„Explozívna porucha mágiovodov spôsobená emočnou nestabilitou.“ prečítal doktor finálnu diagnózu. Ulbertovi začalo zvoniť v ušiach a zrak sa mu rozostril. Vedel, čo bude nasledovať. „Za incident na internátoch samozrejme nemôžete, ale ďalšie štúdium v tomto stave nie je možné.“ Doktor sa odmlčal a sledoval Ulbertovu reakciu.

„Odporúčam vám nepraktikovať mágiu vôbec. Stav sa môže zhoršiť, aj následky môžu byť … ničivejšie. Nepostihuje to každého. Pravidlá o nepreťažovaní svojich možností sú v každom texte, a aj tak ich málokto dodržuje, zvlášť pred skúškami. Pár nešťastníkov skončí ako vy každý rok.“

Ulbrecht stále nereagoval.

„Napíšem vám odporúčanie pre vášho lokálneho liečiteľa a zoznam pokynov. Mimo mágie sa tiež skúste vyvarovať výrazným emóciám, zvlášť hnevu.

„A ako mám preboha žiť,“ preblesklo Ulbertovi hlavou. Jeho plán bol jasný skončiť školu a rozbehnúť kariéru a … to bolo vlastne všetko o čom posledné roky premýšľal. A teraz je z toho kôpka popola ako z celej jeho internátnej izby a blízkeho okolia. Namiesto rapídneho štartu v živote je z neho mrzák a hanba jeho rodiny.

Skrivil tvár do grimasy: „Skvelé…“ viac nestihol povedať lebo ho zasiahol mierny šok.

„Sú to ťažké správy ale nerád by som riskoval incident v mojej kancelárii,“ prehodil doktor zapisujúci do karty ďalšie detaily, „vezmite si tento prsteň, rozptyľuje emočné vypätie miernym šokom, a neváhajte ho použiť.“ Ulbert ledva vnímal zvyšok, pokyny, papiere, škola administratívu vybaví za neho a tak ďalej.

„A naozaj skúste kontrolovať hlavne hnev.“ ozvalo sa za ním ako odchádzal z ambulancie.

***

Ďalšie mesiace boli pre Ulberta utrpenie. Sklamaný pohľad svojich rodičov prešiel po týždňoch do praktických rozhovorov o jeho stave a neskôr do nezáujmu, keď sa jeho mladší brat začal pripravovať na univerzitu. Nemal im to za zlé, úspech bol v rodinách vysokých mágov hlavná priorita. Mimo domu to nebolo iné. Známi, čo počuli o jeho stave, mali len ľútostné slová a postupne sa prestali ozývať Ulbert sám prišiel s nápadom sa odsťahovať. Nikto nenamietal.

***

Ogliroh malo ďaleko od veľkolepého mesta. Bolo ale domovom veľkého počtu vyvrheľov, kriminálnikov, a aj nelegálneho magického výskumu.

„Tak a sme tu, ubytujeme sa a skúsim poslať správu cez moje kontakty,“ veselo prehodil Jorrik. Spoznali sa pred pol rokom a stal sa Ulbertovou neoceniteľnou pomocou pri hľadaní liečby. Mal za posledný rok dva incidenty. Mágia prevzala nad ním kontrolu a narobila riadnu spúšť. Ak chcel normálne fungovať, musel to nejak vyriešiť a chytal sa už aj slamiek. Srdce sa mu až rozbúšilo v nádeji. Elektrický šok ktorý si udelil skoro inštinktívne ani neregistroval.

„Prekliata haraburda, pustím ju na plno a aj tak to skoro necítim,“ pozeral pochybovačne na prsteň.

„Čoskoro to nebudeš potrebovať, Everta najlepšia v okolí. Štyrikrát ju stíhali za nelegálny výskum až kým sa nepresťahovala sem,“ smial sa Jorrik ako kráčali k mestu.

***

Ulbert sa tváril pochybovačne, vypil lektvar pripravený na kuchynskej linke a Everta, žena v strednom veku v teplákoch odriekala zaklínadlo za pol minúty. Nakoniec necítil žiadnu zmenu.

„Hotovo,“ skončila Everta.

„To je všetko? Som vyliečený?“ spýtal sa opatrne. „No ako sme sa dohodli, nikomu ďalšíemu už neublížiš.“

„Dohodli sme sa predsa na liečbe.“

„Ak si nepamätáš, chcel si odstrániť príznaky a tie už okolie nepostihnú,“ Everta sa zasmiala, „liečba naozaj neexistuje ale presmerovanie explózie dovnútra, to je pre mňa hračka.“

Ulbertova tvár menila odtieň do červenej.

„Je to teraz na tebe, keď máš lepšiu motiváciu kontrolovať sa.“

„Za toto som ti toľko prachov nedal, ty -“ Ulbert nedokončil a implodoval na malú krvavú kocku.