pohodka fajn, i keď aj mne tam troska chýbalo niečo hororové
05.04.2011
Mária Pátková
Ľubomr: vďaka za komentár :)
06.04.2011
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.